1. Predhovor
Z histórie kremnického lyžovania sú pripomenuté najdôležitejšie historické fakty a mená ľudí, ktorí boli s ním spojení. Podrobnejšie sú rozvedené známe skutočnosti a osoby s nimi spojené, ktoré sa udiali za posledné desaťročia, aby pri- pomenuli známe fakty píšúce súčasnú históriu kremnického lyžovania.
2. Začiatky , obdobie I. ČSR , obdobie 1939 - 1945
S históriou kremnického lyžovania je to ako s históriou jeho mesta. História mesta sa píše od dňa keď mu kráľ 17.11.1328 udelil mestské práva a výsady. Logicky už predtým existovalo, len o tom niet písomných dokladov. Tak isto aj história kremnického lyžovania sa odvíja od 18.1.1914, kedy už druhý lyžiarsky kurz ukončili pretekom, ktorý bol rovno prvým majstrovstvom Uhorska v behu a skoku na lyžiach. Tiež logicky z toho vyplýva, že v Kremnici pôsobili už predtým ľudia zaoberajúci sa lyžovaním, ktoré si priniesli do Kremnice, aby využili nie bežné prírodné podmienky v kremnickom pohorí existujúce. Za zakladateľa organizovaného lyžovania v Kremnici možno považovať Róberta Kniepa, lyžiarskeho inštruktora so skúsenosťami z ciest po Alpách, nadšeného propagátora lyžovania.
Z osobností zaoberajúcich sa lyžovaním v Kremnici po I. svetovej vojne sa patrí spomenúť aspoň zo známejších Gejzu Angyala, Meszárosovcov, Úlehlu, Gergelyovcov, Wágnera, Víteka, Dohnáleka, Žiarneho, Majera, Lacka, Hankesa, Vykysalého, Janovskú a ďaľších. V Slovenskej župe lyžiarov ČSR bol jedným z dvanástich klubov aj Sokol Kremnica. Pred 2. svetovou vojnou bol založený Klub slovenských turistov a lyžiarov. V Kremnici vtedy vyrástlo viacero celoslovensky známych pretekárov z ktorých mnohí bojovali a aj padli vo vojne. Spomenieme tých, na ktorých sa ešte mnohí starší pamätajú - Jána Wágnera, Ladislava Hankesa, Víteka, Michala Žiarneho, Rudolfa Lacka, Jána Hrica a ďaľších. Medzi žijúcimi z tohto obdobia je člen vojenského klubu Parašut pán Štefan Grosch.
3. Obdobie od II. svetovej vojny po roky 80-te
Na tejto činnosti sa okrem už spomenutých podielali ďalej Vojtech Ráhl, Š. Jánošík, Viliam Lacko, Z. Ivančo a z mladších M. Pop, O. Hric, P. Berčík, J. Morovian, J. Slašťan, R. Kraus, V. Schmidt, J. Ošús, F. Žiarny, A. Petrán, R. Čillík a mnohí ďalší.
Založením Športovej školy dorastu v roku 1953 sa vytvorili základné podmienky na organizovanú športovú prípravu, ktorej výsledkom je prvý zlatý vek kremnického lyžovania. K československej pretekárskej špičke patril Rudolf Čillík, tréner a cvičiteľ športovej školy, 11 násobný majster ČSR, účastník olympiády vo Squaw Valley a účastník dvoch majstrovstiev sveta. Obdivuhodný človek , ktorý už vyše 50 rokov vychováva nie hocijakých lyžiarov bežcov. Ďalej to boli reprezentanti československa Ľudovít Fusko, Andrej Párička a Mojmír Slosiarik. Ako družstvo boli spolu zo ženami víťazmi v 2. ročníku celoštátnej ligy. K týmto úspechom sa pripojili aj ženy a dorastenky Slosiariková, Priwitzerová, Osvaldová, Kratochvílová. O každom z nich sa dá hovoriť ako veľkom prínose pre kremnické lyžovanie aj v rokoch po skončení pretekovej kariéry.
