Parkúrové jazdectvo alebo Skokové jazdectvo alebo iba Skoky je jazdecká disciplína, v ktorej jazdec s koňom prekonáva stanovenú dráhu s umelými prekážkami - táto dráha sa nazýva parkúr, pričom prekážky sú stavané tak, aby v prípade ich nezvládnutia nedošlo k zraneniu koňa - časť o ktorú kôň zavadí by mala ľahko spadnúť.
Pravidlá
Pretek je vypísany na jedno alebo dve kolá. Za zhodenie prekážky, neposlušnosť alebo prekročenie časového limitu sa prideľujú trestné body. V základnom kole sú rozhodujúce trestné body. Ak je viacero dvojíc, ktoré majú rovnaký počet trestných bodov absolvujú dodatočné kolo - rozoskakovanie. V rozoskakovaní sa väčšinou prekážky zvýšia o 10 cm a neskáču sa všetky prekážky iba vybraná časť. V rozoskakovní pri rovnakom počte trestných bodov rozhoduje čas za ktorý ho dvojica absolvovala. V jednej súťaži môže jeden jazdec štartovať na viacerých koňoch. Jeden kôň by mal štartovať iba raz.
Osobitnou a divácky atraktívnou disciplínou je Skok mohutnosti. V tejto disciplíne čas nehrá nijakú rolu. Súťaží sa v tom, ktorý kôň prekoná najvyššiu prekážku. Hlavná prekážka sa postupne zvyšuje, kým nezostane iba jediný kôň v súťaži.
Western
Westernové jazdectvo ja samostatne odvetvie jazdeckého športu. Vzniklo v Severnej Amerike pôvodne ako zábava kovbojov vo voľnom čase, ale rozšírilo sa do celého sveta a stalo sa aj olympijským športom.
Westernové jazdectvo má na Slovensku krátku históriu, hlavne z ideologických dôvodov. Slovenská asociácia western ridingu a ródea vznikla až v roku 1993.
Westernové jazdenie je v podstate drezúra, ale oproti klasickej drezúre sa v nej uplatňujú prvky a úlohy, ktoré musel zvládať pracovný kôň na ranči.
Obsahuje tieto disciplíny:
- Reining
- Trail
- Western Pleasure
- Western Horsmeanship
- Halter
- Western riding
- Working cowhorse
- Cutting
- Pole bending
- Barrel racing
- Calf roping
Drezúra
Dejiny
Základy modernej drezúry boli položené v Taliansku v období renesancie, kde v roku 1532 šľachtic Frederico Grisone založil Neapolskú jazdeckú akadémiu. Na túto školu nadväzuje i španielska vysoká jazdecká škola vo Viedni a francúzska škola v Carde Noir v Saumure. Všetky základné prvky vysokej školy boli vytvorené v rámci vojenského výcviku, a teda v praxi plnili významnú bojovú funkciu.
Jazdectvo
Úspech správneho jazdenia, či už len pre potešenie alebo v ktoromkoľvek jazdeckom odvetví, sa skrýva v drezúre, pretože jej cieľom je dosiahnutie absolútneho súladu koňa s jazdcom. Drezúra ako šport je príprava koňa do výnimočne vysokej úrovne. Pri vykonávaní drezúrnych úloh má kôň pôsobiť dojmom, že vlastne všetko, čo sa od neho žiada, robí dobrovoľne a "sám". Jeho chody majú byť pravidelné, uvoľnené a pružné, reagovať má aktívne celým telom na najjemnejšie pomôcky jazdca (ako napr. napnutie či uvoľnenie bedrových svalov v pravom momente, nepatrná zmena ťažiska jazdca apod.). Všetky cviky musia byť dosiahnuté bez zjavnej námahy jazdca.
Súťažné úlohy sa predvádzajú na drezúrnom obdĺžniku s rozmermi 60 x 20 m alebo 20 x 40 m. Obdĺžnik je rozdelený písmenami, ktoré označujú presné miesto, kde majú byť určené cviky vykonané. Všetci súťažiaci predvádzajú rovnaké predpísané úlohy (s výnimkou súťaží voľnej zostavy), ktoré sú prispôsobené stupňu obtiažnosti súťaže. Zbor rozhodcov hodnotí chody, poslušnosť koňa, sed jazdca i správnosť a účinnosť pomôcok. Každý rozhodca udelí jednu známku za každý cvik a známku za celkový dojem (0 – 10 ), pričom 0 znamená nevykonanú úlohu a 10 je najvyššie hodnotenie – vynikajúce. Konečná známka je priemerom známok všetkých rozhodcov. Dvojica sa najvyššou dosiahnutou známkou vyhráva.
