3. Studňa Utrpenia
3. Studňa Utrpenia
„Bolí! Mami, to bolí,“ zašepkal okoranými perami Ivar a pokúsil sa otvoriť oči. Nešlo to. Viečka mal neuveriteľne ťažké, každé vážilo prinajmenšom tonu. Pokúsil sa zdvihnúť ruku a pretrieť si ich, ale ani ruky ho neposlúchali. Teraz sa už naozaj vydesil. , Čo sa to stalo? Je chorý? Kde je to? Kde sú rodičia? Prečo mu nikto neodpovedá? ´ množstvo otázok a žiadne odpovede. Okolo neho bolo ticho, len listy stromov šumeli vo vetre, ktorý mu ovieval tvár a rozfúkaval vlasy., Moment! Listy stromov a vietor? Kde sa tu vzali? ´ celé telo sa mu naplo a konečne sa mu podarilo pohnúť rukou. Spadla vedľa jeho tela a pod prstami pocítil vlhké steblá trávy . Teraz mu už v hlave hučalo toľko otázok, že ich ani nestíhal registrovať. Zo všetkých síl sa snažil otvoriť oči. Prsty zaťal v päsť a konečne sa mu podarilo rozlepiť viečka. Pred tvárou mal poľahnutý trs trávy, do ktorej mal zaborenú pravú ruku . Pootočil hlavu a v šere dohasínajúceho dňa videl pred sebou vysokú hradbu stromov, za ktoré práve zapadal pomarančový kotúč slnka. Civel naň neschopný akejkoľvek myšlienky. Jediné na čo dokázal myslieť bolo, že nie je doma.
Bolesť pomaly ustupovala a Ivar začínal cítiť celé svoje telo. Pomaly a s námahou sa prevrátil a sadol si. Slnko už stihlo zapadnúť za les a obloha potemnela. Ivar sedel na úzkom pruhu trávy, ktorá obkolesovala zvláštne čierne jazierko ležiace v jej strede. Okolo , takmer v kruhu, dvíhala sa hrozivá hradba vysokých stromov. Jazierko vyzeralo ako zrenica oka a jemne sa vlnilo . Čím dlhšie sa naň pozeral, tým väčšmi túžil sa k nemu priblížiť a dôkladne si ho poobzerať.
Cítil jeho príťažlivosť, ale inštinkt ho varoval, aby sa nepribližoval. Niekoľkokrát potriasol hlavou , aby sa zbavil nutkavého pocitu a znovu sa poobzeral. Okrem magického jazera tu už bol len les . Ísť v noci do neznámeho lesa asi tiež nebol ten najlepší nápad, ale on vlastne nemal príliš na výber. Vyškriabal sa na nohy a urobil tých niekoľko krokov. Zastal a uprene pozeral medzi vysoké a štíhle kmene. Koruny stromov boli husté a pod nimi už bola úplná tma. Ivar sa do tej temnoty zahľadel s nedôverou a vôbec sa mu tam nechcelo.
Napriek tomu, že nevidel inú možnosť ako sa dostať odtiaľto preč a nevstúpiť do lesa, obrátil sa k nemu chrbtom. Definitívne sa rozhodol, že to nie je dobrý nápad. Pritom zazrel kútikom oka čosi, čo mu takmer vyrazilo dych. Nad lesom sa mihol obrovský, povedomý tieň. Okamžite sa k nemu otočil a oči sa mu rozšírili úžasom.
„To je predsa drak!“ zvolal radostne a na tvári sa mu rozžiaril šťastný úsmev. Celkom určite bude v niektorej z dračích rezervácií a teraz už stačí, aby našiel strážcov. Určite mu pomôžu vrátiť sa domov. V snahe lepšie si draka prezrieť vystúpil spod korún stromov a zakloniac hlavu hľadel na oblohu. Vôbec si neuvedomil, že by jeho počínanie mohlo byť pre neho nebezpečné. Očarene sa pozeral, ako sa štíhle a vrtké dračie telo vo vzduchu náhle prevrátilo, veľké blanité krídla sa skrútili a drak strmo klesal k zemi. Vyzeralo to, že pristane niekde medzi stromami v lese, ale odrazu sa smer jeho letu zmenil, preletel tesne nad korunami stromov a vystrčiac dopredu mocné nohy silne mával krídlami . K Ivarovmu obrovskému úžasu pristával sa tenkom pruhu trávy čo najbližie k lesu. Teraz si ho už mohol prezrieť takmer zblízka a to čo videl ho vydesilo. Bol to celkom určite Peruánsky zmijozub a Ivar veľmi dobre vedel, že tento druh je nielen jedovatý, ale aj ľudožravý.
