10. Návšteva
10. Návšteva
„Príde, príde, príde!“ pospevovala si Jenni poskakujúc po chodbe . Mierila do učebne a radostne si mávala listom, ktorý jej práve odovzdal otec. Mal pri tom hromadu rečí, že jej zriadi osobný sovinec a uťahoval si z nej. Dobre vedel, že jej píše Sira , ale to mu nebránilo spomínať zamilovaných chlapcov., Kdeže by sa tu asi tak vzali. ´ pomyslela si ironicky a takmer si vybila zuby o dvere, ktoré sa náhle otvorili .
„Ach, prepáč Jenni!“ zvolala Ragna, keď nazrela za otvorené krídlo dverí a uvidela Jenni, ako sa zbiera pomaly zo zeme držiac sa za tvár. Hneď vytiahla prútik a krvácajúci nos jej zahojila.
„Ďakujem,“ posmrkávajúc povedala Jenni, utrela si vyhŕknuté slzy a usmiala sa na dvojčatá, ktoré viedla Ragna za ruky. „Ahoj , chlapci!“ povedala a keď hľadela do dvoch párov rovnakých orieškovo hnedých očí napadlo ju, že Remus Lupin musel byť v mladosti veľmi pekný chlapec. Jeho synovia vyzerali od narodenia , ako jeho kópie. Vlastne na neho nikdy takto nehľadela. V paláci bolo veľa pekných mužov, ale všetci boli strašne starí. Alebo príliš mladí, tak ako Remusovi synovia. To Sírius, to už bolo niečo iné, ale ten bol zase celý rok v škole. No a keď nebol, tak mal nos strčený v nejakej knihe a na Jenni sa ani nepozrel. „Kam máte namierené?“ spýtala sa Ragny, keď sa k nej pripojila, cestou do učebne.
„Idem skontrolovať izby pre hostí,“ zasmiala sa Ragna , „prídu nás navštíviť Weasleyovci.“
„Čože?“ vydesila sa Jenni . „Všetci?“ spýtala sa a s nádejou uprela pohľad do Ragniných očí.
„Všetci určite nie, ale radšej budem počítať s viacerými ľuďmi, možno si na poslednú chvíľu urobia čas.“
„No nazdar,“ zastenala Jenni , otvorila dvere do učebne a zamávala Ragne s chlapcami, ktorí za ňou cupkali, na rozlúčku. „Počul si to?“ zvolala, keď uvidela Ivara, ako s nohami vyloženými na stole listuje v knihe.
„Čo som mal počuť?“ spýtal sa neodtŕhajúc pohľad od stránky.
„Prídu Weasleyovci!“ vybalila na neho novinu a v Ivar prekvapene zdvihol hlavu. Chvíľu sa na sestru pozeral, zložil nohy zo stola a vstal, zaklapnúc knihu. Po tvári mu prebehol diabolský úsmešok, keď si natešene pomädlil ruky.
„Dúfam, že prídu aj dvojičky,“ zašepkal , prižmúril oči a až sa otriasol od vzrušenia.
„Ivar!“ zvolala Jenni vydesene. „To nech ťa ani nenapadne! Otec by z teba zodral kožu!“
„Nepamätám sa, žeby ju zodral z nich, keď mi z nosa rástol ich pričinením kaleráb a z uší mi tryskali gejzíre pary. Vlasy som mal rôznofarebné ešte mesiac!“ rozohnil sa Ivar a z očí mu šľahali blesky. „Teraz si srandu urobím ja z nich!“ doložil a Jenni len nedôverčivo krútila hlavou. V tomto okamžiku začala dúfať, že dvojčatá Georg a Fred nebudú mať na návštevu paláca čas. Nakoniec, veď tu nie je ani nič zaujímavé a palác už videli.
„Aby som nezabudla, prídu aj Sira a Sírius!“ spomenula si odrazu Jenni a zamávala listom. Táto novinky vyvolala na Ivarovej tvári oveľa spokojnejší úsmev , oči sa mu rozžiarili a ticho sa zachechtal
„Tešte sa srandisti!“ zašomral a znovu otvoril knihu.
Sira so Síriusom dorazili krátko po raňajkách a ešte sa nestačili ani poriadne so všetkými zvítať, už sa obaja chlapci zašili do knižnice a radili sa, ako napáliť oboch vypečených vtipkárov.
