Najlepšie vo mne 2./XI.
Dnu vbehla bez zaklopania. Pohľadom prebehla všetky kúty miestnosti, no nevidela ho.
„Severus?“ zavolala. „SEVERUS! Si tu?!“
Vybehla po schodoch oddeľujúcich kanceláriu od jeho súkromných komnát. „Severus?!“
Vtrhla priamo do jeho izby a konečne si vydýchla.
Sev sa rýchlo otočil chrbtom k nej a pokračoval v zapínaní nekonečného radu gombíkov na svojom odeve. „Čo je, Lily?“ spýtal sa, na moment sa na ňu obzrel cez plece.
„Mám to. Kde je ten prsteň? Remus mi priniesol roh jednorožca. Vraj sa tým dá zničiť!“ rapotala rýchlo. Vzrušenie jej vyhnalo krv do tváre.
„Rohom jednorožca?“ pristúpil k nej, vzal jej roh z ruky a odbalil zakrvavenú vreckovku.
„Mláďaťa,“ doplnila Lily. „Poď, musíme to skúsiť.“
„Áno, to by sme mali,“ súhlasil, odložil vreckovku na stôl a viedol ju späť do pracovne. Nezamieril hneď k stolu, ako očakávala, pristavil sa pri dverách a zvukotesne ich zabezpečil. Až potom otvoril zásuvku písacieho stola a vytiahol zlatý prsteň s veľkým čiernym okom.
„Takže ho treba prebodnúť?“ uvažovala Lily nahlas.
„Musíme nejako poškodiť jeho štruktúru,“ podotkol zamračene. Zdvihol prsteň proti svetlu a ticho premýšľal. „Zrejme bude najlepšie, keď skúsim odstrániť ten kameň. Akoby v ňom pulzoval život.“
Lily pristúpil k nemu. „Skús to. Nech je aspoň o jeden menej.“
Položil prsteň na stôl, no potom si to rozmyslel a uložil ho na podlahu. „Neviem, čo sa bude diať, takže radšej ustúp.“
Prikývla a cúvla k oknu. „Nemám to urobiť radšej ja?“
„Nie, buď tam,“ požiadal ju, kľakol si pred prsteň a zasunul špičku rohu ku kameňu. Keď ním škrabol o kov, nezvyčajne silno to zarinčalo.
„Ak toto Temný pán vníma, som mŕtvy,“ podotkol predtým, než celou silou pritlačil roh ku kameňu.
Ozvalo sa zachrapčanie a poriadne to buchlo. Spod kameňa sa vyvalil kúdoľ čierňavy a Severus na okamih zmizol.
Niekto vykríkol.
„Severus!“
Sklá okien zarinčali. Lily pohotovo otvorila okno za svojím chrbtom a prikrčila sa. Vzápätí, akoby sa samotný vzduch v pracovni rozletel na tisícky kúskov. Čierňava sa rozplynula v prievane.
„Zdá sa,“ zadýchane prehovoril Severus. „ že to bol naozaj horcrux.“
Lily sa zasmiala. „Ale už je to bezcenný zničený prsteň.“
Severus zdvihol čierny kamienok a podal jej ho. „Možno si to budeš chcieť nechať. Hoci teraz to už nemá cenu. Keď ho porazíme, opäť to bude vzácne.“
Zovrela kameň v dlani. Bol príjemne chladivý a krásne lesklý. Potom si len oprela hlavu o stenu a nadávala studený vzduch prúdiaci z okna. Zdalo sa jej, akoby prežila deň navyše. Bola unavená. ˇ
Severus sťažka vstal, vyhodil zlatú obrúčku do koša a usadil sa k kresle. Aj on si potreboval oddýchnuť.
„Moly sa pýtala, či prídeš na Vianoce,“ podotkla.
„Možno sa zastavím,“ súhlasil. Jednorožcov roh položil pred seba na stôl. „Mala by si ho vziať do hlavného stanu. Tu nie je v bezpečí.“
„Myslím, že odteraz už nebude v bezpečí nikde,“ pousmiala sa, strčila si ho do vrecka a odišla, akoby sa nič výnimočné nestalo.
Niečia ruka ju stiahla za roh. Najprv chcela vykríknuť, ale našťastie sa spamätala. „Šibe ti? Nemohol si na mňa prose zavolať?“ zavrčala na Draca.
„O niečo som ťa žiadal,“ povedal.
Veľmi dobre si to pamätala. Bol to vtedy, keď ich spolu videl David a domyslel si, že Ruth sa s ním opäť stýka. Bolo to v deň, keď jej mama takmer zistila čo sa deje. Draco ju prosil, aby ho nenechávala odísť na Vianoce domov len tak. Bál sa ísť naspäť sám. A tak, po mnohých neúspešných pokusoch a neuskutočniteľných nápadoch sa Ruth skutočne vynašla. Dvojité zrkadlo, rovnaké ako mali James so Siriusom, bolo ideálnym riešením.