Otočil sa , aby sa ukryl medzi stromami , ale urobil len dva kroky a takmer padol na zadok od prekvapenia. Drak sa hneď po dosadnutí začal meniť. Vyzeralo to skoro tak isto, ako keď sa menili na ľudí jeho dvaja bratia spolu so svojimi priateľmi. Teraz k nemu miesto draka mieril vysoký , štíhly muž oblečený v koži. Čierne vlasy mal vzadu zviazené , podlhovastú tvár poblednutú a v čiernych očiach sa mu zračili obavy. Oči sa im stretli a Ivar sa mierne zapotácal.
,Kto si dieťa a čo robíš pri studni Utrpenia?´ ozvalo sa mu v hlave a spôsobilo mu to nemalý šok. Mužove oči sa mu zavŕtavali ešte hlbšie do hlavy a Ivar začala strašne bolieť hlava. Pokúsil sa privrieť oči, ale vôľa dračieho muža bola silnejšia. Potreboval všetku silu na to, aby dokázal odvrátiť pohľad.
„Som vikomt Ivar Senan Cole O´Brayen,“ predstavil sa formáne a mierne sklonil hlavu . Potom sa so zvedavosťou pozrel na muža a čakal , že aj on sa mu predstaví .
„Ja som Sweeth, strážca studne Utrpenia,“ usmial sa dračí muž, „ to je toto čierne jazierko z ktorého si k nám prišiel,“ Chlapec sa zamračil a vzhliadol . Muž si ho pozorne prezeral od hlavy až k pätám.
„Mňa sem niečo prenieslo,“ zašomral Ivar, „ a zo žiadneho jazierka som celkom určite nevypadol. Môžete mi pomôcť vrátiť sa domov? Rodičia sa už o mňa celkom určite boja,“ požiadal a tiež si dračieho muža zvedavo prezeral.
„Skutočne neviem, či sa budeš môcť vrátiť domov,“ pokrčil plecami muž, „ ale v žiadnom prípade nemôžeš zostať tu. Budeš musieť ísť so mnou,“ povedal a pozrel sa na les.
„Vy chcete ísť teraz do lesa?“ začudoval sa Ivar, ale potom sa zarazil a mierne očervenel. „Prepáčte, ja som si to neuvedomil, vy ste drak a môžete lietať. Netušil som, že okrem bratov a ich priateľov sú na svete aj iní ľudia, ktorí sa vedia meniť na drakov.“ ospravedlňoval sa skrúšene a nezbadal záblesk údivu v mužových očiach.
„Tvoji bratia sa menia na drakov?“ spýtal sa ho s náhlym , úprimným záujmom a znovu si chlapca prezrel.
„Áno a svojich priateľov to tiež naučili. Aj mňa to naučia, keď budem starší, sľúbili mi to. Ale teraz sú v škole a domov sa vrátia zase až v lete.“
„To čo mi tu hovoríš je naozaj veľmi zaujímavé,“ pripustil dračí muž a pristúpil bližšie, „ ale už by sme mali ísť. Budeme mať dosť času na rozhovor po ceste k táboru,“
„Pôjdeme spolu?“ potešil sa Ivar a uľahčene si vydýchol. „To som skutočne rád, mama sa už určite strachuje, kde som tak dlho a celkom určite mi nebude chcieť veriť, že som z paláca neodišiel schválne.“
„Ty žiješ v paláci?“ ďalší čriepok záujmu zazvučal s hlase draka, keď pristúpil tesne k Ivarovi. Ten si odrazu spomenul, že v skutočnosti hovorí s drakom a poľakane ustúpil. Muž sa ticho zasmial.
