Siriusova skrinka 4.
Pôvodne mal byť tento diel o VČÚ,ale keďže túto
časť života Lilly a Záškodníkov dobre poznáme J len v skratke Vám
predstavím Abi...
Abigail Williamsová je dcérou vynálezcu stroja
času.Prišla z roku 1578 ako prvá osoba,ktorá cestovala do budúcnosti.Je to
rovesníčka Záškodníkov a tak nasledujúci školský rok nastúpi na Rokfort
ako nová študentka opradená kĺbkom tajomstva.
Tu je scéna z konca 5.ročníka,keď sa Abigail
objaví v hrade:
Lilly rýchlo
kráčala po chodbách.Kvôli Potterovi dnes stále mešká.Aj teraz by mala sedieť na
Astronomickej veži a pozorovať hviezdy.Jej kroky sa ozývali
v prázdnej chodbe a chvíľu jej trvalo,kým si uvedomila,že nepočuť len
jej kroky...
Spomalila
a pomaly sa obzrala.Chodba bola napohľad prázdna.
„Je tu
niekto?“spýtala sa „Zloduch si to ty?“
Nikto sa však
neozýval.Lilly pokračovala v ceste trochu rýchlejšie.S obavami však
zistila,že po chodbe skutočne nekráča sama.
Vytiahla prútika
zvrtla sa.Opäť však nikoho nevidela.
„Potter?!“povedala
hlasnejšie ako mala v úmysle „Si trápny.Vylez!skrývaš sa ako malé
decko...“
V tieni
brnenia sa niečo pohlo.Na Lilly sa upieral pár tmavomodrých očí.
„Poznáme
sa?“spýtala sa Lil a trochu sklonila prútik.
Dievča pokrútilo
hlavou a tým si uvoľnilo zopár pramienkov plavých vlasov.
„Si
čarodejnica?“zašepkalo divča placho,no vyrovnane.
„Samozrajme,inak
by som nebola v Rokforte.“usmiala sa.
„Aký je
rok?“spýtalo sa a vystúpilo z tieňa.
Teraz Lill
videla,že je drobné a oblečené v starodávne vyzerajúcich žatách
šatách.Neboli však staré.Jej teta mala v skrini na povale zopár
podobných,tie však boli zaprášené a smrdeli...
„1976!“odvetila
napokon.
„To je 398
rokov.... zaújmavé...“ zahundrala si popod nos a hlasno dodala:
„Prenasledujú ťa inkvizítori?“
Lilly enericky
pokrútila hlavou: „Tí boli v 16.storočí.“
„Takže žiadni už
nie sú?“uisťovala sa.
„Nie
sú.“pritakala,no už ju prestávalo baviť odpovedať na také čudné otázky
„Em,mimochodom,ja som Lilly Evansová.“
Pristúpila
k nej a podala jej ruku.
„Abigail
Williamsová.“
„Do ktorého
ročníka chodíš?A z akej si fakulty?Nikdy som ťa tu ešte
nevidela.“vyzvedala Lilly.
„Som
z Chrabromilu.Piatačka.“
Lilly otvorila
ústa a potom naprázno opäť zavrela.
„Zavedieš ma za
riaditeľom?“spýtala sa Abigail,keď Lilly nič nehovorila.
„Ja... asi to
bude najlepšie.“usúdila a vykročila po chodbe.
*********************
Lilly sa o tomto čudnom zážitku rozprávala
len so svojou priateľkou Alice Reeserovou (budúcou Longbottomovou).Tá jej však
nechcela veľmi veriť.
Presunieme sa do 6.ročníka.
Lilly nastúpilado
Rokfortského expresu.Dotiahla kufor do voľného kupé a s námahou ho
začala dvíhať na priečinok pre batožinu.
„Och,počkaj,Evansová!“priskočil
k nej James,ktorý práve prechádzal okolo.
„Zostaň kde
si,Potter!“vystrčila na protest ruku,no neuvedomila si,že ňou podopiera
kufor.Ten sa prevrátil a spadol jej k nohám.
James sa zohol
a vyložil kufor na miesto. „Nemusíš ďakovať,Evansová.“zaškeril sa
a našuchoril si vlasy, „Ešte prídem“
„Nemusel by
si.“podotkla,keď vyšiel von.
„Lilly.“vo
dverách sa objavila Alice. Zvyčajne dlhé vlasy mala ostrihané po plecia
a šťastne sa usmievala. Za ňou,ako inak, stál Frank.
„Ahojte!“usmiala
sa a vyobjímala svoju kamarátku. „Budete sedieť tu?“
„Kde
inde?“zasmial sa Frank a vyložil kufre. „Al sa ťa nemohla dočkať.“
Lilly sa nevedela
ubrániť pocitu,že Alice sa ovaľa viac tešila na Franka,hoci sa s ním stretávala
aj v lete.
