13. Nový byt
13. Nový byt
Hermiona sedela pohodlne roztiahnutá na pohovke a zamyslene civela na prúžok pergamenu, ktorý jej pred niekoľkými minútami priniesol Kreacher. Prižmúrila oči a znovu si prečítala krátky list, ktorý Harry podľa neupraveného rukopisu napísal len napochytre niekde na okraji stola.
Drahá Mione!
Je mi skutočne ľúto, že som nemohol prísť, ale trénovanie naberá na obrátkach a času je stále menej. Aj záverečné ročníkové skúšky sa rýchle blížia a už teraz mi prinášajú nočné mory. Zastavím sa hneď, ako to bude možné, ale teraz potrebujem Tvoju radu. Moja spolužiačka ( už som Ti o nej hovoril), Irma sa sťahuje s rodičovského domu do bytu v Londýne. Pri tej príležitosti nás všetkých pozvala na malú oslavu. Väčšinou na takéto stretnutia nechodím, ale budú tam všetci a bolo by to veľmi neslušné, keby som odmietol. Rodičia ma informovali, že je vhodné priniesť pri takejto príležitosti novému majiteľovi bytu nejaký malý darček. Nechcel som sa pýtať, čo by to malo byť, aby som nevyzeral ako úplný hlupák, ale ty ma poznáš lepšie. Mione, čo by to malo byť? Nič ma nenapadá, moja hlava duní skôr pravidlami pri stopovaní zločincov v náročnom teréne, než nápadmi na darčeky. Nemáš Ty nejaký dobrý nápad? Oslava je už v sobotu a ja naozaj nemám čas túlať sa po Šikmej uličke. Ako keby som sa mohol len tak túlať, však? Takže ako obvykle mi neostane nič iné, len sa spoľahnúť na svoju najlepšiu priateľku. Mione, prosím, vymysli niečo!
Tvoj zúfalý najlepší priateľ
Harry
„Hmmm!“ zavrčanie vyvrelo z hĺbky jej hrdla a zuby sa zasekli do spodnej pery. ,Irma Afrodite Racine, vysoká, štíhla, čierne oči, čierne vlasy jemné črty tváre, vysoké lícne kosti,´ popis dievčaťa sa vynáral z jej mysle presne tak, ako jej to Harry povedal. , A ona sa odrazu sťahuje do Londýna, hoci celkom pohodlne mohla zostať bývať v rodičovskom dome. Rodina je čistokrvná a snobská. Harry ju predtým opísal ako studený čumák. Tak prečo odrazu taká diametrálna zmena charakteru? Možno som paranoidná, ale mne sa to nepáči,´ rozhodla, zastrčila list do vrecka a namáhavo sa postavila. „Myslím, že viem veľmi presne, aký darček sa hodí pre nový byt,“ zašomrala a hodila do plameňov vo veľkom krbe štipku prášku. „Východná veža!“ zavelila a vzápätí ju iný krb vypľul vo veľkej kruhovej miestnosti. Mávajúc trochu rukami keď prekračovala nízky múrik pred krbom, opatrne kráčala do jej stredu a s úsmevom na perách sa rozhliadala po stenách, ktoré boli od dlážky až po strop pokryté obrazmi . „Tak sa na to pozrime,“ šepkala si pod nos skenujúc pohľadom jeden obraz za druhým, „ktorý z nich by sa mohol páčiť slečne Racine?“
„Slečna Racine? Kto je to? Prečo ťa zaujíma a prečo vyberáš pre ňu darček?“ spýtala sa odrazu Lily odhŕňajúc dlhé, previsnuté konáre vŕby, ktoré vytvárali zelený záves na ľavom okraji obrazu.
„Pretože ma Harry o to požiadal a preto, že ona je jediné dievča, o ktorom sústavne hovorí. Okolo neho je množstvo dievčat a žien, ktoré sa mu viac či menej otvorene ponúkajú, ale nikdy o nich nepovedal ani slovo. Nevšíma si ich, sú to obdivovateľky, lovkyne, zlatokopky . Nevníma ich ako samostatné osoby, sú súčasťou davu.“
„A ona nie?“
„Nie, ona nie,“ Hermiona pokrútila hlavou, „aj keď sa väčšinou na ňu sťažuje, všimol si ju. Nepodlizuje sa mu, nepýta autogramy, nevalí na neho teľacie oči, ale vrčí a háda sa s ním vždy, keď urobí niečo, čo sa jej nepáči.“
„Možno je to len preto, že je súčasťou jeho študijnej skupiny,“ Lily sa zamyslene zamračila a sadla si na trávnatý breh potoka.
