14. Ivar sa zabáva
14. Ivar sa zabáva
„Pán O´Brayen,“ zamračil sa profesor Becker na Ivara, „používajte pri čarovaní váš prútik!“ zahrmel , keď sa stretol s prekvapeným Ivarovým pohľadom.
„Ale ja ho používam, pán profesor,“ nechápal Ivar a ukázal na prútik položený na lavici.
„Môžete mi teda vysvetliť, ako je možné, že všetky lavice poletujú pol metra nad dlážkou?“ spýtal sa Becker sarkasticky a Ivar len pokrčil plecami.
„To nemôžem, ja som len na lavicu položil prútik. Nemôžem za to, čo robí môj prútik. Ale ak myslíte, môžem napísať rodičom, aby mi poslali iný. Tento je očividne trochu svojrázny!“
„Zrušte to kúzlo a prestaňte šaškovať,“ zavrčal Becker a veľmi dobre videl, ako Ivar nenápadne poza chrbát mávol rukou.
„Ako vie, že si to bol ty?“ mračil sa Lars a zazrel na Beckera.
„Jednoducho,“ pokrútila hlavou Jenni a povzdychla si, „ pokúsil sa kúzlo zrušiť. Jedine tvoje kúzla zrušiť nemôže . Má bohaté skúsenosti s čarovaním dvojčiat a tak vie veľmi presne, kto tu čaroval!“
„Sme predsa na čarovaní!“ rozčúlil sa Marcel a zazrel na Beckera, ktorý práve v prednej časti učebne kontroľoval Hansa.
„Zbytočne sa rozčuľuješ,“ usmial sa Ivar a vzal prútik : „Amittere!“ zľahka ním mávol a celý rad lavíc zmizol. „Hups!“ zdvihol začudovane obočie a zavrtel prútikom. „Naozaj si to robí čo chce,“ pokrútil hlavou a uškrnul sa, keď videl, ako sa Mihai a Roger zdvíhajú zo zeme. Profesor sa prudko zvrtol a nesúhlasne sa zamračil.
„Finite!“ zvolal , mávol prútikom a potom doslovne obelel od hnevu, pretože sa opäť nič nestalo. Pozrel na Ivara a zasypel. „Myslím, že som vám prikázal čarovať s prútikom!“
„Ale on čaroval s prútikom , pán profesor,“ zastala sa brata Jenni s prekvapením. Becker sa na ňu niekoľko sekúnd zamračene pozeral, potom pristúpil bližšie a ukázal na lavicu po jeho pravej ruke.
„Odstráňte ju! Ale s prútikom, chcem to vidieť!“ prikázal a Ivar len pokrčil plecami.
„Amittere!“ mávol a ďalší rad lavíc zmizol v nenávratne. Takaro, ktorý si práve sadal do jednej z nich sa rozpleštil na dlážke a ticho klial .
„Dobre, teraz uvidíme!“ neprestával sa mračiť Becker a rozhodne mávol prútikom. „Finite!“ zvolal a potom mu padla sánka. Opäť sa nič, ale vôbec nič nestalo. Civel na miesto, kde pred chvíľou stáli lavice a prestával tomu rozumieť. Otočil sa k Ivarovi a zamračene si ho premeriaval. Po dlhej chvíli, keď sa už Ivar začal pod jeho upreným pohľadom ošívať, zavrčal. „Ukončite to kúzlo!“ prikázal stručne a nespúšťal z Ivara oči.
„Propero!“ povedal Ivar takmer ľahostajne a vykreslil slučku sprevádzajúcu kúzlo. Ešte to ani nedokončil, zhmotnili sa lavice presne tam, odkiaľ pred chvíľou zmizli.
„Dobre, teraz pričarujte späť druhý rad, ale bez prútika,“ prikázal Becker už oveľa pokojnejšie a zdalo sa, že ho niečo zaujalo. Ivar sa na neho pozrel so záujmom , ale potom prikývol a mávol rukou, akoby odháňal nejakú dotieravú muchu. Lavice sa zhmotnili, ale teraz si už do nich radšej nikto nesadal. Profesor sa zase zamračil, bez slova sa otočil a ukončil seminár, hoci do konca chýbalo ešte desať minút. Bez jediného slova vysvetlenia odišiel a delfíni sa za ním vyjavene pozerali.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa Marcel prekvapene, ale bez protestov si pozbieral svoje veci a vyšiel z ostatnými z učebne von.