Predsedom lyžiarskeho oddielu TJ Kremnica ako zastrešovateľa celého lyžiarskeho diania v Kremnici bol v tomto období až do roku 1976 Rudolf Lacko st., tajomníkom bol Milan Pop.
Lyžiari bežci sa stále pripravovali v okolí mesta Kremnica najmä na Revolte kde si v roku 1966 postavili v priestoroch nádrže umelú dráhu na letnú prípravu.
K uvedeným vynikajúcim výsledkom sa v rámci ČSSR aj Slovenska pripojili Miroslav Rolko, Karol Verseghy, Štefan Dobák, Matej Osvald ml., Ivan Králik, Štefan Kuzmin, Jana Krausová, Ružena Sekajová, Jana Leštáchová, Jana Zelinová, Karol Belanský, Ján Kubiš, Majer, Ján Dobias, Pavol Ivan, Emil Feben, Rudolf Lacko ml., Juraj Slašťan a združenár Július Tamásfi. V roku 1973 získal titul majstra ČSSR starších dorastencov Marian Čunderlík. Kremnické farby ďalej dobre hájili Jana Wágnerová, Jana Charvátová, Rudolf Dobrotka, Peter Černický, združenár Oldřich Vévoda a ďalší.
Reorganizáciou športu boli pri lyžiarskom oddiely zriadené Školské športové stredisko a Tréningové stredisko mládeže. ŠŠS malo za úlohu vybrať do úvodnej prípravy športovej disciplíny nádejných pretekárov, TSM malo za úlohu pretekárov pripravovať až do dorasteneckého veku. Trénermi stredísk boli zmš. Rudolf Čillík, Mojmír Slosiarik ako platený tréner, Ľudmila Čillíková, Ing. Pavol Ivan a Ing. Miroslav Rolko ako úväzkoví tréneri. Pri Strednej všeobecnovzdelávacej škole (terajšie gymnázium) bolo otvorené Školské stredisko s trénerom Mgr. Jozefom Michalechom. Výsledkom práce stredísk boli prvé celoštátne úspechy v kategóriách žiakov a dorastencov, keď prvým medailistom zo Slovenska bol Tomáš Fusko, pokračovateľmi boli Roman Boldiš – viacnásobný majster ČSSR, Anna Fuseková, Eva Čillíková, Jaroslava Dobáková, Juraj Peterka, Milan Pop ml., Jozef Brunn, bratia Kapšovci, Roman Hodrušský, Jozef Mecele a ďalší.
V skokanskej sekcii lyžiarskeho oddielu v tomto období nastalo oživenie po vybudovaní skokanský môstik „Na skoku“, ktorý bol prestavaný v roku 1965. , v rokoch 1968 a 1979 boli postavené mostíky v Kesli.,
Vedúcim tejto disciplíny bol Ondrej Hric, trénerom Ján Grossmann. Skokani dosiahli v rámci Slovenska niekoľko pekných výsledkov. Dosiahli ich Ferdinand Žiarny ml., Tomáš Fusko, Môcik, Mičinec a Mecele. To boli poslední kremnickí pretekári, ktorí sa skoku na lyžiach v Kremnici venovali.
V zjazdárskej sekcii lyžiarskeho oddielu sa pomery zmenili po tom ako sa postavil v roku 1959 vlek na Jarabici ale najmä vlek Transporta Chrudim na Krahuliach dlhý 1000m, ktorého výstavba začala v roku 1966. Nakoľko ani poloha Krahúl nepostačovala snehovými podmienkami, stredisko lyžiarov zjazdárov sa presťahovalo na Skalku. V roku 1973 bola za 115 dní vyrúbaná plocha 4,5 ha lesa pre novú zjazdovku. Práce organizovali vtedajší predseda TJ Kremnica Jozef Slašťan, Ing. Ľudovít Fusko a Ing. Ivan Králik. Súčasne sa postavili štyri 200 metrové vleky, dva na Skalke, jeden v Kremnici na Šibeničnom vrchu a jeden venovali kremničania do Hornej Vsi. Garantom výstavby bol Mestský národný výbor v Kremnici za zvláštnej podpory vtedajšieho predsedu Ľudovíta Leitnera, ďalej Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom s osobnou podporou Ing. Petra Berčíka a Okresná správa cestovného ruchu v Žiari nad Hronom, cez ktorú bola výstavba vlekov financovaná. Za ich podpory sa postupne vybudovali aj ďalšie vleky novšieho typu Tatrapoma na Skalke, Krahuliach aj na Šibeničnom vrchu.