„Nemusíš sa ma báť, neublížim ti,“ ubezpečil ho a pokračoval okolo neho k hradbe stromov vypínajúcich sa za Ivarovým chrbtom.
„Ja sa nebojím, ja som mocný čarodejník!“ rozčúlil sa odrazu chlapec a muž sa prudko zastavil, zvrtol sa na opätku a zachmúril sa.
„Ty si čarodejník? Aj tvoji bratia , ktorí sa premieňajú na drakov , sú čarodejníci?“ pýtal sa prudko a hlas mu rozrušením zhrubol.
„Pravdaže,“ povedal pyšne Ivar a vykročil za svojim sprievodcom, ktorý už znovu odhodlane kráčal k lesu. Tam sa oprel pravou rukou o jeden zo stromov.
„Sweeth, strážca!“ vyhlásil a Ivarovi od úžasu poklesla sánka. S otvorenými ústami sa pozeral, ako stromy poslušne vyťahujú korene zo zeme sa rozostupujú sa. Pred nimi sa otvorila rovná cesta , ako podľa pravítka , dostatočne široká a dostatočne osvetlená, lebo kmene stromov sa rozžiarili matným svetlo. „Môžeme ísť,“ vyzval Sweeth chlapca a sám vykročil k svetlám, ktoré prebleskovali na druhej strane . Ivar zmeravený prekvapením sa po chvíli spamätal a rozbehol sa za ním. Chvíľu mu trvalo, než zrovnal krok so Sweethom, ale potom sa na neho úkradomky pozrel a usmial sa.
„Ešte nikdy som nepočul o kráčajúcich stromoch a to som si myslel, že v našej knižnici je kniha o všetkom, čo je zvláštne. No a tieto stromy sú skutočne zvláštne.“ rozprával a neprestával sa Sweetha pokukovať. Ten si to samozrejme všimol a keď videl, ako dieťa drobčí, aby stačilo jeho dlhým krokom, spomalil a podal mu ruku. Ivar sa jej chytil s radosťou. Bol už dosť unavený a rýchla chôdza ho vyčerpávala.
„Ty sa voláš Ivar?“ spýtal sa ho Sweeth po chvíli a premýšľal, či by neboli v cieli rýchlejše, keby zobral chlapca na ruky.
„Áno,“ zašomral chlapec a zívol. Dnešné dobrodružstvo bolo dlhé a únavné. Najskôr nekonečný zostup po schodisku do pivnice , nečakané premiestnenie a teraz taká dlhá prechádzka. Od únavy už sotva zapletal nohami a tak nečudo, že sa o chvíľu podkol a takmer spadol. Sweeth sa zohol, zdvihol ho do náručia a Ivar sa dôverčivo k nemu pritisol. O niekoľko sekúnd už spal. Dračí muž udivene zdvihol obočie a pokrútil hlavou. Chlapec bol drobný a on jeho váhu takmer necítil. Kráčal rýchle a čoskoro dorazili k táboru. Strážcovia studne tu žili oddelene v dočasných obydliach , veľmi podobných stanom. Ozývali sa z nich hlasy a smiech. Sweeth zamieril k najväčšiemu z nich , jednou rukou odhrnul vchodový diel , sklonil hlavu a vošiel.
Vnútrajšok stanu bol jasne osvetlený lampášmi zavesenými na hradách. Dlážku pokrývali kožušiny a popri stenách stálo niekoľko nízkych lôžok. V strede stál stolík a okolo neho päť pohodlných kresiel, vyrobených z jeleních koží. V troch z nich sedeli muži a ticho sa rozprávali. Keď Sweeth vstúpil, pozreli na neho prekvapene.
„Vrátil si sa skoro a vidím, že si neprišiel sám. Kto je to?“ spýtal sa ho najstarší z mužov, vstal a pristúpil bližšie. So záujmom pri prezeral spiaceho chlapca, ktorého Sweeth uložil na najbližšie lôžko a starostlivo pozakrýval.
„Našiel som ho pri studni, ctihodný Gerhet,“ odpovedal úctivo Sweeth a mierne sa uklonil, „prešiel studňou nepoznačený a je to čarodejník.“ Všetci traja muži sa pri tomto oznámení mykli. Pozreli sa na Ivara a zamračili sa.