„Nemám poňatia, Cyri,“ škeril sa Lars , „ máme o pár minút dlhšiu prestávku, čo budeme robiť s toľkým voľným časom?“ zvolal a spráskol rukami.
„Mali by sme si zopakovať kúzla na seminár z transfigurácie. Sandel bude zase burácať, keď niečo pohnojíme,“ pripomenul Dárius a otvoril dvere do klubovne. Okamžite sa vrhol do svojho obľúbeného kresla vedľa krbu a zimomravo k nemu natiahol ruky. „na tých chodnách je taká neskutočná zima, ako v chladničke,“ zastonal a trel si skrehnuté prsty.
„Ilja!“ zvolal Lars a zvalil sa do kresla vedľa neho. „Boli sme na chodbe dohromady päť minút a tebe bolo zima? Čo ,pre Merlina, budeš robiť na zimnom výsadku? Veď ty nám zamrzneš! Ó jej! Mrazený bohatier!“ vyvolával Lars a v klubovni sa všetci začali pochechtávať. Ivar sa pozrel po očku na Dáriusovu zamračenú tvár a červené uši, zdvihol obočie a hrkol poriadne Larsa pod rebro.
„Mierni sa, Ody, lebo to schytáš !“ upozornil ho dôrazne.
„Au! Čo robíš?“ ohradil sa Lars , trel si rebrá a zagánil na Ivara. „Ja si ho len trošku doberám, čo je na tom?“
„Možno to zistíš, keď ti zalepím ústa,“ uškrnul sa Ivar, zdvihol ruku a vzápätí sa rozosmial, pretože Lars bleskovo skĺzol z kresla a skryl sa zaň. Klubovňou zahrmel výbuch smiechu a Larsove líca nadobudli sýtu šarlátovú farbu. Zahanbene sa poobzeral okolo seba , vstal a spôsobne si sadol .
„Ani sa veľmi neusádzaj,“ škeril sa Marcel a podával mu ruku, aby mu pomohol vstať, „ seminár začína o pár minút a vieš aký je Sandel ras na presnosť!“
„Ach jaj!“ zavzdychal teatrálne Lars , ale v duchu bol vďačný za to, že môže z klubovne odísť.
„Ideme?“ otočil sa k nemu Ivar s úsmevom a podržal mu otvorené dvere. Lars sa na neho pozrel a možno po prvýkrát videl v tých studených očiach úsmev.
„Jasné , dráčik, ideme!“ vrátil úsmev priateľovi a spolu vybehli na chodbu.
V krboch na chodbách neustále blčali zelené plamene a študenti sa premiesťňovali z miesta na miesto. Ivar stál vedľa Larsa , so záujmom sledoval, ako sa rady pred krbmi krátia a zamyslel sa., Keby sa niekde stala chyba a siete sa zamotali, to by bola sranda,´ pomyslel si a hlave sa mu zrodil zatiaľ malý a neurčitý nápad. Teraz nemal dosť času, ale rozhodol sa trošku nad ním popremýšľať hneď, ako sa vyučovanie skončí. Ešte by nebolo zle zotrieť z čarov jeho magický podpis, aby sa to nedalo vypátrať. Ani si to neuvedomil, ale po perách mu preletel diabolský úškrn a Dárius , ktorý sa v tej chvíli na neho pozrel, sa strhol celý vydesený.
„Čo ťa zase napadlo?“ spýtal sa potichu a najradšej by kamarátom zatriasol, aby sa spamätal.
„Nič!“ odvrkol Ivar, ale v očiach sa mu zablyslo . Skočil do krbu a Dáriusovi za zazdalo, že sa pozeral na krb akosi príliš dôkladne. ,Ktože si už všíma krby?´ premýšľal, keď sám vkročil do plameňov a vtom ho zalial chlad, ako mu po chrbte bežali zimomriavky., Drak má v úmysle urobiť niečo s krbmi. Merlin nás ochraňuj!´ zavyl v duchu a takmer sa zabil, lebo nedával pozor pri vystupovaní . Ivar stojaci vedľa krbu ho zachytil. „Neboj sa, nič zlé neurobím. Možno malý žartík, ale nič zlé,“ sľúbil mu pošepky, ale Dárius sa napriek tomu neprestával báť.