„Viem, mám to,“ obzrela sa a vytiahla z tašky zrkadielko.
Draco si ho nedôverčivo pozrel. „Čo je to?“
„Náš nový dorozumievací prostriedok. Bude to fungovať. Určite. Neboj sa, nebudeš tam sám,“ ubezpečila ho. „Mám rovnaké a keď ma budeš potrebovať, stačí zavolať moje meno. Ja sa budem naozaj snažiť byť stále na druhom konci.“
„Kedy odchádzaš?“
„Už dnes večer,“ odvetila a vykročila vpred. Draco ju však pritiahol späť. „Ani ma nepobozkáš?“
„Nie,“ pokrútila rozhodne hlavou. Jeho tvár sa zmraštila hnevom, ale Ruth sa okamžite vynašla: „Potom by si ma už nenechal ísť.“
Zasmiala sa a konečne sa jej podarilo uniknúť. Po chrbte jej pobiehali zimomriavky.
„Daj, vezmem ti to,“ ponúkol sa Ron a vzal Ruth tašku z ruky.
„Sme pár metrov od domu, unesiem to sama,“ zavrčala. „Daj mi ju. O nič som ťa neprosila!“
„Počúvni ju,“ poradil mu David. „Obdivujem tvoju odvahu, že si sa vôbec ponúkol. Ja by som sa na to nikdy neodhodlal.“
Ruth naňho len výsmešne pozrela. David jej ani nestál za komentár. „Tak mi ju vráť, Ron. Ja oceňujem, že si na rozdiel od iných chalanov gavalier, ale neželám si, aby...“
„Aby si jej ju nosil proti jej vôli,“ predbehol ju David. „Vieš, Ron, ona je emancipovaná samostatná žena. Nepotrebuje k životu nikoho, len seba a mňa.“
„Sklapni,“ povedala, ale inak proti jeho vyhláseniam nenamietala.
Nečudo, že Ron to nakoniec vzdal. Prehodil jej tašku späť cez plece, keď boli asi päť krokov od domu.
„Už sú tu!“ zaznel výkrik, dvere sa otvorili a James vyletel ani ohnivá strela. Na decká takmer nepozrel, len letmo dal najavo, že ich zaregistroval a v čerstvo napadnutom snehu sa len v papučiach hrnul priamo k Lily.
„No poď, nemôžem sa uniesť s tými taškami!“ volala Lily so smiechom, pustila ich k nohám na zem a už objímala svojho manžela.
„Dnes v noci chcem spať vo vašej izbe, David. Nechcem to počuť,“ poznamenala Ruth znechutene.
David sa rozosmial, no nikto iný ich nevnímal. Všetci sa totiž čo najrýchlejšie pratali dnu, do tepla. Ruth nechala rodičov, nech si užijú trochu súkromia a skryla sa spolu s ostatnými. Hermiona už postávala pri kuchynských dverách s kabátom v ruke a so začervenanými lícami sa rozprávala s Viktorom. Ten ju hltal očami a pozorne počúval každé jej slovo, až kým sa Ron akosi prudko nezačal predierať do kuchyne, aby sa privítal s mamou. Harry zatiaľ pomáhal Ginny vyvliecť kufre hore schodmi, pretože usúdila, že sa najprv radšej zloží v izbe.
„Zdá sa, že sme zostali sami,“ poznamenal David, keď videl ako si Ruth prezerá situáciu. Zrazu sa uškrnul. „Poď, dáme si večeru. Určite sa potom niečo zomelie.“
Sadli si teda k pani Weasleyovej, Ronovi, Viktorovi a Hermione a rozprávali im o všetkom, čo sa udialo na Rokforte. O Lily ako učiteľke a novej profesorke Jonesovej, no hlavná téma bola ‚Snape je riaditeľ‘.
„V podstate nie je ani taký zlý, ako som sa bála,“ priznala práve Hermiona, keď sa dvere zvonku s rachotom otvorili.
„Ja tomu rozumiem, Lily!“ kričal James, hodil tašky na podlahu v predsieni a zatresol za svojou polovičkou dvere. „Ale mala si ma o tom okamžite informovať!“
„Hovorím ti, že Remus povedal...“
„Počul som, čo si mi povedala!“ vrčal. „Ale myslíš si, že by som mu dovolil urobiť niečo také? Naozaj si myslíš, že by som mu dovolil zabiť jednorožca?! A Tonksová?!“
„Tvrdil, že rád o tom vie!“ obhajovala sa Lily. „A navyše, keď prišiel, nepovedal mi, že sa chystá zabiť mláďa jednorožca. A ja nie som jasnovidec, James! Ako som mu v tom mala zabrániť? Prečo si mi nenapísal, čo si zistil? Potom by som vedela...“
„Pretože som tam chcel ísť JA!“ zavrčal a rozbehol sa hore schodmi.