„Idem sa rozlúčiť
s otcom.“povedala radšej,keď sa tí dvaja začali na seba lepiť a vyšla
z vlaku na nástupište.
„Lilly,moja
zlatá.“usmial sa pán Evans, „Dávaj si na seba pozor,nestváraj hlúposti
a dobre sa uč.“
„Neboj
sa,postarám sa o seba.Čakajte na sovu.“povedala a objala ho „Musím
ísť,vlak odchádza.Pozdravuj mamu!“
Zakývala mu
a naskočila.Vlak sa pohol.Na chodbe sa tlačili decká a hľadali si
miesta na sedenie.
„Lilly!Lilly Evansová?“ozval
sa za ňou neistý hlas.
Lilly sa obzrela
„Abigail?“ bola to ona,no vyzerala úplne inak. Na sebe mala Rokfortskú
uniformu,vlasy zapletené do hrubého vrkoča a za sebou ťahala kufor.
„Áno.Môžem ísť
s tebou? Nikoho tu nepoznám.“spýtala sa a trochu sa usmiala.
„Iste.
Poď,zoznámim ťa s kamarátmi.“povedala Lilly a zaviedla ju do svojho
kupé.
Sedeli tu už aj
Amy a Megan,jej spolužiačky.
„Čaute,baby.“žmurkla
na ne „Pozrite,koho vám vediem.“
Meg vyskočila
v nádeji,že Lilly myslí nejakého pekného chalana,no rýchlo si zase sadla.
„Toto je naša
nová spolužiačka Abigail ...Williamsová,ak si dobre pamätám?“predstavila ju
Lilly a uškrnula sa na šokovanú Alice.
„Ja som Amy
Powallová.“predstavila sa Amy,ktorú to vôbec nešokovalo.
„Megan
Sullivanová.“Volaj ma Meg.“usmiala sa Megan „A tamto je Alice Longbottomová...“
„Reeserová!“zavrčala
Alice „Alice Reeserová.“
„A ja som
Frank Longbottom.“podal jej ruku.
„Teší ma vy ste
všetci šiestaci?“spýtala sa.
„Nie,Frank už ide
so siedmeho,ale nevydrží bez Alice ani hodinu.“vysvetlila Lilly „Takže ty budeš
s nami v izbe?“
„Áno.A som veľmi
rada.Dúfam,že vám nebudem veľmi prekážať...“
Dvere sa otvorili
a dnu doslova vbehli Záškodníci.
„Dámy,“
afektovane sa uklonil Sirius a natlačil sa medzi Meg a Amy „ ,aké
bolo leto?“
Megan sa zachichotala
a podobne ako Amy nadobudla červenkastý odtieň.
„Bolo by oveľa
lepšie,keby som ťa stretla.“žmurkla Amy. Megan na Siriusa zbožne hľadela
a zrejme na chvíľu zabudla na čas.
„Dobré,dikes.“usmiala
sa po chvíli.
„No,Abigail,mala
by si vedieť,že tuto Black a Potter sú najväčší blbci na škole.“vzdychla
Lilly a ukázala na menovaných „A nanešťastie v našom ročníku.“
„Pokoj,Evansová,práve
som sa ťa chcel spýtať,či by si nešla so mou von.“ Zaškeril sa James „Nový
ročník- je čas na zmenu.“
„Ešte ťa to baví?“nadvihla
obočie.
„Prepáč,ešte som
sa nepredstavil“Remus,ktorý doteraz stál pri dverách sa predral k Abigail
„Som Remus Lupin.“
„Lupin?Hmm...
Abigail Williamsová, teší ma.“
„Abigail!“Sirius
si ju so záujmom obzeral. Lilly si všimla,že doteraz sa neúspešne tváril,že si
ju nevšíma. „Sirius Black,určite si už o mne počula.“
„Nie,nepočula,ale
o Lupinovi áno.“opravila ho Abi.
Sirius bol zjavne
sklamaný.
„Volaj ma
Remus.“povedal prekvapený Remus a oprel sa o okno.
„Ja som James,
James Potter. O mne budeš počuť.“vyhlásil,keď si rukou prehrabával vlasy.
„Som Stíhač.“
„Óóó! Vy hráte
metlobal? Skutočne? A mohla by som aj ja?“vykríkla nadšená Abigail.
„Ak na to máš..“
„..nervy.“
skočila Lilly do reči Jamesovi „Lebo títo tu neberú do družstva dobrých hráčov, ale pekné baby.Myslia si totiž, že
vystačia sami ako hráči.“
„Nehovor
hlúposti, Evansová! Keby tam boli pekné baby, sedela by si zakaždým
v hľadisku?“ usmial sa James.