„Povedz, čo si sa o ňom ešte dozvedel? Dá sa s ním dorozumieť?“ spýtal sa Gerhet. Bol vodcom tejto skupiny drakov a zodpovedal za všetko, čo sa dialo pri studni.
„Je to ešte len dieťa a dostal sa sem náhodou. Vôbec nič o studni nevie, ale dorozumieť sa s ním dá ľahko. Spojenie som nadviazal okamžite po stretnutí s ním. Teraz už rozumie on nám a my jemu. A hoci je čarodejník, ako sám vyhlásil, jeho bratia sa premieňajú na drakov a pritom sú tiež čarodejníci. Dokonca to vraj naučili aj svojich priateľov.“ rozprával Sweeth a všetci prítomní ho veľmi pozorne počúvali. Ctihodný Gerhet si v zamyslení poťahoval jeden z prameňov dlhých čiernych vlasov, v ktorých už prebleskovala sem tam strieborná nitka a hrýzol si peru. ,Jeho rodu by sa mohol takýto prírastok hodiť. Nikdy nie je na škodu trochu oživiť krv a získať ešte aj čarodejné schopnosti ...!´ Prižmúril oči a pozorne si dieťa premeral. ,Je síce trochu malý, ale ak sa skutočne aj on dokáže premeniť na draka , požiada Radu, aby mu chlapca nechali.´
„Mali by sme informovať Radu!“ povedal ticho muž, sediaci po jeho pravici. Ctihodný sa na neho zamyslene pozrel a potom prikývol.
„Máš pravdu, Sarto! Musíme informovať Radu, ale to dieťa je unavené, nebudeme ho budiť. Nech sa v kľude vyspí.“
„Ale ak je to čarodejník, neznamená to, že studňa zase funguje ?“ nedal sa odradiť Sarto, Bol to ešte pomerne mladý muž s ostro rezanými rysmi tváre a veľmi nepokojnými pohybmi. „Rada by to mala vedieť!“
„Rada sa dozvie všetko, čo vedieť potrebuje!“ zahriakol ho ctihodný Gerhet namosúrene. „Za všetko čo sa robí v okolí studne zodpovedám ja a ja rozhodnem, čo sa má a čo sa nemá Rada dozvedieť!“
„Teraz, keď vieme, že studňa je znovu priechodná ,“ ozval sa pokojný hlas posledného z mužov, ktorý doteraz všetko len ticho počúval, „ nemali by sme stráže zdvojnásobiť?“
„To je veľmi dobrá pripomienka,“ prikývol Gerhet, „ nemáme tu však dosť ľudí. Musíme privolať ďalších a ráno poletia na hliadku dvaja strážcovia. Dávam ti to na starosť Rody,“ prikázal stručne , „vyberieš hliadky a pošli niekoho do Rohopolu, aby sem poslali viac ľudí.“
„Ako povieš , ctihodný. Idem teda napísať správu a pošlem posla. Čím skôr vyletí, tým skôr prídu posily,“ prikývol Rody , vstal a vyšiel zo stanu. Gerhet sa pozrel za ním a potom otočil pohľad k Sweethovi.
„Ty až do odvolania do služby nepôjdeš. Budeš sa starať o bezpečnosť chlapca a budeš sa snažiť dozvedieť sa od neho čo najviac.“ prikázal stroho a muž pokojne prikývol . Rýchlym pohľadom preletel vnútrajšok stanu , vybral si jedno z kresiel, z ktorého mal dobrý výhľad a spokojne sa doň zosunul. Sarto zamračene pozoroval dianie v stane a potom pokrútil hlavou.
„Nepáči sa mi to, ale ako si správne podotkol, je to tvoja zodpovednosť,“ povzdychol si a vstal z kresla. „Je čas ísť spať a môžeme len dúfať, že ani dnes v noci zo studne nevyletí nič, čo by mohlo ohroziť naše životy.“
„Preto sme tu!“ zavrčal Gerhet. „Sme tu, aby sme zabránili čomukoľvek čo príde zo studne, ohroziť životy všetkých.“
„Aj keď to bude vyzerať tak nevinne ako tento chlapec?“ spýtal sa Sarto nečakane a Garhet sa mykol.
