Siriusova skrinka 24.
Na ulici
vydláždenej mačacími hlavami zadupotali tri páry dievčenských nôh. Alice, Megan
a Abigail sa ponáhľali do Deravého kotlíka.
„Aký máme
čas?“spýtala sa Alice.
„Bude tu
o desať minút,“nahlásila Megan. „Ale ako ju poznáme...“
„Myslíš, že bude
meškať?“pozrela na ňu Abigail.
„Nie, príde
skôr,“ujasnila Meg. „Ach, je to tu hrozné!“
„Šikmá ulička?
Stratila život,“prikývla Alice. „Veď- Vieš- Kto otrávil celý svet, vysal život
z každej škáry. Je ako dementor... vlastne je ešte horší. Dementor sa
netvári, že je človek.“
Abigail otvorila
dvere deravého kotlíka. Okamžite ich ovanula zmes pachu jedla
a návštevníkov hostinca, najmä návštevníkov.
„Nemohli sme sa
ubytovať inde?“pokrčila Megan nos. „Fuj!“
„Radšej sa pozri,
kto bojuje so šošovicovou polievkou.“ ukázala Abigail na druý koniec hostinca.
„Lilly!“zamávala
na ňu Alice.
Lilly dvihla
hlavu a šťastne sa usmiala. „Kde
ste sa túlali? Čakám tu už dobrú polhodinu!“
„To si prišla
nejako skoro,“usmiala sa Alice, keď ju objala.
„Presvedčila som
otca, že ma tu už budete netrpezlivo čakať,“vysvetlila Lilly. „Ako vidím,
nemýlila som sa.“
„Neboj, sľúbili
sme si, že všetky novinky si povieme až keď prídeš,“povedala Abi netrpezlivo.
Lilly buchla
lyžicou vyskakujúcu šošovicu. „Výborne, tak, čo nové?“
„S Frankom sme sa
jemne posekali, ale keď mi sľúbil, že ešte rok to bez mňa vydží, musela som mu
uveriť. Vieš, že mu neodolám, čokoľvek mi povie! A naši ma tu nechceli pustiť,
strašne sa o mňa báli,“rapotala Alice. „Ale povedala som, že tu budeme
všetci, čiže aj chalani a môj Frank, tak boli pokojnejší.“
„Keby som našim
povedala, že ideme s chalanmi, mám po chlebe,“pokrútila hlavou Lilly. „A
o niektorých veciach z nášho sveta ich neinformujem.“
„Moji pestúni ma
pustili hneď ako som vyronila zopár falošných slzičiek,“uškrnula sa Abigail. „A
ty, Megan?“
„Nepovedala som
nikomu kam idem,“priznala Megan smutným hlasom. Zdalo sa, že ju strašne zaujali
jej čerstvo nalakované nechty. „A nikomu doma nechýbam. Tí-čo-sa-nazývajú-mojimi-rodičmi na mňa totálne serú. Oni ani
nevedia, kde je Denys, oni proste... neotvárajú listy zo školy. Nech sa stane
čokoľvek, ja sa do toho prekliateho domu nevrátim!“
„Ale Meg, snáď to
nebude také zlé,“upokojovala ju Abigail.
Megan si
sústredene šúpala lak z nechtov. „Prerobili Denysov ateliér na matkinu
izbu v ktorej vystavuje odcenenia! Zničili jeho obrazy, alebo ich predali
a zikasovali peknú sumu. Dúfala som, že si nechám taký nádherný obraz na
ktorom bola Amy, ale je preč.“
„A to som si vždy
myslela, že len ty tu máš patent na šťastie,“vzdychla Lilly súcitne.