„Mal si o tom napísať Brenovi, možno by ti poradil niečo zaujímavé,“ uškŕňal sa Sírius. „Alebo by si mohol použiť niektorú kliadbu z Nexu.“
„To by nebol najlepší nápad,“ pokrútil odmietavo hlavou Ivar, „ otec ich pozná a potom by ma asi naozaj stiahol z kože,“ povedal pomaly, ale oči mu odrazu zasvietili ako lampáše. Sírius veľmi dobre poznal príznaky a rozchechtal sa.
„Tak von s tým! Čo ťa napadlo?“ spýtal sa a Ivarov diabolský úškľabok ho ešte viac rozveselil.
„Musím si dávať pozor, otec na mňa neustále striehne. Za každú hlúposť ma trestá, ale na toto nepríde. Ani tých hlupákov to nenapadne!“ hovoril ticho a radostne si trel dlane. „Napadlo ma to, keď som hovoril o sťahovaní z kože.“
„Nebodaj ich chceš stiahnuť z kože!“ vydesil sa Sírius, ale Ivar len pokrútil hlavou .
„Nebudem až taký drastický, naopak, ja im tej kože ešte pridám!“ napínal Síriusovu trpezlivosť a až po chvíli mlčania pokračoval. „Poznáš kúzlo dračej kože?“ spýtal sa a keď videl, ako Sírius krúti hlavou, vytiahol s mnohými kliatbami uzamknutej skrine útly zväzok v tmavočervenej väzbe. „Je strašne pomalé a na okamžitú pomstu sa nehodí, ale na takú trochu zákernejšiu je ako vyšité.“ zatiahol, otvoril knihu a nalistoval potrebnú stránku. Podal knihu Síriusovi a začítal sa do stránky spolu s ním. „Vidíš, trvá to niekoľko týždňov a ja som to ešte mierne vylepšil. Ku každej šupine ktorá im narastie pridám svrbiace kúzlo.“
„Dá sa toho vôbec zbaviť?“ zapochyboval Sírius, keď si celú stranu prečítal ešte raz a pochybovačne sa na Ivara zamračil.
„Jasné, prejde to samé a s pekne opačným postupom. Každá šupina ktorá odpadne bude najskôr neznesiteľne svrbieť.“
„Ako dlho to bude trvať ?“
„Celé?“ zdvihol hlavu Ivar a ukázal na jeden odstavec , asi o dve strany ďalej. „Len pol roka, ale bude to stáť za to. Ja som si to vyskúšal len po druhú šupinu a je to sila!“
„Prečo si skúšal takýto nezmysel, veď ty sa môžeš premeniť na draka aj bez toho!“ nechápal Sírius, keď klusali do telocvične, aby Ivar nezmeškal tréning.
„Práve že nemôžem,“ pokrútil hlavou Ivar a povzdychol si. „Odkedy ma bratia premenili naspäť, nemôžem sa premeniť vôbec na nič.“
„Oni ti zablokovali schopnosti?“ zvolal Sírius neveriacky a zastavil sa uprostred chodby .
„Tvrdia že nie a ja im verím,“ pokrčil plecami Ivar , vybehol na dráhu a Sírius zvyknutý zo školy sa k nemu v pohode pridal .
Očakávaná návšteva vystúpila z krbu na druhý deň krátko po desiatej. Remus s Patrickom ich čakali pri krbe . Prvý vystúpil z krbu Arthur , za ním Molly a potom sa už z krbu vynárala jedna ryšavá hlava za druhou. Neboli všetci, ale Ivarovi urobilo obrovskú radosť zistenie, že dvojičky si našli čas na návštevu paláca. Asi sa im predchádzajúca návšteva páčila a vyzeralo to, že sa tu začínajú cítiť skoro ako doma.
„Izby máte pripravené, najskôr sa ubytujte a potom sa pôjdeme naobedovať,“ hlaholil Remus a viedol hostí ku vnútornej krbovej sieti. Ivar so Síriusom postávali nenápadne na konci chodby a prezerali si hostí. Keď sa medzi dverami objavili dvaja rovnakí mladíci, zasvietili obom oči zlomyselnou radosťou.
„Sú tu!“ uškrnul sa Sírius a Ivar sa na nich pozeral ako žralok na večeru.
„Hentoho nepoznám,“ mykol bradou Sírius k mladému mužovi , ktorý bol o niečo nižší a podsaditejší, než zvyšok rodiny.