HorseManShip
Viem síce že to patrí k westernu ale veľmi som to chcela sem dať :) .
Slovo HORSEMANSHIP nemá úplne presný slovenský preklad. Zjednodušene to znamená "jazdectvo". Toto slovo sa však najčastejšie spomína v súvislosti s prirodzenou komunikáciou s koňmi ( natural horsemanship) HORSEMANSHIP sa v niektorých aspektoch zásadne líši od tradičných postupov, pri výcviku koní. Celý výcvik je založený na prirodzenom správaní sa koní v stáde, vychádza z pozorovania koní v ich prirodzenom prostredí. Kone sú od prírody ochotné s nami spolupracovať. V prírode kone medzi sebou komunikujú najmä pomocou reči tela, v stáde vládne prísna hierarchia, kde na jej čele stojí vedúca kobyla, ktorá určuje smer pohybu a rýchlosť pohybu pri presune za potravou a vodou. Okrem toho udržuje poriadok v stáde, najmä medzi mladými a dospievajúcimi koňmi. Práve človek pri komunikácii využíva toto správanie sa vedúcej kobyly. |
Ďalším aspektom, z ktorého vychádza filozofia horsemanshipu je, že kôň má ako cítiaci tvor svoje oprávnené potreby a emócie. V praxi to znamená:okrem tréningu fyzickej zdatnosti by sme mali myslieť aj na duševnú a psychickú spokojnosť KOŇA. Vzťah medzi človekom a koňom by mal byť založený na obojstrannej zodpovednosti, dôvere, porozumení a rešpekte. Mali by sme si uvedomiť, že to my ľudia vstupujeme do sveta koní. Naše správanie by malo byť tomu prispôsobené. Pri tejto práci je nutné odložiť svoju pýchu, ego a agresiu – kone tieto vlastnosti nepoznajú a ak si ich "nosíme"so sebou ku koňom, kone nám nerozumejú a prestávajú nám dôverovať. |
NIEČO NA ZÁVER Neexistuje dobré a zlé správanie koňa, kôň len reaguje na základe svojich inštinktov. Pri práci s koňom, vychádzajúcej z princípov horsemanshipu je vždy potrebné vytvoriť situáciu, aby ju kôň pochopil sám. Väčšina ľudí a jazdcov hľadá vo vzťahoch harmóniu, porozumenie, pochopenie, rešpekt, dôveru. To isté platí aj o vzťahoch medzi ľudmi a konmi. Kazdý si musí prehodnotiť, čo dokáže pre vzťah urobiť. Aj tu platí, čím viac dáte, tým viac dostanete späť.Možno nie hneď, ale po čase určite. K tomu aby ste dosiahli skutočnú harmóniu s koňom, musíte najskôr dosiahnúť harmóniu v sebe. Zbaviť sa svojho ega, ktoré je nám ľuďom také vlastné. A to nie je nikdy ľahké.Z ega vychádza neporozumenie, z neporozumenia agresia, z agresie nenávisť a harmónia je niekde ďaleko preč.Začarovaný kruh problémov s koňmi je na svete. Naučiť sa komunikovať s koňom nie je až také ťažké.Ťažšie je naučiť sa to "cítiť". Mnoho ľudí sa nás pýta čo majú "cítiť".Väčšinou odpovedáme, že majú cítiť to , čo sa im kôň snaží povedať. Kone s nami komunikujú svojou rečou od prvej chvíle, ako sa k nim priblížime.Vždy sa snažia zistiť, v akej pozíci sa vo vzťahu k nám nachádzajú.Ak s nimi od prvej chvíle pracujeme - komunikujeme spôsobom, ktorému rozumejú, sme na dobrej ceste k celoživotnému partnerstvu a tiež k harmónií, o ktorú sa usilujeme. |
Pólo
Jazdecké pólo alebo pólo na koňoch alebo konské pólo alebo pólo je druh jazdeckého športu, v ktorom hrajú voči sebe dve štvorčlenné družstvá na koňoch a snažia sa dopraviť pomocou pálok loptu do súperovej bránky.
Pólo zatiaľ na na Slovensku nie je veľmi rozšírené. Nemáme patričné zázemie, potrebnú infraštruktúru k prevádzkovaniu tohto šľachetného a efektného jazdeckého športu. Treba vybudovať všetko od základov.