„Ja nechodím na
zápasy.“
„Tak ako môžeš
vedieť, kto hrá v našom družstve?“zapojil sa Sirius.
„Počula
som.“zamračila sa a odvrátila pohľad od dverí, pretože tadiaľ práve
prechádzal Severus Snape.
„Zaújmavý
náhrdelník, Abi..“ uškrnul sa Sirius, pričom naň ani poriadne nepozrel.
„Oh, dedičstvo po
mame.“ odvetila, pričo prívesok žmolila v prstoch.
„Mesačný kameň?“
spýtal sa Remus a zjavne znervóznel, keď chladný krúžok dopadol späť na
čierny habit. „Mení fázy?“
Abigail prikývla.
„Je jedinečný. Teraz ukazuje nov.“
„Odiaľ vlastne
si?“zaújmal sa Sirius, ktroý kameňu viac nevenoval pozornosť.
„Z ďaleka, stačí?“zavrčala
Lilly.
„Teba som sa
nepýtal, Evansová.“prevrátil oči a opäť pozrel na Abi.
„Daj jej pokoj,
Black.Aj keby prišla z iného sveta, čo je teba do toho?“
„Radšej nám
povedz, aké leto si mal ty?“ prisunula sa k nemu Amy.
„Priam
vynikajúce!“ zasmial sa a udhrnul si vlasy „Odišiel som z domu.“
V kupé
zavládlo ťaživé ticho.
„Čože?“ hlesla
Megan a vyvaľovala na neho oči. „Prečo?“
„Matka ma už
unavovala. Ale tým lepšie pre mňa.“
„A pre
mňa.“spokojne konštatoval James „Ale nie pre mojich rodičov. Myslím, že budú
potrebovať šokové terapie.“
Väčšina ľudí
sediacich v kupé prepukla v hlasný smiech.
„Je nás tu nejako
priveľa.“usúdila Alice, ktorá spolu s Frankom zjavne nevedela o čom
je reč. „Uvoľníme trochu miesta.“
„Zostaň, kde si!“
zadržala ju Lilly, keď vstávala zo sedadla „Navyše sú tu akurát Záškodníci.“
Prebehla po nich
pohľadom plným hlbokého odporu.
„Zavadziame?“
uškrnul sa Sirius „Kupé číslo dvadsať osem, dievčatá!“
Amy a Megan
sa rozosmiali a spolu so Siriusom vybehli na chodbu.
Lilly zabodla
veľavravný pohľad do Jamesa.
„Uvidíme sa na
hostine.“ kývol im a tiež zmizol.
„Vy tu môžete
zostať.“ zastavila Abigail Remusa a Petra, ktorí sa pohli k dverám.
„Prepáčte, ale
niekto ich musí krotiť. Boli spolu celé leto, ktovie čo všetko zatiaľ
vymyseli.“ Ospravedlnil sa Remus a odišiel.
Peter pozrel na
Abigail, silne sa začervenal, zahundral si niečo popod nos a trielil za
nimi.
„Tí sú ale milí.“
usmial sa Abigail, keď zabuchla dvere kupé.
„Robíš si srandu?
Úplná pohroma! Len kôli nim príde Chrabromil ročne o polovicu bodov.“
„A polovicu
získa.“ pripomenula Alice.
„Hej, no celkom
im to páli, ale to nič nemení na fakte, že je to banda debilov.“ ohŕňala Lilly
nos. „Nedovidia si na koniec nosa, sú strašne namyslení.“
„Dáte si niečo na
jedenie, moji milí?“ ozvalo sa pri dverách.
„Áno,
iste.“vyskočil Frank a nasledoval pani s vozíkom, aby nakúpil
čarodejnícke dobroty.
„Ty si Evansová?“
pozrela pani na Lilly.
„Ja, áno,
som.“zmätene prikývla Lilly.
„Toto ti posiela
jeden chlapec. Stretla som ho na chodbe.“ usmial sa a podávala jej veľkú
šumivú čokoládu.
„Mne?... Potter.“
hodila čokoládu na sedadlo a radšej sa venovala knihe.
O chvíľu sa
Frank vrátil s plnými rukami najrôznejších dobrôt a maškŕt.
Vlak sa rútil
krajinou a čím ďalej zašli, tým viac sa stmievalo, akoby šli v ústrety
noci.
„Som zvedavá, kto
bude tento rok učiť obranu.“ zamyslela sa Alice, keď vlak spomalil.