Profesor Sandel prišiel presne v okamžiku, keď hodina začala. Prezrel si svoj klan a usmieval sa na študentov, ktorí dychtivo očakávali, aké prekvapenie si pre nich na dnes prichystal. Na prednáške im profesor Becker povedal takmer celú teóriu premeny neživých vecí na živé. Pravda, bolo tam dosť toho, čo si museli naštudovať samostatne, ale semináre milovali. Aj profesor Sendel sa na ne vždy tešil, aj keď nikdy nevedel dopredu, či ich prežije v zdraví. Ivar O´Brayen bol nevyspytateľný a jeho kúzla ho vždy ohromovali.
„Dnes si precvičime premneny. Teóriu ste počuli a dúfam , že ste sa ju aj naučili. Pod lavicou nájde každý z vás vedierko naplnené riečnymi kamienkami. Vytiahnite si ich a všetky kamienky postupne premeníte na niečo živé,“ vysvetľoval a sledoval, ako sa všetci zohýbajú a hľadajú vedierka. Jedna hlava však zostala hore a malá ruka nedbanlivo mávla nad lavicou, na ktorej sa okamžite objavilo modré vedierko naplnené po okraj sivými okruhliakmi. Mali presne tú istú farbu, ako oči, ktoré na ne hľadeli. A boli práve také neosobné a studené. Možno, že tie okruhliaky boli dokonca teplejšie. Aj Sandelových chrbátom prebehli zimomriavky, keď sa stretol s Ivarovým pohľadom. Zhlboka si povzdychol a prial si, aby aj on mohol byť absolventom Avlonu, aby vedel, čo sa za tými studenými očami skrýva. Jediné východisko videl v chlapcových bratoch. Oni by mohli zasiahnuť a zahnať ten chlad, ktorý sa okolo Ivara šíril vždy, keď sa niekomu pozrel do očí.
Keď sa všetkým konečne podarilo nájsť vedierka a vyškriabať sa späť spod lavice, mohlo sa cvičenie začať.
„Immuto pella!“ zvolala Jenni a šťastne sa rozosmiala, keď namiesto kamienka držala v ruke nádhernú ružu. Ivar sa zamyslene pozeral okolo seba a držal niekoľko kamienkov v oboch dlaniach. Premýšľal, akého živého tvora by vlastne chcel vyčarovať. Potom si spomenul na deň, keď sa stal drakom. Na premeny, ktoré v ten deň prežíval pri hodine s otcom a motýle, ktoré tak milovala Jenni. Mierne sa pousmial a stisol kamienky v dlaniach.
„Jenni!“ zavolal a keď sa na neho pozrela roztvoril ruky, ktoré doteraz držal spojené, vytvárajúc tak malú kolísku. „Pozeraj!“ zohol sa a fukol si do dlaní. Jeho slová pritiahli pozornosť nielen Jenni a okolo sediacich spolužiakov, ale aj profesora. Všetci videli, ako z Ivarových dlaní začínajú vylietať motýle. Množstvo motýľov a každý bol iný. Boli ako farebné kvety, ktoré sa rýchle rozleteli po miestnosti. Bolo ich stále viac a viac. Oveľa viac, než mohlo byť kamienkov v celom vedierku, oveľa viac, než mohli pojať Ivarove útle dlane.
„Krásne,“ povedala potichu Jenni a naklonila sa k bratovi, „ ale to už stačí. O chvíľu sa tu pre motýle nebude dať dýchať.“ Ivar zdvihol hlavu a zachytil jej pohľad. Mierne prikývol, rozpojil dlane a akoby mimochodom mávol rukou. Všetky motýle v tom okamžiku zmizli a do Ivarových dlaní zľahka prileteli okruhliaky, ktoré predtým držal v dlaniach tak, akoby vôbec nič nevážili. Nechal ich ležať na jednej dlani a prekryl ich druhou. Keď dlaň opäť zdvihol, ležala mu na nej belasá orchidea. Vzal ju a podal ju Jenni. Tá sa usmiala, vzala si kvet a vložila si ho do vlasov.
Potom už cvičenia bežali v pohode ďalej . Všetci premieňali jeden kamienok za druhým a profesor Sandel sa spokojne usmieval. Len pohľad na Ivara, ktorý sa ešte stále hral s kamienkami a na jeho dlaní sa zjavoval jeden kvet za druhým, ho znepokojoval. Vyzeral, že vôbec nemyslí na to čo robí, ale čaruje úplne mimovoľne.