„Takže ty! A to mi oznámiš len tak? Že si sa chcel odsúdiť na smrť?!“ kričala Lily a už sa hnala za ním. „Ale inak sa pokladáš za duševne zdravého? Nebuď idiot, Potter! Rozprávaj sa so mnou!“
„Vravel som, že sa niečo zomelie,“ povedal David.
„Ale teraz vážne,“ mračila sa Ruth. „Môžem spať u teba?“
„David?“
„Ruth?“
„Uhni trochu, nech sa k tebe zmestím!“
„Jasné, pokojne si ku mne ľahni, je tu miesta ako pre hipogrifa.“
„Tak nebuď sprostý a posuň sa konečne.“
David sa konečne odvalil na jednu polovicu. Podoprel si rukou hlavu a sledoval, ako ľahla k nemu pod perinu. Zakryla sa až po bradu.
„Máš studené nohy,“ hundrala, no v tme sa uškŕňala. „Ktovie kam zobral Viktor Hermionu?“
„Pravdepodobne do kuchyne,“ tipoval Dave.
„Alebo do podkrovia. Tam je viac súkromia.“
„Prečo si prišla?“
„Sľúbila som sa ti,“ odvetila šibalsky. Potom dodala: „Harry ma vykopol z izby, že chce byť s Ginny, ale Ron odmieta vypratať izbu čo i len na hodinu.“
David sa rozosmial. „Prečo si neľahneš do Viktorovej postele, keď vieš, že je prázdna?“
„Čo keby som zaspala? Dovolil by si Viktorovi, aby si ľahol k tebe?“
„Určite.“
Zachichotala sa. „Dave, čo sa týka Draca Malfoya...“
„Videl som len ako sa okolo teba obšmieta, tak som ťa chcel upozorniť. Je mi ľúto, že nás v tej hádke vyrušila práve tvoja mama, neplánoval som to,“ povedal rýchlo.
„Ale to, že sa ‚okolo mňa obšmieta‘ ešte neznamená, že s ním zase niečo mám,“ povedala.
Uškrnul sa. „Znamená to len toľko, že má dobrý vkus.“
Ruth ho pod perinou kopla. „Netrep. Toto je vážne. Draco niečo zistil. O Voldemortovi a tom medailóne. Je u Malfoyovcov.“
„Takže ti len robí informátora?“
„Áno.“
„Len tak? Lebo má také ušľachtilé a statočné srdce?“
„Tak nejako.“
„Dúfam, že ho nevyužívaš,“ povedal ostro.
Ruth sa zamračila. „Ja nemôžem za to, že je naivný.“
Po prvý raz, odkedy ju poznal - a poznal ju celý život - sa jej od rozrušenia zatriasol hlas. Okamžite stisla pery. Tvárila sa, že sa nič nestalo, no bolo neskoro. David sa povzbudivo pousmial a odhrnul jej z čela ofinu. Chvíľu na ňu len tak hľadel s rozžiarenými očami, potom spustil hlavu na vankúš vedľa nej a jednou rukou ju objal. „Je mi jedno čo s kým robíš, Ruth, kým si môžem byť istý, že si v poriadku.“
„Pomôžem ti,“ ponúkla sa Hermiona veľmi ochotne, keď videla Ruth samú stáť pri kuchynskej linke a škrabať zemiaky.
„Nech tak, ja to zvládnem,“ namietla Ruth, ale Hermiona, skláňajúc sa do zásuvky po škrabku, zašepkala: „Musím sa s tebou porozprávať.“
„Oh, ale keď tak veľmi chceš,“ dodala Ruth, urobila jej miesto a obozretne skontrolovala pani Weasleyovú. Tá však bola zaujatá čistením zeleniny pri stole. Ruth jej pre istotu navrhla, aby zapla rádio, čo pani Weasleyová s radosťou prijala.
„Čo sa deje, Hermiona?“ spýtala sa šeptom. V bruchu sa jej roztancovali motýle. Určite jej chce povedať niečo, čo zistila od Viktora. Bola si istá, že je to tak, ale Hermione zalichotí, ak sa bude tváriť, aká je ohúrená jej perfektným nápadom vytiahnuť z Viktora informácie.
„Rozprávala som sa s Viktorom,“ odvetila.