„Minule sme nevideli krotitela drakov, tak to asi bude on,“ zamračil sa Ivar , „ pozri, má oblečené nohavice z dračej kože.“
„Tak čo, urobíš to teraz?“ spýtal sa , zdvihol v očakávaní obočie, ale Ivar len potriasol hlavou.
„Nie teraz, mohlo by to zasiahnuť aj niekoho iného a to by som nechcel. Mne bude celkom stačiť, ak budú v dračej koži oblečené dvojčatá,“ zavrčal , otočil sa a zamieril na opačnú stranu. Onedlho spolu so Síriusom zmizli vo svojej tajnej skríši v severnom krídle.
Obedovali našťastie vo veľkej jedálni spolu so všetkými zaklínačmi, ktorí boli práve v paláci. Ivar so Síriusom sedeli na druhom konci stola , ale aj tak počuli väčšinu neuveriteľne nudných rozhovorov, ktoré zaznievali dookola. Všetci rozprávali o práci a Ivar zmučene prevracal oči. Sírius sa chechtal na jeho grimasách a dával si pozor, aby sa jeho jedlo nedostalo na dosah dvojičiek . Príliš dobre si pamätal , ako dopadol pri predchádzajúcej návšteve Ivar. Jemu sa o pár dní začína letný tábor a tú hanbu, keby prišiel pruhovaný ako zebra , by asi neprežil.
„Vy pracujete v dračej rezervácii v Rumunsku?“ spýtal sa odrazu Torun svojho suseda a Ivar zbystril pozornosť. Lakťom hrkol do Síriusa, ktorý si práve dôkladnejšie obzeral červenovlasé dievča s veľkými hnedými očami a na Ivorov ,jemný´ dotyk hnevlivo zavrčal. Ďalšie oveľa dôraznejšie drgnutie, pri ktorom sa mu Ivarov lakeť zaryl hlboko medzi rebrá, sa k nemu otočil a konečne si všimol, ako sa uprene pozerá na krotiteľa drakov. Začiatok rozhovoru mu ušiel, ale pokračovanie bolo tiež zaujímavé.
„Nemáte Antipoda?“ rozosmial sa Torun a polovička stola s ním. Charlie, ktorý práve dvíhal k ústam opečené jahňacie rebierko sa na nich pozeral s údivom. „My jedného máme!“ smial sa Robert a žmurkol na Ivara. Síriusovi vyskočilo obočie hore a začínal cítiť vo vzduchu nepríjemnosti. Ivar mal síce len deväť rokov, ale v hneve bol smrteľne nebezpečný. Posmievať sa Ivarovi bolo ako tancovať bosými nohami okolo hlavy taipana .
„Vy máte Antipoda opálovookého?“ hlesol Charlie a vypleštil oči na Toruna a spol, ktorí sa pomaly zosúvali od smiechu zo stoličiek. Sírius mierne zbledol a pozrel do Ivarovej tváre, ktoré začínala ružovieť. Aj Jenni sa pozerala okolo seba vydesene. Jedine Sira zachovala pokoj, zdvihla hlavu a uškrnula sa.
„Nepočúvajte ich, robia si z vás srandu,“ povedala a varovne sa na Toruna zahľadela. „Kde by sa tu nabral drak. My sme mierumiľovní zaklínači,“ doložila a po jej posledných slovách zavládlo na niekoľko sekúnd ticho. Potom sa ozval priam výbuch smiechu, pretože boli naozaj všetko možné, len nie mierumilovní. Alebo áno? Jedno je isté, o drakoch sa už nehovorilo a obed sa neskončil katasrofou.
Nasledujúce dva dni striehol Ivar na príležitosť k pomste, ale dvojčatá sa pohybovali neustále v sprievode viacerých ľudí a Ivar si už začínal zúfať.
„Nemôžem uveriť, že sa tak držia ostatných!“ zvolal, keď už po dvadsiaty raz musel svoju pomstu odložiť. „Zajtra odchádzajú a ja som sa k nim ešte nedostal!“ skuhral a Sírius sa na neho začudovane pozeral.
„Možno sa zmenili a už si dračiu kožu nezaslúžia,“ povedal váhavo, ale Ivar energicky krútil hlavou.