„Možno,“ pripustila pokojne Hermiona a usmiala sa. „ Ale teraz vzbudila aj môj záujem,“ pripustila po chvíľke.
„Čímže? Ďalšou hádkou z Harrym?“
„Nie, práve naopak, jej pozvanie na oslavu nového bytu,“ Hermiona už prešla okolo celej izby a teraz znovu stála pred obrazom , v ktorom si Lily práve stiahla topánky a namočila nohy do priezračnej vody potoka. „Je čistokrvná a napriek tomu usporiada večierok na oslavu nasťahovania sa do bytu. Prečo?“
„Je to zvyk,“ Lily mávla ľahostajne rukou, naklonila sa nad vodu a roztiahnutými prstami na nohách vírila vodu odháňajúc drobné rybky, ktoré sa zhŕkli okolo nich.
„U muklov, ale nie u čistokrvných,“ namietla Hermiona mŕštiac nos. „Až do teraz sa javila ako bigotná puristka, studený čumák,“ nadhodila s úškrnom, „a odrazu usporiada večierok pri príležitosti, o ktorej by ani nemala vedieť a pozýva naň celú skupinu. Takáto náhla zmena srdca nie je normálna, “ pokrútila hlavou všímajúc si, ako sa Lilyne oči zúžili a tvár jej stemnela. „Myslím, že má niečo za lubom,“ doložila a v duchu si pochvalne poklopkala po pleci.
„Vybrala si niektorý z obrazov?“ Lily vytiahla nohy z vody, švihnutím prútika si ich usušila a teraz hľadala vo vysokej tráve topánky, ktoré predtým ľahkomyseľne pohodila na brehu potoka.
„Áno,“ Hermiona zízala na obraz pred sebou a ďobla do neho prstom, V skutočnosti sa mi ako darček najviac pozdáva práve tento.
Harry vybehol dve dlhé schodiská a zastavil sa pred tmavo hnedými dverami. Obraz zabalený v ozdobnom papieri si oprel i nohu a stlačil gombík zvončeka. Spoza dverí sa ozval krátky trilok a vzápätí sa dvere prudko otvorili.
„No, konečne, čakáme už len na teba! “ zvolal Roman a ustúpil z dverí . „Harry prišiel,“ zakričal ponad plece, „ a prináša dar,“ doplnil, keď mu oči padli na veľký farebný balík.
„Naozaj?“ vo dverách na opačnej strane chodbičky sa odrazu objavila štíhla postava orámovaná jasným svetlom prichádzajúcim z izby. Harry nemotorne zdvihol balík a kráčajúc cez vchod, ponúkal ho dievčaťu, ktoré na neho civelo so široko roztvorenými očami.
„Vítaš tak nadšene mňa, alebo dar?“ Harryho oči sa rozsvietili smiechom a Irma v rozpakoch očervenela.
„Samozrejme teba,“ odvrkla špúliac pery, ale vzala balík a zvedavo ho obracala v rukách.
„Myslel som , že sa ti bude do nového bytu hodiť,“ zhodil z pliec habit a zavesil ho na jediný voľný háčik vešiaka, ktorý bol vedľa vchodových dverí. Irma pohladila lesklý, farebný papier a s úsmevom na neho žmurkla. „Otvor to, som zvedavý, čo naň povieš,“ vyzval ju kráčajúc za ňou do izby. Sotva prekročil cez prah vytreštil oči a s údivom niekoľko sekúnd zízal na mladého muža rozvaľujúceho sa v kresle. „Ron! A ty tu čo robíš?“ zvolal mračiac sa a podozrievavo sa otočil k Irme , ktorá netrpezlivo trhala papier a vôbec si ho nevšímala.