Profesor ani nevedel, akú má pravdu, keď ho táto myšlieka napadla. Ivar premýšľal na krbovou sieťou a veľmi dôkladne zvažoval kliadby, ktoré by mal použiť , aby ju kompletne celú poprehadzoval. ,Zajtra bude sranda,´ pomyslel si a znovu sa usmial. Profesorovi, ktorý sa práve na neho pozrel stuhol úsmev na tvári a na chvíľu sa mu skrátil dych. ,Niečo sa chystá!´ Za tých niekoľko mesiacov už tento úsmev poznal., Niečo sa chystá! Ale čo, čo?´ premýšľal horúčkovite a obzeral sa po študentoch, hľadajúc, ktorý z nich by mu mohol niečo povedať. Všetci však nadšene pokračovali v cvičení a jeho nepokoj si nevšímali. Čo si on nevšimol , bol Dáriusov pohľad. Ten však zachytil Ivar a varovne pokrútil hlavou. Dárius si povzdychol a dúfal, že sa zajtra nikomu nič nestane.
Seminár z transfigurácie sa skončil a delfíni sa presunuli do izieb, aby sa prezliekli na fyzickú prípravu. Ivar navykazoval známky nejakej mimoriadnej aktivity, krbom už nevenoval žiadnu zvláštnu pozornosť a Dárius sa pomaly upokojil. Pri večeri sa všetci veselo bavili a rozosmiaty sa vracali do klubovne. Nikto si nevšimol, že Ivar schválne spomaľuje a čaká pri krbe tak dlho, kým sa všetci okrem nich nepresunili .Ako posledný z prvákov vkročil do planeňov a než z nich vystúpil, vykonal niekoľko veľmi zložitých pohybov letiac sieťou. Potom sa uškrnul , následne zotrel úsmev z tváre a vystúpil z krbu. Najväčšiu radosť mal z toho, že vymyslel spôsob, ako zamaskovať svoj magický podpis. Nikto nezistí, že sieť začaroval on.
„Konečne,“ volal na neho netrpezlivo Lars , ktorý stál pri krbe a otáčal sa z jednej strany na druhú v nádeji, že Jenni bude ešte v klubovni. Dnes si pre ňu pripravil naozaj zaujímavú historku a dúfal, že jej ju bude môcť porozprávať. Na jeho obrovské sklamanie ju v klubovni hľadal márne a tak sa nechal posmutnelý odvliecť do izby, aby si spolu s ostatnými mohol zopakovať všetky runy na zajtrajšie cvičenia. Po dvoch hodinách tvrdej práce , keď sa oči všetkých začali krížiť a miesto jedného slova už videli dve, zapadli ako slniečka do postelí a v priebehu niekoľkých sekúnd spali ako bábätká.
Ráno bolo hektické, ale to bolo každé ich ráno a tak si vôbec nevšimli, že z krbu , ktorým sa chceli dostať na rannú fyzičku vyskakujú vysoké postavy a prekvapene sa okolo seba obzerajú.
„Čo je to!“ zvolal jeden zo ôsmakov, ktorý práve vypadol z plameňov a videl hlúčik prvákov, ktorí na neho civeli s otvorenými ústami .
„Hej! To je prvácka chodba!“ zvolalo svetlovlasé dievčav športovom odeve , ktoré malo na znaku lasicu a číslicu šesť. „Ako som sa sem dostala?“ obzerala sa a vzápätí ju zmietol vysoký, čiernovlasý mladík, vyskakujúci z krbu.
„Prepáč!“ zvolal a zdvíhal dievča roztiahnuté na dlažbe. Uskočil v poslednej chvíli, lebo z krbu vyletel jeden z profesorov , pretože ho sieť doslova katapultovala von.
„Čo do pekla sa to tu robí?“ zvolal , keď sa rozplesol o náprotivnú stenu. V zhluku prvákov sa ozvalo tiché zachichotanie, ktoré sa z každým ďalším príchodzím stávalo hlasnejším a odvážnejším.
„Sieť sa zbláznila?“ vykríklo dievča, ktoré vyletelo z krbu a len vďaka ochotným rukám spolužiakov sa nezoznámilo so stenou chodby osobne. Takto len skončila komusi v náručí a celá červená sa chichotala, keď ju stavali zase na nohy. Na chodbe začínalo byť tesno . Ivar stál neďaleko otvorených dverí do klubovne a oči mu žiarili nezbednosťou. Ticho sa pochechtával a z času na čas sa pozrel na hodinky.