Okolo zjazdového lyžovania sa v roku 1974 zišiel silný kolektív organizátorov, rodičov, trénerov a priaznivcov. Kolektív sa zomkol okolo Ing.Vladimíra Kostíka a Ing. Jozefa Hauríka. Trénermi boli Imrich Fodor, Ing. Dušan Horváth, F. Ulbrich a Ján Volka. Spravovali dva lyžiarske vleky. Na Šibeničnom vrchu si nainštalovali umelé osvetlenie. V období desiatich rokov dosiahli pekné úspechy. Richard Fodor sa v roku 1983 prebojoval na Majstrovstvá ČSSR a v obrovskom slalome obsadil 18. miesto. V rokoch 1984 aj 1985 sa na Majstrovstvá ČSSR kvalifikovali Richard Fodor a R. Ulbricht. Ten obsadil v roku 1984 11. miesto. Títo dvaja pretekári aj Karin Fodorová štartovali aj na Majstrovstvách SR. V tomto období boli kremnickí zjazdári 4 – krát víťazmi okresného pohára.
To boli podobne ako u skokanov doteraz posledné športové výsledky lebo silná skupina organizátorov a rodičov sa rozišla. Ešte niekoľko rokov organizovali na záver lyžiarskej sezóny Cenu oslobodenia Kremnice, ktorá sa konávala na výročie oslobodenia mesta – 4. apríla pre deti predžiackych kategórii v disciplíne slalomček.
Silnou stránkou lyžiarskych organizátorov v Kremnici bol usporadúvanie pretekov vo všetkých disciplínach. Usporiadaných bolo každú sezónu viacero pretekov v behu na lyžiach na Krahuliach, v skokoch na mostíku v Kesli, alebo zjazdových disciplín už na Skalke, na okresnej, krajskej aj republikovej úrovni. Výnimočné postavenie medzi usporadúvanými pretekmi má stále existujúca Veľká cena Kremnice v behu na lyžiach.
V roku 1974 vznikol vytrvalostný pretek Biela stopa SNP. TJ Kremnica, lyžiarsky oddiel bol od začiatku spoluusporiadateľom tohto preteku so štartom na Krahuliach a cieľom v Banskej Bystrici. Prvým predsedom organizačného výboru na kremnickej strane bol Jozef Hric. Autorom myšlienky usporadúvať pretek a prvým jeho riaditeľom bol Ing. Ľudovít Fusko. Pretek sa koná nepretržite začiatkom februára a členovia lyžiarskeho oddielu boli jeho kľúčovými organizátormi.
4. Roky osemdesiate až deväťdesiate
Predsedom lyžiarskeho oddielu TJ Kremnica bol v období rokov 1976 až 1982 Ing. Pavol Ivan, tajomníkom bol Milan Pop, hospodárom Jozef Golha. Neisté snehové pomery na lyžiarskych bežeckých tratiach na Krahuliach donútili aj bežcov presťahovať sa na Skalku. Za podpory mesta Kremnica sa v rokoch 1976 a 1977 podarilo svojpomocne odlesniť plochu dnešného štadióna o výmere 3,5 ha. Od roku 1978 do roku 1980 sa zo súhlasom štátnych lesov realizovala výstavba lyžiarskych bežeckých tratí ako lesných ciest šírky nad 4,5 m o plošnej výmere cca 66000 m2. Práce boli vykonané zväčša na náklady lyžiarskeho oddielu, teda svojpomocou brigádnicky za prispenia MsNV v Kremnici a závodu Rudných baní ako patróna oddielu. Na autorstve tratí sa podielali Ing. Ľudovít Fusko, Andrej Párička a Ing. Ivan Králik, pri realizácii pracovali všetci členovia oddielu. Lyžiari bežci pokračovali v dobrých výsledkoch pod vedením trénerov Rudolfa Čillíka, Ľudmily Čillíkovej, Ondreja Páričku, Jaroslavy Páričkovej, Jozefa Donovala, Jany Sýkorovej a Milana Šikulu.
