2. Brána svetov
2. Brána svetov
„Remus!“ vykríkol Patrick a vytrhol sa zo zovretia Remusových rúk . Zastavil sa uprostred chodby a pomaly sa otočil . Zastal pred veľkým oknom smerujúcim do dvora a oprel sa čelom o sklo. Remus stál uprostred chodby a nechápavo na neho civel .
„Čo je? Prečo si sa zastavil? Prečo tam stojíš a nejdeš ho hľadať?“ vykríkol a s očami plnými bolesti sledoval, ako sa Patrickove plecia chvejú potláčanými emóciami. Trvalo mu dlho, kým sa dokázal ovládnuť natoľko, aby mu mohol odpovedť. Obrátil k nemu bledú, celkom priesvitnú tvár a pokrútil hlavou.
„Ivar otvoril dvere so strieborným štítom a nikto okrem neho ho nevráti späť!“ povedal hlucho .
„To nemôžeš vedieť,“ snažil sa ho presvedčiť Remus a odmietal uveriť Patrickovmu tvrdeniu, že jeho krstný syn sa navždy stratil a on nemôže urobiť pre jeho záchranu vôbec nič. „Možno je tam niekde v tom bludisku a nemôže nájsť cestu späť.“ Patrick sa na neho chvíľu uprene pozeral a potom si povzdychol.
„Poď!“ povedal nakoniec a zamieril ku krbu. „Teraz sa už nemáme kam ponáhľať. Kuchyňa!“ povedal a vkročil do krbu. Remus sa na sekundu zdržal, ale potom ho odhodlane nasledoval. Z krbu vystúpili v obrovskej kuchyni, ktorá žiarila čistotou a obvykle sa tu okolo veľkých sporákov krútilo množstvo škriatkov. Teraz bola opustená , všetci škriatkovia prehľadávali palác. Patrick sa pozrel okolo seba a luskol prstami. Vedľa neho sa objavil jeden zo škriatkov. Vypúlil na neho obrovské sivozelené oči a trochu prekvapene žmurkal.
„Pán si želá?“
„Už nemusíte hľadať v paláci, presuňte sa do podzemia. Prehľadajte labyrint a pozrite sa, či boli v poslednom čase otvorené dvere so štítom. Škriatok, ktorý Patricka pozorne počúval sa pri posledných slovách strhol , prudko zažmurkal a začal sa nekontrolovateľne triasť. „Nemusíš sa báť, neboli otvorené z vnútornej strany,“ povedal nešťastne Patrick, „ prídeme o chvíľu dolu.“
Škriatok s tichým puknutím zmizol a Patrick nasledovaný Remusom vykročil krížom cez kuchyňu. Remus tu už bol veľakrát, ale dvere, ktoré teraz Patrick otvoril, ešte nikdy otvorené nevidel. Za nimi bola celkom malá nezariadená miestnosť s krbom. Keď sa za nimi dvere zatvorili všimol si Remus, že sa z tejto strany nedajú otvoriť. Prekvapene sa pozrel na Patricka, ale ten sa len zamračil a nabral si do ruky zelený prášok.
„Bezpečnostné opatrenie proti komukoľvek, kto by nečakane prišiel z labyrintu.“ povedal chmúrne a hodil prášok do krbu. Bez slova vkročil do plameňov a zmizol. Remus ho prekvapene nasledoval a z ďalšieho krbu vystúpil v čiernočiernej tme, ktorú na krátku chvíľu rozdelil planeme z krbu. Potom sa neďaleko od neho objavil oranžový plameň fakle, ktorú držal v rukách Patrick. Zo stojanu vedľa krbu vytiahol ďalšiu, zapálil ju a podal Remusovi. Ten sa zatiaľ stačil poobzerať. Hlavne preto, lebo nebolo čo si prezerať. Malá, kamenná komôrka bez jediného kúska nábytku s oválnym otvorom namiesto dverí a stojanom so zásobou faklí.
„Poď!“ zavolal na neho Patrick , sklonil sa a vyšiel von do tmavej chodby. Okamžite zabočil v pravo a kráčal mierne prikrčený , osvetľujúc si cestu . Remus ho nasledoval a bol stále zmetenejší.