„Ach! To je nádhera!“ vykríkla, keď posledný kúsok spadol dolu . Pozdvihla obraz v zlatom, vyrezávanom ráme pred seba a s veľkým úsmevom na perách si ho prezerala. „Nevedela som, že je možné namaľovať oživené krajinky,“ zavzdychala, keď sa na okamžik započúvala do žblnkotu vody skáčucej cez kamene a šumenia lístia v konároch veľkej vŕby. „Doteraz som videla len oživené portréty,“ zdvihla hlavu a preletela pohľadom po stenách izby hľadajúc miesto, kam obraz zavesiť.
„Myslím, že najlepšie miesto je nad krbom,“ ozval sa od otvorených dverí do kuchyne neznámy hlboký mužský hlas. Harryho prudko vzhliadol . Vysoký, čiernovlasý muž oblečený v čiernom formálnom habite so zlatým okrajom a erbom na ľavom ramene, prekročil prah dverí a vstúpil do izby usmievajúc sa na rozžiarenú Irmu. Cestou k nej vytiahol prútik , ostrým švihnutím vzniesol obraz a umiestnil ho na stenu niekoľko centimetrov nad krbovú rímsu. Irma sa na neho vďačne usmiala, potom sa s veľkým úsmevom obrátila k Harrymu, objala ho a vlepila mu na líce veľký, hlasný bozk.
„To sa ti naozaj podarilo,“ pochválila ho odťahujúc sa s rumencom na bielych lícach, „je nádherný! Ďakujem!“
„Ej! Kamoš!“ hulákal Ron a neohrabane sa pokúšal vstať z kresla mávajúc pri tom smiešne rukami. „To je tiež od Hermiony? Vyzerá to podobne, ako má George v obývacej izbe! Tiež sa tam všetko hýbe,“ bľabotal takmer nezrozumiteľne a skôr, ako sa mu podarilo vstať, zvalil sa späť. Irma zmrštila v odpore nos a pozrela bolestne k mužovi , ktorý si teraz Rona skúmavo prezeral. Zvyšok skupiny porozsádzaný v kreslách sa len uvoľnene rehotal.
„Richard, keď si ho sem už privliekol, nemohol si po ceste vyzdvihnúť aj , Elixír vytriezvenia´? Nie je príjemné mať hosťa, ktorý už príde opitý. Predpokladá sa, že opitý bude odchádzať, ale príde triezvy!“ syčala zlostne na brata a vrhla k Harrymu ospravedlňujúci pohľad.
„Ach! Nemohol som ho tam nechať,“ Richard sa zachechtal, zalovil vo vrecku , vytiahol odtiaľ malú, nepriehľadnú fľaštičku a vtisol ju Ronovi do ruky. „Bol tam v zajatí veľkého kŕdľa vydaja chtivých dievok a práve sľuboval vpravo i vľavo, že sa s nimi ožení. Predpokladám, že o tomto čase by už bol v chomúte a ani by nevedel, ako sa do neho dostal,“ bránil sa dvíhajúc ruky. „Také niečo by sa hrdinovi vojny proti Temnému pánovi stať nemalo,“ odôvodňoval a otočil sa k Harrymu naťahujúc ruku. „Ja som Richard Racine,“ predstavil sa a potriasol Harryho rukou. „Irma o vás neustále rozpráva a tak, keď som dnes narazil na vášho priateľa, neváhal som a zachránil som ho,“ doložil so smiechom. „Oženiť sa môže kedykoľvek a možno by bol rád keby vedel, koho si berie.“
„Vďaka,“ Harry stisol ponúkanú ruku, pokusne sa usmial a zazrel škaredo na Rona. „Počkaj, až sa o tom dopočuje tvoja mama,“ zasyčal zlostne, „už by si konečne mohol prestať chlastať ako námorník a robiť niečo poriadne!“
„Veď robím,“ zamumlal Ron prehĺtajúc elixír. Potom sa zhnusene zaškľabil a zvalil sa späť do kresla. „Bude sa tu dnes niečo jesť? Som hladný,“ vyhlásil odrazu krútiac hlavou v nádeji, že uvidí nejaké jedlo. Irma bolestne zmŕštila tvár a na tvárach všetkých nádejných aurorov roztrúsených po izbe sa objavili pobavené úškrny.