V roku 1983 získala Jaroslava Páričková na Majstrovstvách ČSSR 2. a 4. miesto, zvíťazila na Bielej stope SNP a spolu s Niklesovou a Šimkovou sa stali majsterkami Slovenska v štafetovom behu. Ešte pred týmito kremničankami výrazne zažiarila Gabriela Sekajová – teraz Svobodová, ktorá to dotiahla až po medailu z olympiády.
V roku 1984 obsadila Jaroslava Páričková 3. a 4. miesto na Majstrovstvách SSR a na Majstrovstvách ČSSR získala dve 2. miesta. V roku 1986 získal Milan Majliš na M SSR 2. a 3. miesto, štafeta v zložení Korsch, Milan Majliš , Martin Čillík získala titul Majstra ČSSR. Radko Tielesch získal na M ČSSR dva 3. miesta.
V roku 1985 urobil veľký výkonnostný skok Peter Kostík, keď na M ČSSR obsadil 2. a 6. miesto v kategórii starších žiakov. Výborné výsledky dosahoval Milan Chromý. Na Bielej stope obsadil 3. miesto. Výborné výsledky v tom roku dosiahli aj Vladimír Donoval, Miroslav Ivan, Radko Tielesch a bratia Pražienkovci.
V tom období okrem tradičných pretekov na okresnej alebo krajskej úrovni usporiadal oddiel v roku 1982 Majstrovstvá ČSSR dospelých a juniorov už na nových tratiach a s dočasnými objektami na lyžiarskom štadióne. Majstrovstvá boli hodnotené vynikajúco na úrovni technickej, športovej aj spoločenskej. Boli prelomovým pretekom, nakoľko kremnickým organizátorom bola dávaná potom najvyššia dôvera pri usporadúvaní pretekov najvyššej kategórie.
Bolo to obdobie kedy bežci pevne zakotvili na Skalke. Za účasti mesta Kremnica s podporou okresných orgánov aj vtedajších slovenských telovýchovných orgánov sa postupne budovali športové objekty. Dokončili sa zemné práce na štadióne. Vznikla tam rovná plocha dlhá 110m a široká 80 m. Neďaleko nad plochou sa osadili provizórne bunky, ktoré slúžia dodnes. Z prostriedkov telovýchovy sa postupne v mestskom investorstve v tzv. akcii „Z“ postavili ihlany „A“, „B“, „C“, sociálny objekt a garáže pre tri veľké snežné mechanizmy. V roku 1992 bola súkromnou firmou Pavol Ivan dokončená rozhodcovská veža na ploche štadióna, ktorá je od roka 2003 majetkom lyžiarskeho klubu a postupne sa prestavila, aby viac vyhovovala súčasným potrebám celého slovenského lyžiarskeho športu ako centrum talentovanej mládeže Slovenského lyžiaerskeho zväzu.
5. Roky do prelomu tisícročia
Predsedom lyžiarskeho oddielu TJ Kremnica bol v období rokov 1982 až 1994 MUDr. Vladimír Hodrušský, tajomníkom bol Milan Pop.
Skupina pretekárov ktorí vtedy vyrástli v žiackych kategóriách sa prepracovala na popredných pretekárov v behu na lyžiach v rámci ČSSR, ČSFR a potom aj Slovenska. Medzi úspešných a niekoľkonásobných majstrov Slovenska patrili J. Páričková , J. Šimková, S. Niklesová, P. Kostík, M. Ivan, V. Donoval, L. Sopko, M. Majliš a Štefan Korsch. Z mladších potom úspešne pokračovali A. Párička , Peter Korsch, J. Néger, R. Žabka a bratia J. a P. Černický. Z tohto kolektívu sa do reprezentačných družstiev dostali J. Páričková ml., Š. Korsch a M. Majliš. Majstrami ČSSR sa v roku 1988 stali J. Páričková a M. Majliš. Obidvaja reprezentovali ČSSR ma juniorských majstrovstvách sveta vo Francúzsku v roku 1990.