História
Jazdecké pólo sa pravdepodobne vyvinulo z jazdeckých hier stredoázijských pastierov. Peržania nazývali túto hru chaugan. Rozšírilo sa pred našim letopočtom v Perzii a neskôr v Iráne, Číne, Japonsku a v Indii. Anglickí kolonizátori rozšírili túto hru natoľko, že v Indii sa stal športom číslo jedna. V roku 1859 v Kalkate bol založený prvý oficiálny pólo klub a v roku 1860 ho anglickí dôstojníci preniesli do Anglicka, kde túto hru nazývali hokej na koni. V roku 1874 v Hurlinghame vyvinuli prvé pravidlá a mesto sa stalo centrom póla. Hra sa potom rozšírila aj do strednej Európy, hlavne do Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
V roku 1886 sa tento šport dostal aj do USA, odkiaľ sa rýchlo rozšíril aj po americkom kontinente. V Argentíne sa stal národným športom. Argentína sa dnes pýši najlepšími pólo hráčmi a má vynikajúci chov koní prispôsobený na tento druh športu. Chov koní criollo je rozšírený po celom kontinente odkiaľ sa dostal aj do Európy. Je to pôvodné domáce plemeno krížené s anglickými plnokrvníkmi. Výsledkom je veľmi poddajný, poslušný, obratný a rýchly pólo pony.
Prvá svetová vojna zničila aj podmienky pólo klubov, ale v roku 1927 knieža Mecklenburgu Heinrich Borwin oživil dianie okolo póla. Okrem výcviku jazdcov začal aj s chovom pólo koní a dostal maďarský tým v roku 1936 na berlínsku letnú olympiádu, kde účinkovali veľmi úspešne. Druhá svetová vojna a následné politické zmeny opäť negatívne zasiahli do športového diania v Európe a jazdecké pólo prakticky zaniklo. Päťdesiate roky priniesli do Európy rozmach nie len priemyslu ale aj športovísk. V západnej časti starého kontinentu sa rozvíja tento druh jazdeckého športu veľmi intenzívne a dnes má svoje významné miesto na svetových šampionátoch.
Pravidlá póla
Základom hry je trávnaté ihrisko, dostatočne veľké Full size, ktorého dĺžka je minimálne 250 yardov (230 m), a šírka 200 yardov (180 m), ak plocha je opatrená dreveným mantinelom o výške maximum 28 cm, tak šírka môže byť 160 yardov (146 m) ale minimálna šírka musí byť 130 yardov (120 m). Okrem týchto rozmerov plocha vyžaduje tzv. vybiehací pás na dlhých stenách + 15 m, na krátkych stenách + 30 m. Je to bezpečnostná zóna aby sa kone mohli zastaviť po vybehnutí z ihriska. Pólo sa hraje bielou plastikovou loptou priemeru 8.9 cm a cca 120-140 gr, na brány o šírke 7.3 m. Výška zvalitelných stĺpov brány je 3 m.
Zaujímavou alternatívou je zimné pólo na snehu na zamrznutom jazere, npr. St. Moritz alebo jazero Misurina v Cortine. Rozdiel je len vo farbe a veľkosti lopty. Má priemer 12-13 cm a červenú farbu.
Lopta sa prihráva palicou o dĺžke 119-137 cm, podľa výšky koňa a jazdca. Palica má bambusovú rúčku a drevený koniec z tvrdého dreva tzv. cigáro, ktorým sa udiera do lopty.
Väčšinou hrajú štyria hráči proti štyrom. Dĺžka trvania zápasu sú štyri štvrtiny (chakre), po 7.5 minút čistého času. Každá štvrtina sa musí hrať s novým oddýchnutým koňom. Jeden kôň môže odohrať v jednom zápase najviac 2 chakre ale po patričnom odpočinku. Prakticky na zápas je potrebných 16 koní pre jeden tým.
Hráči podľa výkonnosti a úrovne hry sa zatrieďujú podľa hadicapu od -2 do +10 bodov. Mužstvo s vyšším súčtom handicapov dáva gólový handicap mužstvu s nižším súčtom.