„Počul som, že tvoj priateľ je stále hladný, ale neveril som tomu,“ krútil hlavou Thomas, ktorý otváral fľaše vína prinesené ostatnými hosťami. „Myslíš, že sa potvrdí aj tá druhá povesť?“ otočil sa k Elene mykajúc podnetne obočím. Tá len prevrátila oči a otriasla sa.
„Dúfam, že nie. Dnes som nemala čas na obed a celkom rada by som niečo zjedla. Ak sú povesti pravdivé, obávam sa, že mi nebude chutiť,“ dokončila smutne a pozrela k Ronovi, ktorý sa potácavo dvíhal z kresla.
„Slečna Irma, večera je pripravená,“ oznámil malý domáci škriatok, ktorý sa v tom okamžiku objavil vo dverách vedúcich do kuchyne a ukláňajúc sa, zacúval späť.
„Áno, dnes sa tu bude aj jesť,“ Irma zazrela na brata, potom na Rona a s povzdychom mávla rukou, prešla k dverám na Ronovým chrbtom, otvorila ich a otáčajúc sa do späť izby , usmiala sa. „Prosím, podáva sa večera,“ vyzvala všetkých a zavesila sa do ramena, ktoré jej dvorne ponúkol brat.
„Konečne!“ zahučal Ron a tlačiac Harryho pred sebou, presunul sa spolu s ostatnými do jedálne. Sotva dosadol do stoličky pri veľkom obdĺžnikovom stole, siahol po najbližšej mise a začal si nakladať na tanier hory jedla. Okolo stola sa ozvalo niekoľko nesúhlasných zasyčaní a tichý, pobavený smiech niektorých z chlapcov.
„Ehm!“ odkašľal si Richard zdvíhajúc obočie, keď zasúval stoličku svojej sestry. „Ten tanier sa používa na predjedlo,“ poznamenal, sadol si a rozbalil obrúsok položený na tanieri a prehodil si ho cez lono. Ron nesúc plnú lyžicu zemiakov k široko otvoreným ústam, najskôr stuhol, ale vzápätí si ju vrazil do úst a prežúvajúc zabodol vidličku do veľkého kusu pečeného mäsa, ktoré sa objavilo na podnose pred ním.
„Viem že! Je príliš malý,“ zamumlal rozprašujúc kúsky zemiakov okolo seba po celom stole. Elene sediaca oproti nemu mierne zozelenela a s odporom sa odvrátila.
„Ewww! To je nechutné,“ zahuhlala do vreckovky, ktorú si pritískala k ústam a vrhla zúfalý pohľad okolo stola.
„Všetky predchádzajúce historky, ktorým som doteraz nechcel veriť, boli potvrdené vlastným pozorovaním. Povedzte mi, pán Weasley,“ obrátil sa André priamo na Rona zužujúc oči, „je toto špecifický rys celej vašej rodiny, alebo len váš osobne?“ spýtal sa zdvíhajúc prútik a krátkou vlnou odstránil jedlo, ktoré Ron nahromadil na tanieri.
„Héj! Ja som to jedol!“ zvolal Ron a tvár mu zalial krvavo červený rumenec hnevu. Prebodol svetlovlasého čarodejníka nenávistným pohľadom a dva páry modrých očí sa skrížili vo výzve. Harry to všetko pozoroval so značným znepokojením. Keď videl, ako sa Ron začína dvíhať zo stoličky natiahol sa a prudko ho pritlačil späť.
„Seď ty chumaj!“ zasyčal pridŕžajúc priateľa v stoličke. „Urobí z teba krvavú kašu v priebehu piatich sekúnd s jednou rukou uviazanou za chrbtom!“ pokračoval varovne. „Celé mesiace si nebojoval a on má tréning každý deň. Tak seď a zavri klapačku,“ dokončil s tvrdým výrazom v tvári vrhajúc k Irme ospravedlňujúci pohľad.
