Siriusova skrinka II. – Epilóg
„Len sa veľmi neudomácňuj,“usmial sa Harry na svojho krstného syna, ktorý zamieril ku kreslu. „Keby ťa tu videl James, nikam sa nedostaneme.“
„Neboj sa, len testujem váš nový nábytok,“odvetil Teddy a zoširoka zazíval. „Tiež nás mohla pozvať v iný deň. Spln ma úplne vyčerpáva.“
Len pred pár týždňami prišiel obom rovnaký list podpísaný pani Morissovou. Žiadala ich, ale akýmsi neodolateľným spôsobom, aby ju prišli navštíviť.
Harry rýchlo dopil kávu, vykopol Teddyho z kresla a vyšli pred dom. „Pamätáš si adresu?“uistil sa a keď Teddy prikývol, spoločne sa odmiestnili.
Slnko pálilo ako v pravý letný deň a nútilo ich prižmurovať oči, keď kráčali prašnou cestou. Bolo veľmi sucho a obaja by privítali zmrzlinový pohár. Dúfali, že tá pani nejaký bude mať.
Teddy len pred pár mesiacmi dovŕšil plnoletosť a tak švihal prútikom vždy, keď mal príležitosť. No keďže bol dieťa svojich rodičov, dbal pri tom na bezpečnosť ľudí naokolo.
Len čo sa objavili pri bránke rodinného domčeku, rovnakého, aký bol naľavo i napravo – vlastne sa odlišovali len číslami napísanými na múre nad dverami – z dverí vyšla postaršia sivovlasá dáma. Bola vysoká, vek ju nezhrbil, ale pri každom pohybe sa zachvela ako lístok vo vetre. Kedysi jasnomodré oči vybledli a stratili svoju radosť zo života. Neodrážali žiadne plány, veľké sny do budúcna ako pred mnohými rokmi.
„Harry, vitaj,“privítala ho a kývla rukou, nech vojdú dnu. „A ty musíš byť mladý Teddy. Teddy Lupin, teba som videla naposledy ako maličké bábo. Netvár sa tak prekvapene, Harry, ty si v každých novinách častejšie ako minister mágie.“
Podobnými slovami ich priviedla až do obývačky.
Izba už nebola prázdna. Pri okne stáli dve mladé ženy. Jedna, ktorú Harry nepoznal mala svetlohnedé vlasy zostrihnuté po plecia a prívetivú milú tvár, ktorej dominovali veľké oči. Harrymu sa zazdalo, že sú fialové, no nechcel si ju nepríjemne prezerať. Z toho, čo videl však usúdil, že by sa hodila do Bifľomoru, kde sa najväčšmi cenilo priateľstvo.
Druhá mala čierne vlasy padajúce na dokonalé opálené plecia, hnedé oči, a tak dokonalú tvár, až vyrážala dych. Harry ju videl len raz v živote, ale nikdy by si tú priam nadpozemskú bytosť nepomýlil. Mohla to byť jedine Siriusova dcéra.
Obe sa pošepky zhovárali.
Vo veľkom kresle už sedel Neville Longbottom, s okrúhlou tvárou a dôstojným výzorom, ako pravý rokfortský profesor. Akonáhle však zočil Harryho, usmial sa od ucha k uchu a vybehol mu potriasť rukou.
„Servus, Harry, Teddy...“ privítal ich a v očiach pani Morissovej sa mihla iskrička šťastia.
„Dobrý deň, pán profesor,“ žartom odvetil Teddy.
Harry obdržal Nevillovo kreslo, Teddy si sadol na stoličku vedľa a Neville zostal stáť.
Pani Morissová ich ponúkla džúsom, ktorý vyčarovala mávnutím prútika a zamierila ku skrini stojacej vo výklenku vedľa dverí.
„Harry,“oslovil ho Teddy a mrkol na dievčatá stojace pri okne. „Kto je to?“
„Tá vyššia tmavovláska je Penelope, dlho utajovaná dcéra môjho krstného otca, tá druhá, to netuším,“odvetil Harry šeptom a s prekvapením zistil, že starenka sa vrátila a na stôl vyložila neveľkú drevenú skrinku.
„Mám takú peknú vyrezávanú truhličku. Našiel som ju pod posteľou. Boli v nej nejaké fotky, ale tie som vyhodil, takže tú by sme mohli dať Morissovcom,“navrhol Sirius. „Samozrejme, ešte niečo do nej.“
„Áno, to je dobrý nápad, dones ju,“požiadala ho Lilly. Sirius ešte zaprotestoval, no napokon usúdil, že to nemá význam a stratil sa na chodbe.
„Tu je,“položil Sirius na stôl drevenú truhličku a otvoril ju.