„Ja by som skôr povedal, že na nich ostatní dávajú pozor, aby niečo nevyviedli,“ mienil a pozrel na hodinky . O desať minút mu začínali súboje. Pozrel na Síriusa a uškrnul sa. „Postavíš sa mi? Nemal som súpera ani nepamätám.“
„Určite!“ rozosmial sa Sírius. „Nie som sebevrah, budeš si musieť vystačiť so simuláciou, ale idem sa pozrieť, ako ti to ide!“
„Poď, bude mi veselšie,“ okamžite súhlasil Ivar a viedol Síriusa do novej výcvikovej miestnosti, ktorú zriadil Patrick len nedávno. Bola oveľa väčšia , mala hrubšie steny a zabezpečená bola toľkými kúzlami , koľko ich tí najlepší zaklínači zvládli postaviť.
„Už som myslel, že neprídeš,“ usmial sa Ragnar a chcel zatvoriť za chlapcami dvere, keď sa pred ním objavili dvojčatá. Boli sami, zrejme svojim strážcom zmizli a zvedavo nakúkali dnu. Ragnar sa pozrel na Ivara a keď videl jeho túžobný výraz, zaváhal.
„Chcete sa pozerať?“ spýtal sa mladíkov a tým sa v očiach rozhoreli plamienky. Neuveriteľne sa nudili a tu videli príležitosť nejako sa pobaviť.
„Jasne,“ prikývol Fred a vkĺzol dnu.
„Radi,“ doplnil Georg , obzrel sa, či ho náhodou niekto z rodiny nevidí a tiež vstúpil. Po Ivarovej tvári preletel bleskový diabolský úškrn, ktorý si všimol len Sírius. Tomu prebehol po chrbte mráz a striaslo ho. Dvojčatá vstúpili na popravisko úplne dobrovoľne.
„Začneme,“ prikázal Ragnar a poslal Ivara na jeho miesto. Potom sa obrátil k divákom a ukázal na galériu , ktorá sa tiahla po celom obvode miestnosti. „Vystúpte si hore, tu by ste mohli prísť k úrazu.“ vyzval ich a počkal, kým sa všetci traja neukázali za ochrannými kúzlami. Potom vytiahol prútik.
„Adversarium caterva!“ zvolal a okolo Ivara sa začali objavovať zakuklené postavy s prútikmi v ruke. Okamžite po objavení začali na neho vrhať jednu kliadbu za druhou.
„Gelo! Ob stupefacio! Excaesto! Dilanio!“ zaznelo takmer súčasne, ale Ivar pokojne vyčaroval ľavou rukou Alpes a jeho Seco! Minuo! Dormio! a Disperdo! našli bezpečne svoje ciele.
„Kde má prútik?“ čudoval sa Fred , ktorý od chlapca bojujúceho niekoľko metrov pod ním nemohol odtrhnúť oči.
„Nepotrebuje ho,“ usmial sa Sírius a pozorne si všímal rýchlosť Ivarových pohybov. Od posledného súboja, ktorý videl sa podstatne zlepšil. Pohyby jeho rúk boli takmer nepostrehnuteľné. Sírius chvíľu premášľal, či sa profesori na Kalevale dokážu vyrovnať s ďalším O´Brayenom čarujúcim bez prútika . „Jeho bratia tiež čarujú takto,“ doložil a so zadosťučinením sa pozeral na poklesnuté sánky oboch bratov.
„To sme vedeli,“ zamračil sa Fred, „ to sú tí, ktorí zabili Voldemorta. Nevedeli sme však, že aj ten malý tak čaruje.“
„Je to nesporne veľmi zaujímavé , čo ten malý chlapec dokáže,“ šomral Georg a vošiel si obidvomi rukami do vlasov. Od boja, ktorý sa dole rozhorel naplno, nemohol odtrhnúť oči.. Ivar teraz stiedal obe ruky , používal runové štíty a Ragnar na neho začal posielať rôzne potvory. Proti dementorom , vlkodlakom a démonom používal Brentanove kliadby Pyrflagro! a Maxisolargentum! . Pri stretnutí s nimi sa rozpúšťali ako keby boli z vosku. Keď príval nepriateľov ustal a Ragnar zastrčil prútik do vrecka , spustil Ivar ruky a unavene si prešiel po čele. Brnelo mu ako vždy, keď veľa čaroval. Aj ruky mal od takého množstva kúziel mierne začerveňalé, ale to sa vždy rýchle stratilo. Nikto z nich si ani neuvedomil, že boj trval takmer dve hodiny. Až teraz si uvoľňovali svaly stuhnuté napätím a pomaly schádzali dolu. Fred s Georgom sa pozerali zarazene na seba a vôbec si nevšimli, ako Ivar mykol pravou rukou a že Sírius sa od nich držal radšej ďalej. Po dračej koži veru netúžil. Ivar mrkol na neho a spokojne sa usmial. Účty boli vyrovnané!