„Ten chlapec nie je nebepečný,“ zašomral Sweeth , otvoril jedno oko a uprel supí pohľad na Sarta. „Je to ešte len dieťa, nie je pre nás nebezpečný.“
„O niekoľko rokov bude z dieťaťa muž a ak je to čarodejník, môže nás zničiť všetkých. Presne tak, ako sa to už takmer stalo. Mali by sme upozorniť Radu a toho chlapca by sme mali vrátiť tam, odkiaľ prišiel!“ trval na svojom Sarto.
„Ty by si dokázal hodiť toto nevinné dieťa do studne Utrpenia!“ takmer zvolal Sweeth, prekvapene otvoril obe oči a zamračene sa na Sarta zahľadel.
„Áno, dokázal,“ prikývol tvrdo Sarto, ale ruky sa mu jemne chveli, „keď to bude nevyhnutné pre bezpečnosť všetkých, tak by som to dokázal urobiť.“
„Zbytočne o tom diskutujete,“ zastavil rozhodne rozhorievajúcu sa hádku ctihodný Gerhet. „O chlapcovi takmer nič nevieme a preto nevieme ani posúdiť , či je a či nie je nebezpečný pre všetkých. A či je vôbec pre niekoho nebezpečný! Zajtra budeme vedieť viac, zajtra rozhodnem o tom, čo povieme Rade a čo urobíme s chlapcom. Teraz už choď , Sarto, mám ešte prácu.“ ukončil rozhovor a počkal, kým rozhorčený Sarto nevypochodoval von. Potom si len povzdychol a išiel si sadnúť k stolu v zadnej časti stanu, aby napísal krátku správu o tom, čo sa dnes odohralo. Sweeth sedel bez pohybu v kresle a strážil Ivarov spánok.
Komentáře
Přehled komentářů
Stručně a jasně - nová povídka je jedním slovem úžasná! Snad se brzo dočkám pokračování :-)
Pro zavislaky
(ufaak, 14. 4. 2008 20:45)
hlavne pro ty, co porad mackaji na refresh... existuje jedno moc pekne rozsireni pro firefox, jmenuje se Notify a automaticky vas upozorni na to, kdyz se objevi nova kapitola :)
vyuzivam a nemuzu si vynachvalit...
jinak super povidka i cela stranka :)
Cassie
(soraki, 14. 4. 2008 20:42)Neboj, náš druh jen tak nevyhyne! Už v\chovávám další generaci :-D. Sice má jen 3 roky, ale už pozná některá písmenka :-D. Dneska mě překvapila - složila puzzle se 104 dílkama!!! Dala jsem jí ho a naivně jsem si myslela, že budu mít chvíli klid - houby, za půl hoďky to měla - jen by mě zajímalo po kom to má. Ikdyž já jsem i puzzle maniak :-D. Pařím teď hru puzzle quest - jen nemůžu sehnat češtinu :-(((
no,
(Cassie, 14. 4. 2008 18:42)
tak ja som sa vďaka výpadku intenetu dostala na net až teraz :((. No ale to nič, hlavne že som akurát prišla o Ivarovo dobrodružstvo. Inakšie, Maginy, Soraki, som rada, že na svete existujú takí istí blázni do kníh ako som ja :)). Pomaly som začala pokladať knihomoľov za vyhynutý druh a seba za posledný exemplár na tejto planéte :)). Ale som veľmi rada, že to tak nie je. Odľahlo mi :)). No ale, späť ku kapitole :)). Skvelá kapitola, totálne si mi vyrazila dych. Studňa Utrrpenia - výstižný názov. A totálne ma ohromila veta ...rodu by sa mohol takýto prírastok hodiť...Nikdy nie je na škodu trochu oživiť krv a získať ešte aj čarodejné schopnosti. ...požiada Radu, aby mu chlapca nechali... súhlasím s Triou. Snáď si ho nechce nechať ako nájdené šteňa?? Veď Patrickovi (Siriusovi), Selene, Removi, chalanom a ďalším by puklo srdce... No ale som zvedavá na ďalšie kapitolky... a dúfam, že sa k nim dostanem včas, pretože internet by vážne skvele hapruje...