„Ach! Červené vlasy, ohnivá nálada a žiadna výchova je veľmi nebezpečná kombinácia,“ lenivým hlasom poznamenal Christopher sediaci vedľa Eleny a prehrabujúc si vlastné svetlo ryšavé vlasy. „Vaša matka urobila zrejme pri vašej výchove veľmi veľa chýb. Avšak... nezúfajte! Možno...,“ dramaticky sa odmlčal žmurkajúc na Rona, „ ak sa v najbližších rokoch niečo naučíte , dožijete sa dospelosti.“
„Chlapci, skončite s tým,“ Harry vrhal na spolužiakov prosebné pohľady, ale budúci aurori boli nemilosrdní.
„Ja som dospelý a moje matka nie je vaša starosť!“ zreval Ron plápolajúc hnevom a pokúsil sa vytrhnúť sa z Harryho pevného zovretia . Zvyšok alkoholu kolujúci v jeho krvi mu zahmlieval úsudok a vyzvať ryšavého čarodejníka na súboj vyzeralo práve teraz pre neho veľmi lákavo. Hlavne preto, lebo tanier pred ním bol prázdny a on mal ako vždy hlad.
„Seďte, pán Weasley a nenúťte ma ľutovať, že som vás vytiahol z tej špinavej diery, v ktorej ste sa váľal opitý pod obraz,“ Richardov hlas bol studený ako severný vietor a zapôsobil ako vedro studenej vody. Všetci stíchli. Niektorí z mladých aurorov sa uškierali Ronovmu zjavnému nepohodliu, ale predjedlo, ktoré sa magicky objavilo na ich tanieroch rozptýlilo trápny okamžik. Okolo stola sa znovu rozprúdil nenútený rozhovor. Harry si uľahčene vydýchol a konečne pustil Rona.
„Príbor sa berie od kraja,“ zašepkal pamätajúc ponaučenia, ktoré mu matka trpezlivo vtĺkala do hlavy a štuchol tvrdo lakťom do Ronových rebier skôr, než sa znovu strápnil. Richard sediaci vedľa neho to pozoroval s pobaveným úškľabkom.
„Váš priateľ, pán Potter, nutne potrebuje zobrať hodiny spoločenského správania skôr, než nadobro spoločensky znemožní seba aj svoju rodinu. Nepoznám Weasleyovcov, ale viem, že je to čistokrvná rodina. Takéto správanie som od jedného z jej členov naozaj nečakal,“ poznamenal ospravedlňujúco a pozrel k sestre, ktorá sedela za stolom s chrbtom tak tuhým, akoby zhltla pravítko. Harryho líca zružoveli, keď si pripomenul, že o spoločenskom správaní toho donedávna ani on veľa nevedel.
„Ehm! Áno,“ zaodŕhal rozpačito, „celkom určite mu to navrhnem, keď sa trochu upokojí. Teraz by ma aj tak nepočúval . Predpokladám, že by sa skôr cítil urazený,“ pokrčil nos a položil príbor na prázdny tanier. Ron, ktorý zhltol šunkový závitok s kôpkou pikantného šalátu z kreviet na pár obrovských hltov a teraz sa netrpezlivo obzeral po ďalšom jedle ho našťastie nepočúval a tak sa znovu obrátil k Richardovi, ktorý sa snažil jemným kašľom upútať jeho pozornosť.
„To bolo od vás veľmi pozorné, priniesť Irme taký vzácny dar,“ poznamenal a uznanlivo prikývol. „Všimol som si, že pán Weasley spomenul podobný dar, ktorý dostal jeho brat od vašej priateľky Hermiony. Pochádza tento obraz z rovnakej dielne? Nikdy som nepočul o podobnej technike maľby.“
„To určite pochádza z tej istej dielne. Hermiona mi ho dala pre Irmu, keď počula, že oslavuje nový byt. O technike maľby ,“ pokrčil plecami a uškrnul sa, „ nemohli ste o nej počuť, pretože bolo vynájdená len nedávno. V skutočnosti je to Hermionin vynález, ale ešte sa neprihlásila o patent a tak vám o tom nemôžem viac povedať,“ vysvetľoval ponárajúc lyžicu do biele krémovej polievky, ktorá sa práve objavila na stole pred ním. Ron , počúvajúci jedným uchom rozhovor sa prudko narovnal a jeho uši zaplápolali ohňom hnevu.