Andrej Párička a Peter Korsch reprezentovali Slovenskú republiku na MS juniorov v Harrachove roku 1993 aj v roku 1994 Breitenwang . Andrej Párička po prechode do kategórie dospelých bol členom slovenského „A“ družstva až do svojho predčasného odchodu z bielej stopy spôsobeného vtedajšou zvláštnou situáciou okolo reprezentačného družstva. Peter Korsch bol členom reprezentačného „B“ tímu.
Ako žiaci sa vtedy začali v slovenských rozmeroch presadzovať Michal Vaský, Bohuslav Szabo, Michal Novotný, Juraj Hanák, Roman Planbűchler a ďalší.
Koncom roka 1993 sa Lyžiarsky oddiel odčlenil od Telovýchovnej jednoty Kremnica a 25.1.1994 bol zaregistrovaný Ministerstvom vnútra ako samostatný právny subjekt - občianske združenie s názvom Športový klub lyžiarov Kremnica. Začiatkom roka 1996 klub doplnil názov na Športový klub lyžiarov Banská spoločnosť Kremnica. Kremnická Banská spoločnosť v tom období výrazne sponzorsky podporovala ŠKL či už finančne tak aj materiálne a reprezentantka Jaroslava Páričková bola aj zamestnankyňou spoločnosti. Škoda len, že sa tento zdroj činnosti klubu rozplynul. V sezóne 1994-1995 sa Športový klub lyžiarov aj materiálne odčlenil od Telovýchovnej jednoty Kremnica. V poslednom, desaťročí sme sa v klube venovali len bežeckému lyžovaniu. V posledných rokoch stáli na čele klubu predsedovia MUDr. Vladimír Hodrušský, Jozef Greguš 1994 - 2002, Ing. Peter Ďurčo 2002 - 2003 a Ing. Pavol Ivan od 2003.
Trénersky sa na výchove pretekárov podieľali Mgr. Ľudmila Čillíková, Rudolf Dobrotka, Jozef Brünn, Mgr. Jana Brünnová, Renáta Ošúsová pri žiactve, Rudolf Čillík a Martin Čillík pri staršom žiactve, doraste, junioroch a dospelých. Ondrej Párička st. trénersky viedol svojho syna a dcéru. Martina Bialeková sa podieľala na príprave brata Martina. Mgr. Martina Bialeková a Martin Bialek ml. boli osobnými trénermi pretekára Andreja Slašťana.
6. Súčasnosť
Po roku 2002 sa mierne pomenilo vedenie klubu, jeden rok bol predsedom Ing. Peter Ďurčo, ktorý sa pre pracovné zaneprázdnenie mimo Kremnice funkcie vzdal. Podpredsedami klubu sú Jozef Greguš a Mgr. Štefan Dobák. Od 2003 je predsedom klubu Ing. Pavol Ivan. Doplnilo sa najmä trénerské zázemie , práce s mladými sa venujú najmä už spomínaní Jozef Brünn, Janka Brünnová a Renáta Ošúsová.