„Ja? A to už
prečo?“
„Minulý rok si
mala všetko po čom som túžila... teda aj niečo navyže. Mala si brata, ktorý sa
o teba staral, super kamošku, ktorá ťa nikdy nezradila a nevymenila
za svojho chalana...“Lilly úkosom pozrela na Alice, ktorá urazene našpúlila
pery. „Mala si Blacka, najkrajšie oblečenie a vrecká plné galeónov
a najmä, vedela si, čo chceš.“
„A čo mi
z toho ostalo? Dan, Amy a Sirius sú pre mňa v nenávratne,
spievať ma už nebaví a... peniaze? Áno, tie mám. A sú mi na ***, ***
peniaze!“
Lilly sa stiahla
pri jej výbuchu zlosti a zúfalstva, ale rýchlo sa spamätala. „A máš
Roberta.“
„Nemám!“rozplakala
sa Megan. „Ja- som- mu- dala- ko-pa-čky!“
„To bude
zlé...“podotkla Alice.
„To bude dobré,
Megan,“pohladila ju Lilly po vlasoch.
„Pozor!“zhíkla Abigail,
keď polievka v tanieri začala bublať a vyskakovať stále vyššie. „Z
čoho to robia?“
„Luxemburská
šošovica,“vysvetila Lilly a búchala po nej lyžicou, takže sa odrážala na
všetky strany. „Treba ju zjesť rýchlo...“
„Tak ako všetko
v tomto...“Alice radšej nedopovedala, lebo sa blížil barman Tom.
„Vypadnime, kým nás tu niečo nezožerie.“
Lilly položila na
stôl zopár mincí a vyšli späť do Šikmej uličky.
„Keď budem
zarábať, prisahám, že si tu otvorím slušný hotelík, nech normálni čarodejníci
majú kde bývať,“zaprisahala sa Megan.
„Super, už zase
máš svoj cieľ,“usmiala sa Abigail. „Kam skočíme?“
„Do
kníhkupectva!“zažiarili Lilly oči. „Neviem sa dočkať nových učebníc
a rovno si kúpim aj niečo normálne na čítanie.“
„Tak fajn, ale
o dve hodiny je obed a ja sa ho nemienim vzdať kvôli tvojim
knihám,“podotka Alice a zamierili do obchodu s literatúrou.
Posledný týždeň
pred začiatkom školského roku chceli stráviť spoločne.
***
Vlak sa pohol
z nástupišťa presne podľa plánu a to 1.septembra 1977.
„Mám
kupééé!“zamávala Abigail zo stredu chodby a natiahla sa aj s vakom
dnu.
„No
super!“odvetila Lilly a nasledovala ju. „Alice, poď už!“
Alice sa
nedokázala odlepiť od okna, pokiaľ jej Frank nezmizol z dohľadu. „Veď
idem!“
Megan sa ako
žuvačka dotiahla posledná, ani si nevyložila kufor.
„Ešte som tu
nevidela Záškodníkov,“podotkla Abi a vykukla späť na chodbu, kde sa poslední
študenti trúsili do kupé.
„Neboj sa, Remus
je v poriadku,“uškrnula sa Alice a stiahla ju na sedadlo vedľa seba.
„Čo?! Mne nejdo
o Remusa!“bránila sa Abigail naduto. „S ním som už dávno skončila!“
„Ale aj tak, na
nich sa tichý príchod nepodobá,“pridala sa Lilly.
„Aj James je
celý, určite,“pohladila ju Alice po ruke.
„Daj
pokoj,“stiahla sa Lilly a vytrhla Megan z rúk Čarodejnicu. „Ukáž, čo
nové.“
„Odkedy ty čítaš
veci tak prízemné?“uškrnula sa Alice.
„Odvetdy, čo som
prečítala všetky knihy,“zaškľabila sa Lilly ironicky a vytrhla stránku
z časopisu. „Teraz môžeš čítať.“
„Prečo si to
vytrhla?“zlostila sa Megan. „Ten časopis je môj!“
„Až
priveľmi,“skonštatovala Lilly a ukázala im vytrhnutú stránku. „Rozhovor
s tvojou matkou.“
„Brak,“zahundrala
Megan a vyhodila celý časopis na chodbu.