Mimochodom, dokonale si viem predstaviť maličkého, sladkého, krehkého, ale mocného Ivara, ako spinká v náručí toho chlapa... nechce sa mi zisťovať jeho meno :)). Dokonalý a taký sladký pohľad na toho malého anjelika...
A ešte... pridávam sa k Soraki (to, že zase mi ukradla slová už radšej nekomentujem :)) ohľadom niekoľkých viet z paláca... :))
:))
(jaja, 14. 4. 2008 17:41)uzasna kapitolka..aj tie predchdzajuce..pises dalsi vzrusujuci pribeh..vyzera uzasne..neviem sa dockat dalsej kapitolky :)
:-O
(meg, 14. 4. 2008 9:45)jaaaaaj,kam se to ivar dostal??chudak maly...no sem mooooc zvedava co bude dal,jestli ho bren a kier najdou nebo jak to bude...jinak velka poklona tvoji fantazii...nevim co este dodat,proste jako vzdy parada
*-*-*
(Tria, 14. 4. 2008 9:43)
To skonštatovanie, že sa mu hodí do rodu ma zarazilo. To nemyslí vážne, že si ho chce nechať ako niejaké nájdené šteniatko....
Čo majú proti čarodejníkom?
soraki
(maginy, 13. 4. 2008 21:55)uuuuuu dakujem velmi pekne som rada ze mam nejaku novinku no ale pozriem si to až zajtra lebo uz idem spat dva tyzdne som nebol av skole takze zajtra to bude zaberak no a tak uz aj končím ale zajra si to URCITE pozriem :D:D M
Maginy
(soraki, 13. 4. 2008 21:16)
Terry Pratchett - píše fantasy o zeměploše /žemě plochá jako deska, kterou nesou 4 sloni a ti stojí na krunýři obrovské želvy, která pluje vesmírem/ - nevím, jak to bude ve slovenštině, ale tu máš názvy nějakých knih. Čaroprávnost, Lehké fantastično, Odvrácená strana Slunce, atd. je jich asi 30. Myslím, že vyhledávač ti ho vyhodí ...
Ještě je dobrý Roger Zelazny a jeho Amber, to je šupa - toho se mi nepodařilo prozatím sehnat, ikdyž je to poměrně staré.
Ale Pratchett - to je bomba, jeho čaroděj /popleta/ Mrakoplaš, který má na klobouku napsané MÁK, atařenka Oggová nebo kvestor Oook - fakt šupa
ete nieco......soraki
(maginy, 13. 4. 2008 20:17)hej chem sa informovat ze kto je ten Pratcheta no Tolkiena poznam ale tento je pre mna uplne novy a som rada ked dostanem typ na zaujimavu knihu :DD
soraki
(maginy, 13. 4. 2008 20:15)nooooo ano ni mne sa moc nepacila mierne som sa v tom neviznala neviem mala som z toho taky pocit musea som si to precitat dvakrat az potom sa mi vsetko spojilo ..........noooo aj mne obcas povedia ze som strasny knihomol ale ked ja za to nemozem ja zboznujem citat mna k tomu viedla mamka citali sme si spalou potom mi kupoval knihy rozne no a mne nemaju problem znami kupit darcek retoze vedia ze ako zboznujem knihy no a tak skoro vzdy dostanem knihu uz som mala take obdoia ze som sa hnevala ze dostanem stale njaku knihu no ale to je uz davno za mnou ...........inac mne sa asi najviac pacila Lev,satnik a carodejnica a potom princ kaspian a tebe sa ktora naj pacila
Maginy
(soraki, 13. 4. 2008 19:24)ještě jsem chtěla - ta poslední v sérii se mi moc nelíbila - co tobě, mně přišla taková "odfláknutá".