„Vieš,“ začal potichu Patrick, „ keď som sem pred mnohými rokmi prišiel ako utečený trestanec z Azkabanu a stál som pred bránou tohto paláca, obvinil som Patrickových predkov z megalomanstva. Tento palác bol príliš veľký. Nevidel som žiadny zmysel toho, aby tu niekto staval niečo také monumentálne. Veď tu tisícročia nehrozilo nikomu väčšie nebezpečenstvo, než rozhnevaný sused. Patrick mi vtedy neodporoval a ani ho nenapadlo spomenúť, prečo je to tak. Nebol čas, museli sme urobiť príliš veľa vecí a Kieranovi vtedy išlo o život. Až po dokončení splynutia a premeny , keď sa mi v hlave usadili všetky jeho vedomosti a spomienky som zistil čo je vo veci.“
Patrick na chvíľu stíchol a Remus sa pristihol , že zabudol dýchať. Niekoľkými prudkými nádychmi sa pokúšal dohnať deficiť kyslíka v krvi, aby sa tam niekde nezvalil v bezvedomí a kráčal tesne za Patrickom, aby mu neušlo ani jedno jeho slovo.
„Potom som v rodinnej knižnici O´Brayenovcov prečítal všetko až do posledného písmenka a niekoľko týždňov som z toho bol v šoku. Možno, že keby som bol o tom všetkom vedel skôr, dlhšie by som váhal prijať Patrickovu ponuku na spojenie. Ono to z jeho strany tiež nebolo celkom fér, navliecť ma do tohto všetkého a nič mi nepovedať!“
Táto ďalšia odmlka sa Remusovi zdala byť príliš dlhá, hoci trvala len niekoľko krokov. Keby sa teraz Patrick zastavil, Remus by mu celkom určite v zamyslení vyliezol rovno na chrbát.
„Pred tisíckami rokov , keď tu po zelených lesoch pobehovali lovci, aby nasýtili svoje rodiny, objavil sa práve tu , niekoľko krokov od nás neobyčajný jav. Bola to akási oválna diera , ktorá sa podobala studni. Nemala však okraje, nebola v nej voda, len čiernočierna tma. Tá tma bola zvláštna, veľmi hustá a chvíľami sa vlnila. Občas do nej spadlo nejaké zviera, občas sa sem zatúlal človek. Všetko živé tá tmavá hladina priťahovala ako magnet, každý sa chcel na ňu pozrieť zblízka. Pre väčšinu sa to stalo osudným a už ich nikto nikdy nevidel.Takéto príhody sa medzi ľuďmi rozšírili a miesto bolo označené ako nečisté, tabu, zakázané územie. Chvíľu bol pokoj, ale potom sa v okolí začali objavovať nezvyčajné tvory a bytosti. Ľudia v okolí hynuli a rýchle ich ubúdalo. Snažili sa brániť, ale proti príšelcom nemali šancu.“
„Akým príšalcom?“ nevydržal to Remus a skočil Patrickovi do reči.
„Draci, mantichory, chiméry, sfingy a všetky tie čarovné tvory, ktoré žijú po celej zemi. Odkiaľ myslíš, že sa asi vzali? Obyvatelia nakoniec zistili, že všetky tie potvory vypadávajú z tej diery. Teda vypadávajú. Skôr odtiaľ vyletovali a dosť dlho tam ležali omráčené a neschopné brániť sa. Nuž, zabili potom takmer všetky, ale už ich bolo málo na účinnú obranu a ak chceli prežiť, museli odísť. Našťastie studňa vypľula aj niekoľko bytostí podobných ľuďom. Na nerozoznanie podobných, len s jednou výnimkou. Všetci vládli čarovnou mocou. Boli to muži aj ženy, starí aj mladí, ale všetci veľmi mocní. Nikoho z nich nemohli zabiť a sklonili sa pred ich mocou. Vzali ich do svojich chatrčí , urobili svojimi náčelníkmi a kúzelníkmi. Priviedli im svojich synov a dcéry, aby si ich k sebe väčšmi pripútali. Ako odmenu chceli len ochranu pred bytosťami zo studne. Tá ich pravda neprestávala chŕliť stále ďalej .“
Patrick sa znovu odmlčal, lebo prišli na koniec chodby a vkročili do kruhovej miestnosti. Na stenách sa rozsvietili fakle a ožiarili každý štvorcový centimeter jasným svetlom. Päť čiernych vchodov a nad prostredným z nich znak Mínotaura. Patrick naň uprel zamračený pohľad a Remus si ho prezeral so záujmom. Na chvíľu pozabudol, čo ich sem vlastne priviedlo. Patrick ukázal do čierňavy vchodu rukou a obrátil sa k Remusovi.
