Zé Roberto II. - nový úlovok Schalke
Nemecký tím FC Schalke 04 nedávno získal José Roberta de Oliveiru (nar. 9. decembra 1980) z brazílskeho klubu Botafogo Rio de Janeiro. 27-ročný stredopoliar podpísal s klubom z Gelsenkirchenu zmluvu do 30. júna 2011 a na začiatku nového roku sa už zapojil do tréningu.
V skratke "Zé Roberto" alebo "Zé Roberto II." v decembri úspešne absolvoval lekársku prehliadku a Schalke za neho zaplatilo tri milióny eúr. Pridelený mu bol dres s číslom 15.
Médiá venujú novému Zé Robertovi veľkú pozornosť. Futbalista o sebe prezradil 11 faktov:
1. Kondícia: "Po dvoch mesiacoch vynechaných kvôli zraneniu je pre mňa príprava veľmi tvrdá. Som o čosi unavenejší ako ostatní. No o tri týždne už budem môcť hrať. Pre získanie top-formy budem potrebovať ešte niekoľko bundesligových stretnutí."
2. Obľúbená pozícia: "Takmer vždy som hral v strede poľa, či už vľavo alebo vpravo. Dokážem to ale aj za hrotovým útočníkom, alebo môžem byť druhým útočníkom."
3. Silné stránky: "Môj drigling a prihrávky. Nie som žiadny kanonier, ktorý dáva veľmi veľa gólov. V minulom roku som ich dal 15, ale mal som podstatne viac asistencií."
4. Peniaze: "Pochádzam z chudobnej rodiny. Už vo veku 13 rokov som odišiel z domu z Intubiary a zamieril som na futbalový internát do Coritiby. Pre mňa to bola jediná možná cesta nahor. Keďže som si chcel vybojovať vyšší plat, musel som hrať už aj v Japonsku."
5. Párty: "Nie som žiadny nočný vtáčik! Za dva a pol roka v Botafogu som na tréning meškal iba raz a vyhodili ma. Potom však svoje rozhodnutie zrušili a rýchlo ma zavolali späť."
6. Národný tím: "V predminulej sezóne som bol zvolený za najlepšieho stredopoliara Brazílie. Dvakrát som sa rozprával s trénerom Selecao Carlosom Dungom. Povedal mi, že dostanem šancu."
7. Vzory: "Veľkí Brazílčania! Niekedy Ronaldo, dnes Kaká."
8. Priatelia: "Athirson je môj kamarát z čias v Botafogu. A dobre poznám aj Limu, Dedeho a Tingu."
9. Ze Roberto I. z Bayernu: "Pri našom poslednom stretnutí som bol lepší. S Botafogom som ho porazil 4:3, dal som dva góly."
10. Rodina: "Keď si nájdem dom, tak za mnou príde manželka Michele a náš dvojročný syn Joao Vitor."
11. Rituály: "Pred stretnutím sa modlím, zatelefonujem aj Michele. A keď dám gól, tak všetci uvidia moju Sambu."
Zé Roberto II. bol v Brazílii zvyknutý na 20-stupňové teploty, prišiel však do nemeckého mrazu. Najskôr ho čakali výkonnostné testy a potom so zvyškom mužstva zamieril na sústredenie do tureckého Beleku. "Jasné, že po prvých dňoch som trochu unavený, ale zároveň som aj spokojný," povedal Zé Roberto. "Potrebujem tréning, pretože som kvôli zraneniu dlho nehral. V Brazílii sú tréningy veľmi tvrdé, v príprave makáme aj trikrát denne. Tu je to rovnaké."
"Potrebujem možno 20 dní a musím odohrať niekoľko dobrých stretnutí - až potom sa môžem dostať na niekdajšiu výkonnostnú úroveň. Chvíľu to ešte potrvá. Takmer celú svoju kariéru som odohral v strede poľa, aj keď tréner v Botafogu ma kedysi posielal za hrotového útočníka a bol som akýmsi druhým hrotom."
Brazílčan si počas sústredenia v Turecku ešte asi nezahrá. "Nevadí mi to, sám som povedal, že ešte potrebujem čas. Musím veľa pracovať a trénovať, aby som znovu získal stratenú kondíciu. Potrebujem tréningy bez lopty."
O čo iný je futbal v Nemecku a v Brazílii? "V Nemecku je na ihrisku menej miesta. Mužstvá sa tesne bránia a využívajú pressing. V Brazílii sa kladie väčší dôraz na individuálne schopnosti hráčov. Na ihrisku má tak každý viac priestoru i času," pokračoval Zé Roberto. "V Brazílii je inak ako v Európe, kde sa dá zvyčajne zarobiť podstatne viac. Aj preto som bol rok v Japonsku a ako 20-ročný na pol roka v Benfike Lisabon. Tam som však hral málo a veľmi som to nechápal."
Zé Roberto II. bol prekvapený veľkým počtom divákov na prvom tréningu Schalke. Stovka fanúšikov cestovala s mužstvom aj na sústredenie do Turecka. "V Brazílii som zažil aj oficiálne stretnutia, na ktorých nebolo ani 3 000 divákov. Na tréningu som sa teda dvakrát pozrel, či dobre vidím. Samozrejme, že som prekvapený a teší ma, ak za nami cestuje toľko fanúšikov."
Ako sa tento brazílsky hráč dostal k futbalu? "Moja rodina mala stále malo peňazí a od dvanástich rokov som začal poriadne trénovať. V trinástke som odišiel od rodičov, brata i sestry. Mojim snom bolo stať sa veľkým hráčom. V mojom rodnom meste Itumbiara ale nebol žiadny významný klub, aj keď máme 100-tisíc obyvateľov. Šiel som teda do Curitiby. V Brazílii je len málo šancí na to, aby sme v živote mohli niečo dosiahnuť. Mnoho mladíkov teda chce byť úspešnými futbalistami," dodal José Roberto de Oliveira.