„Pekná,“schválil James nazerajúc dnu. „Dajme im tam peniaze, na začiatok...“
„Má to byť vianočný darček, Potter!“zavrtela Lilly hlavou.
„Tak im tam dajme fotky, skrinka bola na ne využívaná aj pôvodne, tak jej to nechajme,“ navrhol Remus a Lilly sa tentoraz tvárila súhlasnejšie.
„Fotky z Rokfortu, keď začala chodiť s Robertom. A fotky s Amy, ktoré sme si nechali. Megan sa to bude veľmi páčiť!“vzala truhličku a ešte raz si ju pozrela. „Trochu ju očistím a bude ako nová.“
„Mám tu niečo pre vás, deti, pamiatky, ktoré si možno budete ceniť rovnako, ako ja. Túto skrinku som kedysi dostala od Siriusa Blacka,“začala rozprávať pani Morissová a opatrne odklopila vrchnák. Prisunula si stolík so skrinkou ku kreslu a usadila sa oproti Harrymu a ostatným. „A dal mi do nej fotky. Krásne fotky. Ani netušil akú mi urobil radosť. Najkrajší darček aký som kedy dostala.“
„Prepáčte, pani Morissová, ale prečo ste nás vlastne zavolali?“spýtal sa Neville stojaci za Harryho kreslom.
„Len sa pozrite, kto tu je: Harry Potter, Teddy Lupin, Penelope Blacková, Achesenpamoon Halltonová a ty, Neville,“usmiala sa stará pani.
„A?“opatrne sa spýtal Teddy.
„A vaši rodičia chodili spolu do Rokfortu. Boli najlepší priatelia! A ja som mala tú česť navštevovať s nimi rovnaký ročník. Skutočne to je pre mňa česť. Ani predtým, ani potom, nikdy vo svojom živote som nepoznala lepších ľudí. Boli statoční, múdri, krásni a pri tom všetkom stále priateľskí, spravodliví a milí,“usmiala sa. „Možno som si ich skreslila vo vlastných spomienkach, ale boli perfektní.“
Harry sa usmial na Teddyho, ktorý zbystril pozornosť. Dobre vedel, aké je preňho ešte vždy ťažké spomínať na rodičov.
Neville s nádejou uprel zrak na ženičku a stisol Harryho plece. Penelope sa narovnala, prehodila si vlasy cez plece a vykročila k prázdnemu gauču. Anchesenpamoon chvíľu bez pohnutia pozerala von oknom, potom, akoby usúdila, že by si to tiež mala vypočuť a prisadla si k Penelope.
„Takže nám niečo o nich poviete?“spýtal sa Teddy lačne.
„Dúfala som, že by ste o nich radi niečo dozvedeli, mládež,“vzdychla Megan. Pomaly sa prehrabávala v skrinke od Siriusa, kým vytiahla starú zažltnutú fotografiu. „Mnohé fotky vám musím vrátiť. Priznávam, že som si ich privlastnila neprávom, ale nebyť môjho zlodejstva, možno by boli zničené. Poviem vám všetko, čo viem o vašich rodičoch a možno sa dozviete pravdy, ktoré by mali zostať skryté. Možno za to budem ešte potrestaná, ale tak úžasný príbeh nemôže zostať zabudnutý.“
Podala fotku Penelope, ktorá teraz sedela najbližšie, napila sa z džúsu a začala rozprávať.
„Začať by som mala v Rokforte, dňom, keď sme prvý raz prekročili brány školy, ale možno by stačilo začať od dňa, kedy James Potter pozval Lilly Evansovú na rande...“zamyslela sa. Nie, asi bude najlepšie, keď sa presunieme ešte ďalej. Aby som vás neunudila k smrti, mládež, začneme koncom piateho ročníka, kedy sa udiali zásadné zmeny pre naše životy...“
Každého z našich hrdinov si našiel vlastný osud a nepustil ho z cesty, ktorú mu vydláždila smrť, pretože tá jediná nás vždy bude čakať na konci.
„Kto vie, že nie je život umieraním a smrť životom.“ (EURIPIDÉS)
„Pravé píbehy lásky nemajú koniec.“ (JAMI)
Komentáře
Přehled komentářů
Kraasna poviedka :D
Ale revala som pri nej ako male decko... Preco museli vsetci umriet?? Niekedy by som najradsej Rowlingovu niekde poslala....
:)
(Elizabeth, 16. 4. 2012 23:36)fíha! tak z toho som celkom hotová... krásna poviedka so super záverom :) i keď som od kapitoly, v ktorej zomreli Lilly a James, celý čas plakala... mám pocit, akoby som schudla aspoň desať kíl, no aj tak cítim ten ťarchavý pocit na duši.... celý deň som ju čítala a nemohla som prestať! až teraz o tak neskorej hodine :D... fakt vydarená poviedka, až som z toho celkom mimo :) klobúk dole pred tak úžasnou prácou :)
...