„Nemyslíš, že je načase s tým skončiť?“ ozval sa mu za chrbtom vážny Dáriusov hlas. Ivar sa ani neotočil, len sa zase zachichotal, keď sa z krbu vyrútil ďalší siedmak a urobil obzvášť podarenú piruetu, ako sa to snažil ustáť a prikývol.
„Neboj, už sa to skončí. Nastavil som to len na pol hodinku. Takto to bude len malý žartík a každý sa tomu zasmeje,“ doložil a povzdychol si, „koniec zábavy, sieť je zase v poriadku , mali by sme sa ísť naraňajkovať.“ povedal a vrátil sa do izby.
Komentáře
Přehled komentářů
nevim, sice uz jsem dostudoval, ale rozhodne si nepripadam, ze bych mel vse za sebou :D
spis naopak 8-)
teda
(Lea, 30. 4. 2008 20:54)
to sme to vsetci z matfyzu? to snad nie :-DD
Ale zdravim rovnako postihnutych :-)
soraki
(Ja Osobne, 30. 4. 2008 19:28)
tak pozarni ochranu delal i muj bratranec:) v ostrave :)
segra ta delala jakousi cosi ve zline, ale ty managersky nazvy se nedaji pamatovat:)
spolubydlici je doktorand na strojarne, druhej spolubydlici delal slaboproud, a jejich pritelkyne delaji pajdak :)
Ja Osobně
(soraki, 30. 4. 2008 18:18)Tu dělá skorošvagr, manžel dělal požární ochranu a ségra dělá pajdák - masakr, se mi zdá z nás všech "postižená" nejvíc :-DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
pre tych co sa nudia:D
(nataly, 30. 4. 2008 18:18)pre tych co nemaju co robit a cakaju na dalsiu kapcu tak som si zalozila blog a snazim sa tiaz trochu pista:D neni tam toho vela lebo som to spravila neska ale mozno vas to zaujme:D stranka je www.nathalcek.blog.cz a ked tam niekto nahodou zabludi tak prosim o komenty:D inak sirael kapca je krasna ako vzdy:D
soraki
(Ja Osobne, 30. 4. 2008 13:04)
No je pravda, ze na vysoký jsem se potkal se spoustou různých lidi, ale nikdo nebyl divnějsí nez lidi z matfyzu:-)
Teda jeste kromě mého spolubydlícího:)
Ja Osobně
(soraki, 30. 4. 2008 11:04)
Ale já jsem byla opravdu nemocná :-D, puberta se mnou třískala neskutečným způsobem, takže se teď modlím, ať je dcera po manželovi, byl o poznání klidnější :-D. Teda jestli to jde - já punkerka/metalistka, on metalista ... poznali jsme se na vysoké ..., ale jinak jsme úplně normální :-DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
A dcera zatím taky :-D
soraki,
(Ja Osobne, 30. 4. 2008 10:33)
tak pokud si myslis, ze je pro nase dobro, kdyz to cist nebudeme, tak ti budu verit... :)
hele ale nemela bys ty FF povidky tolik cist... slovni spojeni "vyplod choreho mozku" kdyz vidim, tak vetsinou opoustim stranku... kdyz to nejaka 11-ti leta holka napise jako uvod sve povidky... :)
ja myslim, ze by stacilo napsat, ze jsi to psala v puberte, to uz bysme si prebrali sami :D
taky preju vsem tady na strankach hezky den dneska:)
a prezijte ve zdravi to ocekavani, ktere nas vsechny spojuje...:)
Ja Osobně
(soraki, 30. 4. 2008 7:24)
Nechtěl bys to číst, věř mi. Jsou to výlevy chorého pubertálního mozku a srdce v depresi - nic moc. A je to mezi 15-16 rokem mého života - sakra to už ani není pravda /myslím ten věk :-D/. Skončila jsem ve chvíli, kdy mi umřel nejlepší kamarád. S ním odešla chuť, inspirace i radost ze života na dost dlouhou dobu.
A ani nevím, kde to všechno je, nejspíš to leží někde zaprášené na půdě.
Jé, zase mám super kód 44844
A TĚŠÍ MĚ, ŽE JSTE SE PŘIDALI, JE TO FAJN :-D
tak sa nam to podarilo
(Lea, 29. 4. 2008 22:04)
rekord padol.
Dufam, ze Sirael tesi, ze jej citatelia su taki usilovni.