„Tam je to!“ zastrčil fakľu do objímky na stene a vykročil . Remus ho nasledoval a znovu sa začínal chvieť. Teraz už mal trochu predstavu o tom, čo sa asi stalo a bol otrasený, zdesený a o Ivara sa bál ešte viac.
„Ak som to správne pochopil, tak tí ľuďom podobné bytosti boli čarodejníci,“ nadviazal a hlas sa mu trochu triasol. Patrick sa k nemu otočil , zahľadel sa na neho a potom prikývol.
„A tie , iné´ bytosti?“ spýtal sa ešte, ale potom si za tú otázku v duchu vynadal. Poznal ich všetky, vedel veľmi dobre, aké bytosti sa objavili v okolí studne.
„Vieš to,“ pokýval hlavou Patrick, „ víly, elfovia , škriatkovia, trollovia , ghúlovia démoni a veľa ďalších. Niektoré z nich v tunajších podmienkach neprežili, iné sa prispôsobili a začali prosperovať. Zem sa stala bojiskom rôznych rás a tvorov , kým studňou neprišiel čarodejník natoľko mocný, že ju dokázal uzatvoriť. Nedokázal ju však odstrániť a tak nad ňou vybudoval bludisko, ktoré malo zabrániť, aby ju niekto našiel a znovu otvoril. Trvalo ďalšie stovky rokov a ľudia zistili, že ani takáto ochrana nestačí . Vybrali teda jeden z rodov, potomkov čarodejníka a poverili ho veľkou a dôležitou úlohou. Chrániť studňu a nedovoliť, aby ju niekto ešte niekedy otvoril. Vystavali teda nad ňou tento palác, ktorý skôr vyzerá ako nedobytná pevnosť a začarovali ho mocnými kúzlami. Každá ďalšia generácia potom pridávala ďalšie a ďalšie ochranné kúzla a stávala sa stále mocnejšou.“ dopovedal s povzdychom a vošiel do chodby pred sebou.
„Ale keď je studňa uzatvorená, ako je možné, že sa tam Ivar dostal?“ nechápal Remus.
„Neviem,“ pokrčil plecami Parick, „on sa správne nemal dostať ani za dvere. Vieš, tie dvere sú očarované takými silnými kúzlami, že sa s nimi proste nedá pohnúť. Nikto ich za posledných tisíc rokov nedokázal otvoriť.“
„Všetkým týmto rozprávaním si mi chcel povedať, že Ivar je teraz niekde... kde vlastne je?“ spýtal sa odrazu Remus a zastavil sa.
Patrick sa zarazil v polovici kroku, pomaly sa k Remusovi otočil a zamračil sa. Chvíľu premýšľal a potom s poblednutou tvárou vzhliadol.
„Pravdepodobne v jednom z tých svetov, z ktorých sme sem prišli,“ poznamenal a stisol plecia.
„Ako sa dostane späť?“ pridusene zvolal Remus, lebo hrdlo mu stiahol strach.
„Neviem , či sa to vôbec dá a ak áno, či je to priechod len do jedného sveta alebo do viacerých,“ premýšľal nahlas Patrick a znovu vykročil . Fakle sa pred ním rozsvedcovali a čoskoro zastali pred okovanými dverami . Hrubé dubové fošne spojené ozdobným kovaním, žiadna kľučka len veľký strieborný štít s hrubým strieborným kruhom uprostred. Nad štítom bolo napísané „ Port universum.“ Remus sa zastavil v úctivej vzdialenosti a vôbec nemal v úmysle sa priblížiť. Radšej si dvere obzeral z diaľky. Boli pevne zatvorené a striebro sa vo svetle faklí matne lesklo.