Maginy
(soraki, 13. 4. 2008 19:23)Jo, mám celou sérii. Kupovala jsem je hned jak to vyšlo. Do kina se bohužel nedostanu, mám malou dceru, takže si počkám, až to bude všechno na DVD :-D. Ještě miluju Pratcheta a Tolkiena :-D. Jsem takový knihomol už od mala. Všichni to o mně ví, takže dostávám knihy skoro ke všemu :-D. Nic nedokáže potěšit tak jako dobré počteníčko. Taky si z netu stahuju ty dobré HP FF :-D
lewis
(maginy, 13. 4. 2008 18:34)heeeeej soraki citas Lewisove knihy???? ......no ked si ich spomenula no pretoze keby nieco tak aj ja ich citam podla mna su fajn.inac teraz ide do kin aj 3 kniha Princ Kaspian
no podme ..
(maginy, 13. 4. 2008 18:31)......na to !!! no asi ste si vsimli ze som nekomentovala tie dve kapce ale viete co sa mi stalo ja som stale chodil do krstny otec a nie do uvodu no a tak sa stalo ze som si nevsimla ze je nova kapca tak sorry za to ze som nedal ziaden koment uz sa to nestane nooooo a teraz podne k povieke ......jej je uzasna ako vzdy a mozno pre mna trosku zaujimavejsia velm i sa mi pacilo to s tym ze ako ho Galina nasla a akojej zdrhol ....no a tiez bolo dobre to ako si Patrik s Remom robili strach o Ivara noooooa neviem co este mam dodat noa som velmi zvedava ako to dopadne ze ako sa odtial dostane ivar no dufam ze sa dostane!!!!!!!!!!!! ved patrik selena vsetci by sa zblaznili od smutku ze sa nevratil nooooo ale ten chlap ten co povedal ze by sa mu hodil do rodu tak ten sa mi nepaci!!!! no ato je asi vse pozdravujem vsetkych ktorí budú komentovat uz sa tesim na Casiin a Sorakin koment pretoze ony vzdy vsetko do poslednej botky vystihnu paaaaaa ma vas rada a .... konec uz kecam voloviny .....aa este sory ale nechelo sa mi opravovat chyby takze tam nebudu makcene ciarky atd
Teď mě napadlo
(soraki, 13. 4. 2008 18:18)třeba atudna pustí jen toho, kdo touží po tom ukázat co dovede
Bože,
(soraki, 13. 4. 2008 18:16)
to je ale nářez ... Ale popořadě :-D
Nejdříve můj velký dík za potlačení abstinenčních příznaků /ty se projevují neúnavným klikáním na refresh - cca 100x za hodinu :-D/
A teď obrovitááááááááááááááááááánská poklona tvojí fantazii. Studna utrpení - jak příhodný název, ani nedokážu popsat, jak moc se mi dnešní kapitola líbí. Chudák Ivar, kolik ještě bude muset za tu svou žárlivost zaplatit! Doufám jen, že zjistí, že studna nefunguje. Skoro to vypadá tak, jako by pustila jen Ivara a on měl něco v tomhle světě vykonat. Blbý jen je, že Ivar, ániž by to věděl, jim poskytuje docela cenné informace. Třeba ale mají nějakou legendu, že ze studny příjde nějaký "hrdina" a pomůže jim. Totiž podle toho, co jim Ivar všechno pověděl, by celkem snadno mohli zjistit, že jeho rodina stráží druhou stranu studny - teda pokud to má jen dvě strany.
Jinak mi to s tou studnou trochu připomíná knihu od C.S. Lewise - Lev, Čarodějnice a skříň, tam bylo takových jezírek více na jednom místě :-D
No, ale hlavně, ať se Ivar vrátí v pořádku a co nejrychleji domů!!! Protože Selena už musí být na pokraji zhroucení, pokud už se nezhroutila, což já bych uděla hned, jak by mi oznámili, že je moje dítě fuč ...
Takže se moc přimlouvám, aby v další kapitole byl jeden nebo dva odstavěčky z paláce a jinak pokračování Ivarova dobrodružství.
fjuuuuuuu
(maginy, 13. 4. 2008 18:12)konecne kapca skoro som sa unudila k smrti jeeeeeej inac chem povedat este neco DAKUJEM
Jsem tu zas!
(Peťa, 14. 4. 2008 20:52)