No a ked ma nastevene, ze sa je posiela mail pri kazdom komente, tak jej asi zahltime schranku :-)
:o))
(Terka, 29. 4. 2008 22:02)
No tak jsem asi před pěti minutami napsala koment, ale nějak se mi neodeslalo tak snad to teď vyjde:o))
Takže tyhle stránky jsem našla asi před měsícem a jedním dechem jsem přečetla Krstného otce (omlouvám se, ale nevím jak se to skloňuje:o)), no byla to fakt paráda, úplně jsem ho hltala.... no a teď každý den čekám, kdy přibude další kapitolka...
Bohužel jsem nekomentovala dřív, tak nějak jsem se k tomu nedostala... ale určitě to napravím...:o)) a budu komentovat, co nejvíc to půjde...:o))
O Neporušitelném slibu (zase:o)) jsem se dozvěděla až teď z vašich komentů.. nevím, jak je to možné, ale nějak jsem to nezaregistrovala, tak to budu muset dohnat..:o))
Sirael obdivuju tě... to je něco.. jak píšeš.. naprosto perfektní... chtěla bych mít tvoji fantazii... no nevím co dál říct... nějak nemám slova.. jsi výborná...:o))
No a kapitolka byla taky... (dochází mi superlativy pomožte mi někdo:o)) no prostě nádherná (už jsem to našla:o)) ti motýlci a kytky, úplně jsem se u toho rozplývala... jsem ráda, že s Jenni k sobě mají takový vztah... Ivara se, ale trochu bojím, to tvoje vylíčení jeho očí je fakt strašidelný, ale taky si myslím, že je to jenom tím kamenem... teda aspoň doufám, nechtěla bych ho vidět na nějaké temné straně.:o))
No nic jsem se trochu rozepsala.. tak zas příště... pa pa :o))
fajn
(ja osobne, 29. 4. 2008 22:00)
myslim ze ted jsme rekord prekonali :-D
a soraki dela ze tu neni... :)
Doterajší rekord
(Tria, 29. 4. 2008 21:49)
Inak presne
náš rekord bol 27 komentárov ešte v Krstnom otcovi a kapitola Navždy zbohom.
takže pismenkujte svoje postrehy aj tí "neviditeľný" - však viete koho tým myslím
:-)
*-*
(Tria, 29. 4. 2008 21:44)
Ja som na túto stránku narazila asi ked bol Krstný otec pri...čo ja viem 44 kapitole???
Trvolo mi riadne dlho kým som prečítala Neporušiteľný sľub aj Krstného otca...a od vtedy poznám to napätie ked netrpezlivo očakávam ďalšiu a ďalši kapitolu.
Vlastne mi tuto stránku niekto odporúčil...Red moon či nejako tak (neviem presne si nepamätám)
A pravdu povediac ked som to čítala pokope, bolo to kvantum kvalitného, zaujímavého textu, takú knihu by som si hned kupila
a súhlasím so Soraki :-D
Ještě...
(Peťa, 29. 4. 2008 21:22)
jsem chtěla Sirael poděkovat, že pořád píše i když to musí být časově i jinak náročné. Nechápu, jak to děláš, že si každý den najdeš čas a napíšeš další nádhernou kapitolu :-)
Takže si klidně odpočiň, mi si rádi počkáme, protože víme, že naše čekání bude odměněno dalším pokračováním krásného příběhu... Ale nenech nás čekat zas moc dlouho!!! :-)
Chvíli jsem tu nebyla
(Peťa, 29. 4. 2008 21:18)
a když jsem teď večer zapla kompl, tek jsem se málem udusila (zrovna jsem totiž pila :-D) když jsem uviděla počet komenářů k poslední kapitole! Tak jsem hnedka musela zjistit co se děje (to bych jinak nebyla já - jsem totiž strašně, ale strašně zvědavá :-)) A hele na Soraki padla nostalgická chvilka!
TAk se musím přidat ke vzpomínání. Na tuhle stránku jsem narazila úplně náhodou na konci minulého roku, když Neporušitelný slib měl asi 10 kapitol. Ty jsem samozřejmě najednou zhltla a čekala, co bude dál...A světe div se,další den přibila kapitola a za dalších 24 hodin zas nová kapitola! To mě nesmírně potěšilo, protože se mi příběh strašně líbil a já se stala na něm závislá :-) A od té doby sem chodím den co den tak 3-4 denně a čekám na další příběh...The End
tak teda
(Ja Osobne, 30. 4. 2008 21:47)