„Ty vieš, kde je Hermiona a nepovedal si mi to?“ zasyčal zúrivo, zdrapol Harryho za ruku a prudko ho k sebe otočil. Lyžica, ktorú Harry držal v ruke , mu z nej vyletela a udrela do náprotivnej steny, kde zanechala mokrý fľak. Harryho oči sa najskôr v horore rozšírili, ale vzápätí sa zúžili a zaplápolali hnevom. Vytrhol si ruku z Ronovho zovretia a hrot prútika, ktorý sa mu zrazu objavil v ruke, oprel o jeho hruď.
„Už to nikdy nerob!“ zasyčal prepaľujúc Rona pohľadom. „Sústavne nás oboch strápňuješ a ja už mám toho tak práve dosť!“ preletel pohľadom stíchnutý stôl a s povzdychom na okamžik privrel oči. „Je mi to ľúto, asi budem potrebovať novú lyžicu,“ povedal Irme, ktorá na neho hľadela s pozdvihnutým obočím a znovu sa zameral na Rona. „Áno, viem kde je Hermiona, ale neviem prečo by som ti to mal hovoriť,“ zavrčal zasúvajúc prútik do puzdra.
„Pretože je to moja priateľka tiež!“ jačal Ron nevšímajúc si pozornosti, ktorú jeho ďalší výbuch vzbudzuje. „Nie, ja si myslím, že momentálne nie,“ krútil Harry odmietavo hlavou , „a nepochybujem, že to potrvá ešte dlho, než ti odpustí.“
„Prečo by mi mala odpúšťať, nič som neurobil!“ ziapal Ron červený v tvári od hnevu a búchal po stole päsťou. Harry na neho chvíľu uprene pozeral a potom pokrútil hlavou.
„Tak neviem, povedala mi, že ti veľmi zrozumiteľne vysvetlila, prečo ťa v najbližších sto rokoch nechce vidieť. Buď si ju vôbec nepočúval, alebo ti niekto vymazal pamäť,“ uvažoval zamyslene miešajúc polievku v miske novou lyžicou. „V každom prípade, vyjadrila sa úplne jasne, že si nepraje, aby ktokoľvek, vrátane teba vedel kde je. Som rád, že ma z toho vyňala a nemienim zradiť jej dôveru. Budeš musieť ešte pár mesiacov počkať presne tak, ako všetci ostatní,“ doložil, pokrčil plecami a nevšímajúc si viac bublajúceho priateľa, pustil sa znovu do chladnúcej polievky.
Richard spolu s ostatnými pozorne sledoval celú hádku a hodnotiac každé slovo zvraštil zamyslene obočie. Z tých niekoľkých viet bolo zrejmé, že z ,Tria´ sa v posledných mesiacoch stalo ,Duo´ a vzťahy oboch priateľov s Wasleyovcami boli vážne narušené. Richard sa usmial keď si uvedomil, že toto mu priamo hrá do karát. Hermiona Grangerová bola voľná a čoskoro sa znovu vráti do spoločnosti. A keď, on bude pripravený.
Komentáře
Přehled komentářů
Krása.. tak jsme si znovu užili Rona a myslím, že ho bylo víc než dost. Musím říct, že Irmin bratr se mi líbí i když vím, že je tam s nekalými úmysly. Ale Irma se mi nelíbí vůbec, jsem taky ráda, že si Harry konečně uvědomuje jaký je Ron idiot a jsem zvědavá jak se to vyřeší s tou jeho orientací, když už jsi něco naznačila. Ale asi to bude nadýl, že? No nic.. Každopádně supr kapča, rozhodně mne nadchla.
božíí
(Trili, 8. 8. 2011 23:18)
kapitola se mi líbila jako vždycky :-)
Přijde mi to vše jako super čtení a těším se na další.
krásne :)
(aurora, 8. 8. 2011 17:05)
Krásna kapitola a ja sa už teraz teším na pokračovanie. Dúfam, že sa od týchto dvoch podarených súrodencov nenechaju nachytať. Hlavne Hermiona bude pre nich tvrdý oriešok myslím si :)
<a href=http://freedownloadgames.name/ >fun games</a>, <a href=http://www.utorrent.name/ >utorrent</a>
och
(Lily, 9. 8. 2011 10:19)