Komentáře
Přehled komentářů
som zvedavá na ďalšiu kapitolku...ale už idem spinkať
takže čítať budem zajtra ráno...tak prajem ostatným (vytrvalým) príjemné čítanie
pridávam sa k Soraki...
(Cassie, 22. 4. 2008 9:22)
blahoželám k tejto jubilejnej kapitole a tak isto chcem vedieť, kam sa startila polovička našej "rodinky" :)). Tak pekne píšte komenty a nenechávajte všetko na nás!!
Mimochodom, dúfam, že som to napísala správne, pretože moje oči vyhlásili štrajk a ja takmer nič nevidím na monitore. Ledva niečo prečítam :((
KOMENTY!!!!!!
(soraki, 22. 4. 2008 7:40)
HHHHHHHHHHHÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉJJJJJJJJJJJJJ, LIDI, KDE JSOU VAŠE KOMENTY? TO UŽ TO ČTU JEN JÁ, CASSIE TRIA? kAM SE PODĚLA MAGINY, JAJA, LILLI??? cHYBÍTE NÁM! TAK ŠUP SEM S NÁZOREM :-DDD
Nekibicuju, ale fakt tu chybíte :-D
Všechno nejlepší!;
(soraki, 22. 4. 2008 7:38)
této povídce k jubilejní kapitole, která se fakt mooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooc povedla a autorce mnoho a mnoho nápadů a inspirace do dalších, nejméně 90 kapitol, ať dosáhneme na tu stovku :-DDD
A dík, Sirael, s tebou jsou dny hned snesitelnější, starosti na chvíli odplouvají a kouzlo úsměvu se objeví na tváři! Opravdu dík, musíš být báječný člověk :-D
10.kapitola
(Tria, 21. 4. 2008 21:44)
Inak všimli ste si, že už máme 10. kapitolu našej novej poviedky???
Pred chvíľou sme dočítali Krstného otca a už máme 10 z novej poviedky...waw tak to je skutočne úzasnééééé....
Fakt vrelá vďaka za to, že si s nami Sirael...
bez tvojej poviedky by som sa tak netešila na ďalší deň plný povinnosti...ĎAKUJEM
bez reptania
(Cassie, 21. 4. 2008 21:17)
o čítaní myšlienok súhlasím so Soraki :))
bolo to naozaj veľmi pekné, úsmevné a uvoľňujúce :)). Bolo to niečo úplne iné ako predchádzajúca kapitola o "týraní" Ivara. Dnes vážne len toľko, staršne ma bolia oči - neskutočne mi slzia a štípu a ja som rada, že som dokázala napísať aspoň toto. Inakšie vo všetkom súhlasím so Soraki a s Triou. Úplne do posledného slovíčka :)). Tak teda zajtra... už sa teším :))
P.S. Tie dračie šupiny bol úžasný nápad a ako dvojčatá čumeli na Ivara. Na nezaplatenie :))
*-*-*
(Tria, 21. 4. 2008 20:49)
Super kapitola...
Takéto "akčnejšie" kapitoly mi už chýbali...ten Ivar sa nezaprie...záškodnik...
Dufam,že sa Patrik nebude tak hnevať...však sú to "nevinné" detské žartíky...
:)))
.veď ale Fred a George sú starší ako Brentan,nie?Však oni sú už dávno dospelý a protivia "malému" chlapcovi.
Jaj
(soraki, 21. 4. 2008 20:42)
toto byla věru úsměvná kapitola. Příjemná změna s tou návštěvou. A ta debata u oběda - tak ta neměla chybu. A ta pomsta - super :-D
A Jenni je zamilovaná so Siriuse? Nebo do Kirilla? Ty mě mateš schválně, ty liško podšitá :-DDD
No, už aby byl zítřek a další kapitola, jsem totiž zvědavá, jak Patrick zareaguje na tu pomstu ...
*-*-*
(Tria, 21. 4. 2008 20:24)Inak Sirael ja ti čítam myšlienky. Pred minútkou som tu bola ale som sa vrátila a je tu nová kapitolka...to iste sa mi stalo aj včera a ešte zopár krát...ssuuuuupeeeer idem čítať
*-*-*
(Tria, 22. 4. 2008 20:28)