„Tak sa na to pozrieme,“ povedal Patrick a povzdychol si. Natiahol obe ruky a začal skúmať magické stopy. Ešte ani poriadne nazačal, už ruky stiahol a vytrepával si ich, akoby dostal po prstoch. „Ochranné kúzla boli narušené a dvere boli otvorené, niet pochýb o tom, že Ivar vošiel a viac nevyšiel.“
Remus sa po týchto slovách ťažko oprel o stenu a potom sa zošuchol povedľa nej, keď mu nohy vypovedali službu. Sedel na kameňoch a po lícach mu stekali slzy. Patrick stál pred dverami, za ktorými zmizol jeho jediný syn so zhrbenými plecami a sklonenou hlavou. Po chvíli sa prudko nadýchol , uchopil strieborný kruh a potiahol zaň. Nič sa nestalo, ochranné kúzla držali dvere ako privarené. Zaprel sa do nich celou silou, ale s rovnakým výsledkom. Plakal bezmocou a pozeral sa pred seba šialeným pohľadom bezmocného zúfalstva. Pomaly začal odstupovať a s neprítomným výrazom v očiach vytiahol oba prútiky. Remus sediaci pri stene vzhliadol , niekoľko sekúnd sa na neho pozeral a potom vydesene vyskočil.
„Patrick! Zošalel si!“ vrhol sa k priateľovi a pevne ho objal obidvomi rukami. „Keď tu budeš čarovať, môže nám to spadnúť všetko na hlavu a Ivar sa už odtiaľ nikdy nedostane. Spamätaj sa! Ak sa dostal tam tak to znamená, že sa môže dostať aj späť. Musíme veriť, že to dokáže.“
„Je to dieťa, Remus! Má iba sedem rokov, ako to urobí?“ zvolal Patrick zúfalo.
„Možno na to nebude sám,“ povedal Remus , ale nech a snažil ako chcel, neznelo to príliš presvedčivo. V jednom však mal pravdu . V chodbe bolo nebezpečné čarovať. Nielen žeby ju mohlo zavaliť, ale výbuchy kúziel by mohli odstrániť uzatváracie kúzla na studni. Potom by sa sem dostal nielen Ivar a aj niečo oveľa, oveľa horšie.
Patrick sa pomaly vymanil s Remusovho objatia , stále sa ešte celý triasol, ale už sa po troche upokojoval. Vedel veľmi dobre, že nesmie ohroziť bezpečnosť sveta ani kvôli svojmu synovi. Aj keby mu srdce malo roztrhnúť na dve polovice, nesmie to urobiť. Nesmie sklamať dôveru vloženú do rúk rodu O´Brayen , nesmie pošpiniť jeho česť.
„Ďakuj ti , Remus, že si ma zastavil,“ povedal ticho a pozrel sa na priateľa. Zastrčil prútiky do puzdier a chvíľu sa uprene pozeral na dvere pred sebou. „ Ivar je tam! Myslím si, že je živý a dúfam, že je v poriadku. Neviem, či sa niekedy ešte vráti späť, ale neostáva nám nič iné, len dúfať.“
Chvíľu tam obaja ticho stáli so sklonenými hlavami , potom sa Patrick otočil na opätku a s hlbokým povzdychom vykročil k východu. Remus vrhol ešte jeden nenávistný pohľad na zatvorené dvere a pobral sa za ním. Len čo sa ocitli v kruhovej miestnosti, primiestnil sa k Patrickovi škriatok, vzhliadol k nemu a tváril sa veľmi nešťastne.
„Mladého pána sme nenašli,“ hlásil ,“ máme hľadať ďalej?“
„Nie,“ pokrútil hlavou Patrick , „ vráťte sa k svojej práci, ďakujem vám,“ povedal ticho a škriatok sa s tichým puknutím odmiestnil.
„Ako sa odtiaľto dostaneme?“ spýtal sa odrazu Remus, ktorý si z ničoho nič spomenul, že pri krbe , ktorým sem prišli nebol hop šup prášok a dvere nemali kľučku.
„Peši po schodoch. Priprav sa, je ich asi tristo,“ odpovedal hlucho Patrick a viedol ho k schodisku. Pre nohy dospelých mužov boli vysoké stupne tak akurát, ale aj tak už po prvej stovke začínali pociťovať únavu. Bolo na nich vidieť, že trávia väčšimu svojho času za písacím stolom. Stále častejšie museli oddychovať a ťažko lapali po dychu. Druhá stovka bola ešte náročnejšia a po tretej sa im nohy premenili na rôsol.
„Musíme viac cvičiť,“ zasípal Patrick zničene. „Teraz budeme musieť hliadkovať aj k labyrinte a takýto výšľap každý deň by ma zničil.“
„Myslím, že to urobíme jednoduchšie,“ pokrútil hlavou Remus, „necháš mapu natrvalo otvorenú a dáme tam výstrahu. Keby sa Ivar objavil, tak nám kúzlo dá vedieť.“
„V tomto máš pravdu,“ súhlasil Patrick, „ ešte mi poraď ako mám Selene povedať, že Ivar je preč a nie je isté, či ho ešte niekedy uvidíme.“ spýtal sa vstal a pobral sa domov. Obaja muži kráčali vedľa seba a mysleli na chlapca strateného v neznámom svete. Vráti sa niekedy.