„To mi je ale
privítanie! Človek by si myslel, že ho po prázdninách vybozkávajú a oni po
mňe hodia časpis!“rozčuľoval sa Sirius, keď uhol pred letiacim predmetom.
„Vidíš, Black,
tomu sa hovorí inštinkt. Ten časák vedel, že sa blížiš, tak sa radšej odpratal
z kupé,“povedala Lilly.
„Mýliš sa,
Evansová. On sa mi snažil hodiť do náručia, vidíš, že je to
Čarodejnica!“ušrkrnul sa Sirius.
„Evansová!
Krajšia ako kedykoľvek predtým. Nový školský rok, prečistené mysle...“
„Nie,
Potter!“odbila ho Lilly. „Nikam s tebou nejdem.“
„Kde je Remus...
a Peter?“dodala Abigail rýchlo.
„Removi je zle,
tak sa radšej nepohybuje po vlaku. Vraví, že mu stačí, keď sa hýbe
vlak,“uškrnul sa Sirius. „Ale návštevu by určite odcenil.“
„Idem za
ním,“vyskočila Lilly. „Abi, nejdeš aj ty?“
„Ale
iste,“prikývla Abigail a šla za ňou. „Kde máte kupé?“
„Ja vás tam
vezmem,“ponúkol sa James a nalepil sa na Lilly.
„To si radšej
poradíme samy,“odtisla ho, no márne. Sprievodcu už mali zaručeného.
„Aké bolo leto,
Evansová? Neodpovedala si mi ani na jeden list!“pozrel na ňu s výčitkou.
„Ach,
prepáč,“milo sa usmiala Lilly. „Ako som si nevšimla tú hromadu, ktorá mi
zapratala celý stôl.“
„Potrebuješ
okuliare?“spýtal sa a ponúkol jej svoje. Bez okuliarov vyzeral inak, akosi
jemnejšie, no rovnako príťažlivo.
„Nie, Potter,
nepotrebujem okuliare, aby som videla ten tvoj hrozný zjav,“zavrčala.
„To si prehnala,
moja,“zamračil sa a nasadil si ich späť na nos. „Som sexi a viem to.“
„Tomu sa hovorí
sebavedomie,“vzdychla Lilly afektovane.
„Zdravé
sebavedomie,“opravil ju. „To tebe chýba.“
„Nechýba!“vyhŕkla
Lilly, aby v ničom nezaostávala.
„Myslíš si
o sebe, že si pekná?“spýtal sa s hraným prekvapením. „Lebo ja si
myslím, že si.“
Abigail
s úsmevom sledovala túto žabomyšiu vojnu. Lilly sa dostala do úzkych. Má
súhlasiť s Potterom, čím by mu uznala víťazstvo? Alebo sa má pokoriť
vyhlásením, že ona si to nemyslí?
„Nikto sa ťa
nepýtal na názor, James Potter!“zasyčala napokon.
„Ty vieš aj moje
meno?“spýtal sa spokojne a prehrabol si vlasy.
„Tomu sa hovorí
prirodzená inteligencia.“
„Vidíš, ty si
prirodzene inteligentná, ja nadpriemerne,“povedal vystatovačne James.
„Ty si
inteligentný možno tak od prirodzenia,“podotkla Lilly štipľavo.
„Podľa čoho tak
súdiš?“vyhŕkol James a letmo pozrel na vrchnú časť nohavíc.
„Každý vie, že čo
má vajcia, nemá rozumu,“odvetila.
„Ako vieš, že
ja...“
„Chceš zaprieť,
že máš vajcia, Potter?“spýtala sa Lilly so smiechom.
„James namiesto
odpovede otvoril dvere kupé.
Remus s Petrom
sa práve dohadovali na nejakú neznámu tému, no obaja vizerali riadne rozohnení.
„Abigail,“vyskočili
zo sedadiel.