Bezpečnosť hry zaisťuje veľa pravidiel, (medzi inými povinné prilby, chrániče na kolená) z ktorých hlavným pravidlom je Right of Way – hlavný smer lopty, čo je vlastne prednostné právo na pomyselnú cestu k lopte. Odpálená lopta udáva smer Right of Way. Túto líniu vlastní ten hráč, ktorý čo najviac sa približuje svojim smerom jazdy k hlavnému smeru, pričom palicou, ktorú drží v pravej ruke, sa snaží loptu prihrať alebo odpáliť ďalej. Kôň sa riadi ľavou rukou a palicu držíme vždy v pravej ruke. Ak loptu odpáli presne pred seba v smere jazdy, hlavný smer je jeho. V prípade prihrávky vo väčšom uhle ako je smer jeho jazdy, hlavný smer získa ďalší jazdec. Tento hlavný smer nikto z hráčov nemôže prekrížiť a ani ohroziť spoluhráčov jazdou krížom cez tento smer. Každý ďalší hráč, ktorý sa chce pripojiť k tomuto smeru, musí sa zaradiť tak ako na autostráde. Z priraďovacieho pásu sa môžeme zaradiť do smeru jazdiacich áut patričnou rýchlosťou a tým istým smerom.
Nepovolené zákroky sa trestajú vhadzovaním alebo penalizačnými strelami. Jazdec môže druhého jazdca predbehnúť (ride off) ale aj ramenom a koňom vytlačiť z ľavej strany jazdca (near side), pričom ho týmto vytlačí z jeho výhodnej pozície k Right of Way. Možno predbehnúť jazdca aj z jeho pravej strany (off side), pričom svojou palicou zachytí palicu odpaľujúceho hráča a tým zabráni v prihrávke.
Vyhráva ten, kto dá viac gólov do brány protihráčov. Po každom góle sa menia strany. Je to z dôvodu, že pólo sa hráva nie vždy na ideálnom povrchu. Aby sa vyrovnali znevýhodnené miesta na trávniku, tak po každom góle sa mení smer útoku.
Jazdecké pólo je veľmi zaujímavý, atraktívny a adrenalínový šport.
Pólo - výrazy
Ihrisko: Štandardné ihrisko pre pólo má dĺžku 300 yardov (približne 275 metrov) a šírku 200 yardov (približne 183 metrov). Minimálna dĺžka ihriska môže byť 250 yardov a minimálna šírka 150 yardov. Hranice dlhých strán ihriska pre pólo sú ohraničené mantinelmi, ktoré končia na bránkových čiarach. Tyče bránky, vyrobené z vŕbového pletiva, sú od seba vzdialené 8 yardov (približne 7,5 metra). Z bezpečnostných dôvodov nie sú ukotvené v zemi a môžu pri silnom náraze spadnúť.
Gól: Za gól sa považuje, keď lopta prekročí imaginárnu čiaru medzi dvoma tyčami bránky v akejkoľvek výške. Nezáleží na tom, či je lopta dopravená medzi tyče pálkou alebo prešla bránkovú čiaru napríklad po kontakte s ponym. Po každom góle si hráči vymenia strany.
Chucker (Chukka/čaka): Zápas v póle je rozdelený na segmenty (čaky). V Európe sa obvykle hrá na štyri čaky, v USA a v Latinskej Amerike väčšinou na 6 až 8. Čaky sú dlhé každá 7 minút čistej hry – akékoľvek prerušenia sa nezapočítavajú. Koniec čaky ohlasuje siréna. Po prvej siréne hra pokračuje ešte tridsať sekúnd, do zaznenia druhej sirény, pokiaľ nepadne gól alebo pokiaľ sa neozve píšťalka kvôli inému dôvodu, napr. faul, lopta mimo hraciu plochu, atď. Posledná čaka skončí po 7 minútach so zvukom prvej sirény. Hráči každú čaku na ihrisko prichádzajú s čerstvým ponym. Pony môže byť jazdený druhýkrát (“doubling”) potom, čo mu bolo umožnené si oddýchnuť aspoň jednu čaku.
Handicap: Každý hráč ma pridelený individuálny handicap, ktorý je stanovený každú sezónu národnou komisiou pre každú krajinu, podľa kvality jeho hry. Kritériá sú: pozícia pri hre, úderová technika, tímový duch a predovšetkým jazdecké umenie. Škála handicapu sa pohybuje od -2 do + 10. Čím vyššie je skóre handicapu, tým lepší je hráč. Viac ako 80 percent všetkých hráčov spadá do rozsahu handicapu -2 do +2. Handicap tímu sa získa sčítaním jednotlivých handicapov všetkých štyroch členov tímu. Ak by mali proti sebe nastúpiť tímy s rôznym handicapom, rozdiel bude vyrovnaný použitím rôznych počítaní gólov (polovičné alebo plné góly) v prospech slabšieho tímu.