„Uvidíme.“
uškrnula sa Lilly a otvorila dvere kupé, aby mohli vystúpiť.
„Vy nemáte
stáleho učiteľa?“ čudovala sa Abigail.
„Nie. To miesto
je prekliate.“oboznámila ju so situáciou Alice „Nikto nevydrží dlhšie ako rok.“
„Och, tak to som
zvedavá. Vlasne ja som zvedavá na všetko, čo sa tu zmenilo za štyristo rokov.“
usmiala sa Abigail a vystúpila z vlaku.
„Abi! Tu,
nastúpimedo koča!“ zavolala na ňu Lilly a naskočila do prázdneho koča bez
záprahu.
„Paráda!“ tešila
sa Abigaila, keď si prisadli aj Alice s Frankom a koč sa pohol.
Zakrátko prišli
k hradu a vbehli do Veľkej siene.
„Túto si pamätám-
Slávnostná sieň.Na začiatku roka sme tu tiež jedávali.“
„Dnes ju voláme
Veľká sieň a jedávame tu po celý školský rok.“ prezradila jej Lilly, keď
si sadli.
„Celý rok? My sme
vo všedné dni jedávali dolu, v kuchyni.Tu sme boli, napríklad počas
svadobnej hostiny.“
„Svado..“
„Tak tu ste!
Nemohli sme vás nájsť.“ozvalo sa za nimi a prisadla si Megan.
„Nie, že by ste
nám nejak extra chýbali. Black nám ku šťastiu stačí, ale Lilly je prefektka
a vie nové heslo.“ doplnila Amy, ktorá si prisadla z druhej strany.
„Veď aj Remus je
prefekt.“ zamračila sa Lilly. „Bude vedieť heslo, rovnako ako ja.“
„Ale Remus... no,
Remus je Remus.“ošívala sa Amy a nepekne na neho zazerala.
„Pohádali
sa.“zašepkala im Megan a prevrátila oči ku stropu. „Kvôli Abigail.“
„Čože? Ale ja
som..“
„To povedz
Remusovi. Vyčítal nám, že sme ti o ňom rozprávali. Aj Sirius. Vlastne,
myslím, že Sirius sa urazil, pretože si
o ňom nevedela.“vysvetľovala Megan.
Amy sa tvárila,
že ich nepočúva, namiesto toho pozerala na prichádzajúcich prvákov na čele
s profesorkou McGonagallovou.
Prváci sa
zoradili a roztrasene hľadeli na svojich budúcich spolužiakov.
Klobúk zaspieval
krátku pesničku a zmĺkol.
„Skôr než sa
začne triedenie,“ prehovorila profesorka McGonagallová, „chcela by som privítať
novú žiačku Chrabromilskej fakulty- Abigail Williamsovú.“
Po Veľkej sieni
sa rozľahol potlesk. Všetky hlavy sa otočili k Chrabromilskému stolu
a hľadali tú novú.
Abigail sa
začervenala, ale namiesto toho aby si
schovala tvár, pozrela na Dumbledora za
učiteľským stolom a kývla mu hlavou.
Dumbledore sa
usmial a pokračoval v potlesku.
„Ďakujem. Teraz
pristúpime k triedeniu.“znovu sa ozvala profesorka McGonagallová „Aconiová
Katerine!“
Jedna
z prváčok vystúpila z radu a sadla si na stolček.
„Chrabromilov
klobúk večnej slávy Rokfortu! Ešte je celý? No síce vyzerá dosť biedne, podľa
toho, ako ho poznám ja.“hodnotila Abigail triediaci klobúk.
„Triediaci
klobúk, Abi. Aj ten sme už premenovali.“upozornila ju Lilly práve vo chvíľi,
keď klobúk vykríkol: „Slizolin!“
Veľkú sieň
rozozvučal ďaľší potlesk.
„Booty Harison!“
Malý strapatý
chlapec dokrivkal k stolčeku a nasadil si klobúk.
„Bystrohlav!“vykríkol
okamžite.
Takto roztriedili
všetkých žiakov a profesorka odniesla klobúk aj so stolčekom.
Dumbledore vstal
a milo sa usmieval.
„Vitajte
v novom školskom roku!“privítal ich „Dovoľte mi popriať vám dobrú chuť.“
Potlesk sa rýchlo
rozplynul, pretože hladní študenti si nemohli zamestnávať ruky tlieskaním. Na
stoloch sa objavilo jedlo.
„Dobrú
chuť.“zamrmlala Lilly a pustila sa do jedenia.
„Dobrú aj tebe.“
usmiala sa Abi „Zajtra ti poviem jedno tajomstvo. Dnes sa mi už nechce.“ dodala
a tiež si naložila jedlo.