„Au,“chytil sa
Remus za hlavu a vražedne pozrel na poličku nad sebou.
„Ahojte,“pozdravili
obe a natisli sa do kupé.
„Vraj tu je
pacient,“usmiala sa Lilly na Remusa, „môžem začať svoju kariéru liečiteľky?“
„Radšej nie...
Teda, už mi je oveľa lepšie,“odvetil Remus a zahľadel sa na Abigail. „Tak,
aké bolo leto...?“
***
„Takže, naposledy
sme prišli vlakom do Rokfortu, naposledy sme zažili uvítací ceremoniál, James
naposledy skonštatoval, že prváci sa zmenšujú a teraz...“
„Teraz by mala
Evansová naposledy odmietnuť moje pozvanie na rande,“skočil James do reči Alice
a zaškeril sa na Lilly.
„Ou, nie, my sme
tu posledný rok!“vzdychol Sirius a smutne sa rozhliadol po dievčatách.
„Tak to si treba poriadne užiť!“
„Užiješ si to,
Black,“povedala Lilly s úsmevom. „Nad knihami! Pripravujeme sa na MLOK-y!“
„Nezačínaj
s tým,“zaprosila Megan. „Už teraz mi je z toho blbo!“
„Počkaj na
McGonagallovej prednes,“uškrnul sa Sirius.
„Kto je ten nový
učiteľ obrany a kde zmizla Madlová?“spýtala sa Abigail a ako na
odpoveď vstal riaditeľ.
„Dobrý
večer,“prihovoril sa študentom. „Vítam vás opäť v rokforte. Tento rok bude
pre nás obzvlášť ťažký a to nie len kvôli skúškam a učeniu.“
Veľká sieň
zašumela poznámkami študentov, no rýchlo stíchli.
„Dovoľte, aby som
vám predstavil nového učiteľa Obrany proti čiernej mágii... pána Martingessa.“
Nový profesor bol
nadmerne vysoký a neprirodzene chudý. Tváril sa prísne, no zároveň milo,
akoby chcel povedať: Budem sa hnevať, ale v skutočnosti taký nie som.
„To bude
zábava,“povedal James kútikom úst počas potlesku. „Ale nepovedal, kde je
Madlová.“
„Vydala sa,
predpokladám,“tipla Lilly. „Za toho Švéda.“
„Možno,“prikývol
James a viac sa tým nezaoberal. „Všimli ste si, že neprišlo pár
študentov?“
„Hej,“súhlasila
Abi. „Anne Honerovej v lete zabili rodičov a ona je ešte stále
u svätého Munga.“
„Ani Ashlie
Jansontová tu nie je,“zamračila sa Megan.
„Vraj ju pohrýzol
vlkolak, ale neviem, či je to pravda,“informoval skupinku Remus.
„Strašné,“vzdychla
Megan, ktorá s ňou chodila na život a zvyky muklov.
„A Sid Kameron je
nezvestný už pekných pár dní,“dodal James šťuchajúc do trasľavého pudingu. „Mal
som ho rád, bol dobrý stíhač.“
„On bol
stíhač?“začudovala sa Lilly. „A pritom vyzeral byť inteligentný.“
„Veľmi zrelá úvaha,
Evansová,“zaškľabil sa James. „Hral za Bifľomor od tretieho ročníka.“
Po večeri sa
odtiahli do svojich postelí, ako povedala Alice: Posledný raz po uvítacej
hostine -a zvalila sa na posteľ tuhá ako čík. (pozn. autora- neviem, kde
som prišla na tento výraz- čík je akási ryba- ale veľmi sa mi to páči =) možno
by viac pasovalo: ako mŕtvy čík)
Záškodníci mali
na to iný názor: Po dvoch mesiacoch ničnerobenia zase v Rokforte!
Predpokladajme, že celú noc nezažmúria oka, ale o tom, až v ďalšej
kapitole.