Pálka a lopta: Pálky na pólo sú vyrobené z bambusu alebo jaseňového dreva a hlava je drevená. Pálka sa môže držať len v pravej ruke. Lopta – predtým vyrábaná z lisovaného bambusu – sa v súčasnosti vyrába väčšinou z plastu. Jej priemer je približne 10 cm a váži zhruba 130 gramov.
Pozície: Každý zo štyroch členov tímu hrá na vopred stanovenej pozícii. Hráči si môžu meniť pozície na krátku dobu, ale neustále sa pokúšajú vrátiť na pôvodne priradené pozície. Najútočnejší hráč má číslo 1. Číslo 2 je tiež útočník, ale hrá o niečo ďalej vzadu. Číslo 3 je kľúčový hráč a obvykle najsilnejší člen tímu. Jeho hlavnou povinnosťou je režírovať hru, prechádzať z útoku do obrany. Číslo 3 usiluje o zmenu všetkých hier na útočné. Naviac pomáha číslu 4, tiež známemu ako zadák, ktorého hlavnou zodpovednosťou je chrániť územie bránky.
Tretí muž a rozhodcovia: Rozhodca sediaci na bočných čiarach sa volá tretí muž (thirdman). Ak dvaja jazdiaci rozhodcovia (umpires) na ihrisku nie sú schopní sa dohodnúť, či išlo o faul, rozhodne o vyhlásení faulu tretí muž. Tresty sú stanovené jazdiacimi rozhodcami na ihrisku.
Prerušenia (TIME-OUTS): Jazdiaci rozhodca ohlási prerušenie vtedy, keď je spáchaný faul, dôjde k nehode alebo podľa svojho uváženia usúdi, že je prerušenie času potrebné. Hra sa zastaví; časomiera sa znovu spustí po tom, ako bude lopta opäť v hre.
Vhadzovanie: Na začiatku každej čaky a pri opakovanom štarte hry po každom góle vkotúľa jazdiaci rozhodca loptu medzi protihráčov postavených proti sebe, ktorí budú rozostavení pozdĺž stredovej čiary. Medzi gólom a vhadzovaním sa časomiera nezastavuje.
Mimo ihriska (OUT-OF-BOUNDS): Ak lopta prekročí postrannú čiaru a opustí ihrisko, bude považovaná za loptu mimo ihriska. Pre opakované spustenie hry vhodí jazdiaci rozhodca loptu medzi dva tímy, a to na mieste, kde opustila ihrisko. Časomiera sa nezastavuje.
Voľný úder (KNOCK-IN): Ak tím dopraví loptu cez zadnú čiaru protivníka a teda mimo ihrisko, brániaci tím znovu začne hru voľným úderom od svojej vlastnej zadnej čiary. V tejto situácii sa časomiera nezastavuje.
Oblečenie pri póle
Prilba, Postroj s dvojitou uzdou, Kožené rukavice, Popruhový remeň, Bičík, Chrániče, Pálka, Poprsný pás, Biele jazdecké nohavice, Pólo sedlo, strmene, podbrušný remeň sedla, Chrániče kolien, Sedlová látka, Hnedé kožené čižmy, Pólo bandáže, Tupé ostrohy, Zviazaný chvost
Tvrdá, látkou pokrytá prilba, sa môže nosiť s alebo bez chrániča tváre. Hráč póla nosí vystužené chrániče kolien chrániace nohy pred údermi lôpt a pálok. Pólo čižmy sú vyrobené z hnedej kože. Normálne, čierne čižmy, by zašpinili biele jazdecké nohavice protivníka pri kontakte v jazde.
Sedlá sa väčšinou vyrábajú v Argentíne. Pretože jazdec je neustále v pohybe a musí sa zo sedla pri úderoch ďaleko vykláňať, používa sa poprsný pás a dodatočný podbrušný remeň sedla.
Strmene sa dovážajú prevažne z Argentíny. Obvykle sú spojené s postrojom. Používajú sa udidlá typu Pelham, ohlávka alebo špeciálne argentínske udidlá. Kôň pri póle nemusí byť vedený opratami ako pri klasickej jazde na koni. Musí byť skôr schopný úplného zastavenia, ako pri westernovom jazdení.
Komentáře
Přehled komentářů
chod na moju stranku napis komentar a zahlasuj v ankete napis daco do navstevnej knihy please budeme kamosky?ked hej ta mi napis na email ickagazdova@centrum.sk
kamosky
(efka, 31. 12. 2008 19:31)