(Nessa, 20. 2. 2012 18:39)
Ach jo! Kvôli tebe mám asi teplotu... plakala som celý čas od smrti Potterovcov. Vážne, toto čítam už druhý krát a vždy je to rovnaké. Aj keď viem čo tam bude tak vždy sa proste rozplačem. Najprv Amy a potom ostatný.
Ešte jedna vec... niekedy by sa hodili aj happy endy lebo mama sa ma vždy pýta že či mám nádchu alebo teplotu :D
Re: ...
(Lilly, 20. 2. 2012 18:49)
ďakujem! :)
Ale veď ja mám šťastné konce! Ja mám veľa šťastných koncov! :D Každá jedna J&L jednorázovka končí šťastne, aj niektoré z tých ne lily/jamesovských a (ako vždy hovorievam) tento záver napísala JKR! ;)
Sľubujem, že Najlepšie vo mne neskončí tak tragicky, ja svoje postavy milujem! Strávila som s nimi polovicu života! :D
Ešte raz ďakujem, takéto komentáre sa mi dobre čítajú :) je úžasné vedieť, že sa mi podarilo vyvolať také emócie :))
waaa
(Aďa, 23. 7. 2011 1:14)Prečo musel Sirius zomrieť ? :( bola ho škoda , mohla si kus pozmeniť dej mnoho čitateľov by to bolo prekvapilo ,keby belatrixino kuzlo smerovalo na siriusa no on by sa nejak zahadne uhol a zachranila by ho nejaka osoba ktoru nemal rád :D ale čo už nemoze byt vsetko po mojom ... Inak to bola krásna poviedka , ktorú som zhltla za dva dni . :) Dúfam že ešte niečo podobné napíšeš .. Niečo o Voldym a jeho láske atď chápeš ? :D bože som hrozná :D
Re: waaa
(Lilly, 23. 7. 2011 10:01)
Myslím, že keby som napísala v tejto poviedke iný záver, ako dala JKR, sama seba by som prekvapila :D Vážne som chcela napísať čo sa dialo PRED udalosťami, ktoré poznáme z knihy. Mala to byť taká kronika ich životov :) Takže, keď budete chcieť nabudúce čítať HP, najprv si prečítajte TOTO! :D A JKR na mňa nadviaže :P
Ďakujem za koment, Aďka :*
Re: waaa
(Lilly, 23. 7. 2011 10:03)A asi si už našla poviedku, ktorá hovorí o "Voldym a jeho láske" ? ( jednorázovka Láska robí zázraky ) :*
neskutočná poviedka:)
(Lenka, 8. 7. 2011 12:58)Bože to bolo krásne, ja som len pred nedávnom objavila tvoju stránku a odvtedy som tu nacapená takmer stále keď sa dá, práve som dočítala túto poviedku, ktorá bola tak neskutočne krásne napísaná, že sa mi ťažko s ňou lúči a pri týchto posledných kapitolách som sa neudržala a skoro nepretržite plačem, proste tieto príbehy o Jamesovi a Lily, Siriusovi, keď ich našiel nehybne ležať, bože ešte aj teraz plačem....je to krásne, nedá sa nič iné ani dodať len to, že si to napísala neskutočne krásne, síce smutne, no tak pravdivo, akoby som čítala príbeh ich života....vážne sa ti to podarilo:), ja aj iní, ktorí si to prečítajú ti môžme len ďakovať za taký zážitok... tak ja teraz idem na ďalšie tvoje poviedky na ktoré sa veľmi teším, no túto si ešte určite budem musieť znovu prečítať:))
...
(Simc, 10. 5. 2011 17:05)
Revem jak male decko... to bolo take nadherne :)... taka neskutocna cela ta poviedka... Len tym ze som ju docitala neviem co budem robit dalej pomaly ale isto sa mi minaju romanticke pribehy a Lily a Jamesovi... len skoda ze tento jediny nie je happy-end :( to je tak nefer!!:D (uz radsej koncim:D)
Ale tak kazdopadne bolo to D-O-K-O-N-A-L-E!!!:):)
Re: ...
(Lilly, 10. 5. 2011 19:26)
jooj, ďakujem, zlatko moje :) no, nemala si čítať tak rýchlo! :D ja sa budem snažiť, aby si mala čo čítať aj naďalej, alebo skús čítať aj iné ako L&J stories :)
Ten sed-end mrzí najviac mňa :( ešte si pamätám ako som revala, keď som to písala :P Aspoň viem, že som to napísala dobre, keď ťa to rozcitlivelo :)
Ešte raz ďakujem a dúfam, že mi zostaneš "verná" :)
Hodnotenie :D
(Domeenika, 19. 2. 2013 18:39)