„Chce ťa požiadať o ruku?“ zasmiala sa. Hermiona však ostala vážna. Dokonca ani nechytila zvyčajnú červeň ako pri väčšine takýchto Ruthiných otázok. „Kým bol tu, pomáhal tvojmu otcovi s prácou pre rád a náhodou vie o tom medailóne viac.“
„Hermiona!“ zapišťala naoko prekvapene. Konečne! Už sa bála, že k tejto osudnej chvíli nikdy nepríde! „A? Čo si zistila?“
Pousmiala sa nad priateľkiným nadšením. „Nechcel mi prezradiť všetko, ale...“
„Takže?“
„Ten medailón a ešte ďalších, možno päť predmetov z Voldemortovej minulosti, sú kľúče k jeho zničeniu,“ šepkala.
„Nebudem sa teda mýliť ak poviem, že dostať sa k nim je smrteľne dôležité?“
„Musia to vedieť tvoji rodičia. Povedz to otcovi, on bude vedieť, čo teba robiť,“ dohovárala jej Hermiona.
„Máš pravdu. Poviem mu to ešte dnes,“ pousmiala sa. To posledné, čo by urobila je, aby takto ohrozila celý plán. „Ďakujem, Hermiona. Si úžasná, že ti vôbec napadlo spýtať sa Viktora.“
„Oh, keby si si nevymýšľala,“ zasmiala sa tónom, z ktorého bolo Ruth jasné, že jej zámery tušila od začiatku.
Ruth práve chcela niečo dodať, keď sa domom rozľahlo naliehavé zvonenie. Dievčatá s pani Weasleyovou vbehli do chodby. Ukázalo sa, že prišiel Charlie. Premoknutý, zadychčaný a úplne bez seba. „Mami,“ objal pani Weasleyovú. „Urobil to? Remus to naozaj urobil?“
Naliehavo jej mával pod nosom akými listom.
„Neviem čo myslíš, Charlie...“ priznala zmätene.
„Urobil to,“ zavolala Lily zo schodov. „A je preč.“
„A Tonksová?“
„Ešte sa neukázala,“ pokrčila plecia. „Charlie, o čo ide?“
„Zastavím sa neskôr, mami,“ pobozkal pani Weasleyovú na čelo. „Remus ma o niečo požiadal a ja mu chcem vyhovieť.“
Rovnako rýchlo ako prišiel, sa aj stratil.
Komentáře
Přehled komentářů
GENIALITA!!!!! Pre mňa za mňa sa na všetko vykašli ale bóóóóože toto je geniálne toto musíš okamžite dokončit !!!!! Koľko to ešte bude mať kapitol?????? Že ruth a dave budú spolu???? Ježiši mária je to geniálne!!!!! Ak si pozreš že o koľkej som ti dnes dala koment ku rozprávkam do postele tak od vtedy som to začala čítať od prvej kapitily!!!! Je to superné!!!! A kedy preskoči medzi ruth a davom iskra??? Teda tá už preskočila ale pls pls pls pls pls nech sú na konci spolu!!!!! Á á nechcem na teba tlačiť ale pls píš púš a píš a daj dačo ku dropsu a ku jednoráz ale dokonči hlavne toto!!!!!! Pls pls!!!
Re: Ooooh
(Arya, 8. 2. 2012 15:18)Doriti! že Ruth a Dave NIE sú spolu??? Ona patrí predsa k Dracovi! Ale fakt, veď Dacve ani ona to nechcú, zato Draco... No tááák, prezraď nám to xD
Re: Re: Ooooh
(Lilly, 8. 2. 2012 16:57):D páči sa mi sila tvojho presvedčenia :D :D "oni to nechcú"
Re: Re: Re: Ooooh
(Arya, 12. 2. 2012 18:54)
Bože ne, ani nežartuj! zabijem ťa!!!
P.S.: no fajn, to možno nie, ale upadnem do strašlivej depky ;)
Re: Re: Ooooh
(Mišina, 8. 2. 2012 20:16)Zamozrejme že to chcú sú si súdení!!!!! šak Ruth Draca v podstate ani nemá rada :DDDDDD chcú sa chcú jednoducho chcú :DDD
Re: Ooooh
(Lilly, 8. 2. 2012 16:56)
:D ďakujem, neviem koľko kapitol to ešte bude mať, ale už nie veľa :) ak mi to bude všetko vychádzať ako má :)
Ruth a Dave sú si jednoducho súdení <3 či budú spolu, to ti zatiaľ nemôžem povedať :P (musím trochu napínať, nie? :D )
Pokúsim sa niečo napísať k jednorázovkám ... popravde, dnes som dostala idee :D takže možno niečo bude do konca mesiaca :D
Re: Re: Ooooh
(Mišina, 8. 2. 2012 20:20)Nach ti teda všetko vychádza tal ako má :))))) sáozrejme že si sú súdení :))))) podľa tvojej odpovede predpokladám že hej :DDDDD tákže teda idee takže ich máme očakávať viac akože tích jednoráz??? a daj aj citrónový drops pozdravujem !!!! :*
Ooooh
(Mišina, 7. 2. 2012 17:14)