Komentáře
Přehled komentářů
chceli by vedieť čarovať
oooooo
(julili, 12. 4. 2008 18:20)jesis, boze....ty si ma tu teraz na smrt vystrasila.....co je s IVarom??...a preco nezavolaju na pomoc dvojicky??....ako to mohli tak rychlo vzdat??........wuaaaaaaaa....ja chcem vediet odpovede:D....pomooooooooooooooc......asi umriem od nedockavosti......
wau :)
(Cassie, 12. 4. 2008 16:51)škoda, že nemám veľa času na píasnie komentu, dnes mi horí za zadkom :)). Dúfam, že nevadí, ak dnes (výnimočne, sľubujem!! :)) len poviem, že súhlasím so Soraki - dnes si vystihla moje myšlienky od slova do slova - za to ti dnes patrí vrelá vďaka. Veľmi sa teším na ďalšiu, vyzerá to úžasne. A teším sa, ako na to zareaguje Selena a chalani... no páni, sakra už musím ísť. Fakt mi horí za zadkom... tak mi už len ostáva tešiť sa na ďalšiu, no :)) Táto kapča j fakt úžasná skvelá... hlavne ako si povedala, že čarodejníci a čarovné bytosti a tvorovia sú z iného sveta... no, už len zistiť, že z akého... :))
nóóó
(soraki, 12. 4. 2008 10:13)
tak to je šupa! Chudák Sirius - takhle ztratit jediného syna ... Ale on se Ivar vrátí, vždyť je to mix /jak psala Triana/ O´Brayen, Black a ještě ty záškodnické geny. Skoro se o ty potvory v jiných světech začínám bát :-D, možná ho ta studna pro vlastní bezpečí sama vyplivne a raději i zmizne :-D. Protože jestli se tam promění na draka ... nebudu to raději ani domýšlet :-D.
Jinak nápad, že kouzelníci a spol jsou z jiného světa je super a plyne z toho jakási logika skrývání svého světa a neporozumnění s lidmi :-D
A taky doufám, že teď budou kapitolky z jiného, nebo možná z jiných světů. Jen sem ještě napiš, co na to všechno Selena a Brentan s Kieranem - už je vidím, jak se z Avalonu přemisťují rovnou před bludiště a jdou zachraňovat Ivara.
Možná Ivarovi pomůže ta dýka - té myšlenky se odmítám vzdát :-DDD
Každopádně už se nemůžu dočkat další kapitoly :-D
Jo, Sirael, nevadí ti, že si to stahuju do wordu? Chci si to časem vytisknout - hlavně pro moji mamku, která HP taky žere - a to má už 48let :-D
*--*-*-*-
(Triana, 12. 4. 2008 6:42)
To bolo super.
Teraz budú kapitoly z toho iného sveta však?
Ale dufam, že tam Ivar nebude dlho, a že sa nevráti späť ako dospelý.
Mylsím si, že iba tým, že sa dostal cez ochranné kúzla dokázal aký je výnimočný...
To je asi to spojenie
Black + O´Brayen + záškodnické gény (ako niekto spomínal)
Chádák Sirius jeho jediný syn...
veru
(lea, 12. 4. 2008 1:30)
ta myslienka, ze carodejnici a ine tvory prisli z inych svetov... dobreee :-)
dufam teda, ze Ivar je natolko mocny carodejnik, ze to zvladne. A ozaj, mohol by tam v tom dalsom svete niekoho stretnut, kto mu pomoze pochopit, ze on je tiez vynimocny ako jeho bratia.
Bella ma pravdu, je to dvakrat :-) aby nam nebolo luto :DD
hmm
(bella, 11. 4. 2008 22:47)zda sa mi alebo naozaj je to napisane dvakrat za sebou?????lebo po dvoch odstavcov sa mi zdalo ze som to uz citala:D:D:D
heh
(bella, 11. 4. 2008 22:37)vau ja som prva...to sa mi este v zivote nestali..heh....inac je to vyborne ako vsetko od teba:)
kuzelnik
(kuzla, 8. 3. 2010 18:32)