Medzi žiakmi sa prezentovali v posledných troch rokoch ako naši najúspešnejší David Brünn, Zdenka Ošúsová, Anka Kyselová, Martin Kapšo a Michal Procner. Brünn získal v posledných dvoch rokoch všetkých možných osem slovenských titulov ml. žiakov, z toho dva v pretekoch štafiet. Takou bilanciou sa v uplynulých troch rokoch nemohol pochváliť žiadny žiak či žiačka na Slovensku. Z titulmi sa pridali aj Martin Kapšo a michal Procner už u dorastencov. Ošúsovej bilancia za posledné tri sezóny v kategórii mladších a starších žiačok znie: 7 zlatých, 1 strieborná, 1 bronzová medaila, v štafetových súbojoch pridala ďalšie zlato a striebro. V zbieraní majstrovsých medailí pokračuje aj v dorasteneckej kategórii. Anka Kyselová nemá na Slovensku u žiačok konkurenciu. Na Majstrovstvách Česka bola 5. a vo svojom ročníku ako druhá. Ani ostatní naši pretekári sa na spomenutých majstrovstvých Čiech nestratili. Slovenskými zlatými individuálnymi majstrovskými medailami sa môžu hrdiť aj žiaci Pažout, Anna Kyselová a Michal Polačko. Ďalšie medailové priečky vybehali Martina Peterková, Ludík, Martin Kapšo, Andrej Slašťan, Kyselová, Zuzana Buchalová, Polačko, Richard Vozár. Štafetové prvenstvá patrili dvojiciam Brünn-Kapšo, Ošúsová-Jana Ďurkovská, Pažout-Peterková, Polačko-Matej Zlatoš, Soňa Ludíková-Kyselová, Slašťan-Jakub Ďurčo. Štafetovými medailami odmenili dvojice Vaský-Szabo, Slašťan-Matúš Bíreš, Ošúsová-Mária Kršková, Ďurčo-Daniel Haraga, Buchalová-Petra Urgelová.
Z ďalších mládežníckych bežcov na lyžiach posledných rokov spomenieme mená Zuzana Dobrotková. Juraj Hanák, Peter Hanák, Michal Plankenbüchler, Roman Plankenbüchler, Veronika Majerová, Lenka Brindzová, Martin Marcinek, Michal Novotný, Radoslav Černický, Lasáková, Zuzana Drexlerová, Jaroslava Kánová, Zdenka Mecelová, Lucia Pažoutová, M. Janovič, T. Krajči, Katarína Dobrotková, Martina Hoghová, Braňo Grossmann, Pavol Rógl, Martin Kubiš, Michal Procner, Braňo Dubovský, Ivan Dubovský, Viktor Setnický, Martin Setnický, Viera Frimlová, Kristína Grossmannová, Michal Zlatoš, E. Weiss, Vojtech Ciganek, Putnok, Adam Zábrady.
Úspešnejšie roky sa striedali s menej úspešnými. Napr. v r. 1998 sme získali z majstrovstiev SR len jednu medailu v štafetách dorastu. V r. 2002 to už bolo 7 medailí, z toho 1 zlatá. V roku 2003 sme sa tešili z 11 medailí medzi žiactvom a dorastom, z toho bolo 7 titulov, u juniorov to boli dve medaily. Zvlášť bilancia uplynulej zimy 2003-2004 nás napĺňa optimizmom do budúcnosti. Môžeme sa pochváliť 22. majstrovskými medailami (všetky v žiackych kategóriách), z toho 11 zlatými. Toľko žiackych šampiónov nemal. V sezóne 2004-2005 naši žiaci získali 12 zlatých, 9 strieborných a 9 bronzových medailí z majstrovstiev Slovenska. V prebiehajúcej sezóne sa majstrami Slovenska stali u dorastencov Zdenka Ošúsová a Michal Procner, u žiakov Anka Kyselová, súrodenci Petra a Erik Urgelovci, Martin Kapšo a David Brünn. Sezóny 2005-2006 aj 2006-2007 sa niesli naďalej na víťaznej vlne uvedených pretekárov len Michal Procner sa zrejme natrvalo rozhodol pre cyklistiku kde sa mu tiež vynikajúco darí.
7. Osobnosti - reprezentanti
Osobnosť a prínos najúspešnejšieho pretekára a funkcionára a organizátora lyžovania v Kremnici ale aj na Slovensku – Rudolfa Čillíka je už pripomenutá v predchádzajúcich časiach.
Medzi najúspešnejšie trio pretekárov – príslušníkov, či odchovancov kremnického bežeckého lyžovania a lyžovania vôbec v histórii patrí Andrej Párička ml.. Ako tretí, po Rudolfovi Čillíkovi Gabriele Svobodovej-Sekajovej reprezentoval svoju vlasť na zimných olympijských hrách. V japonskom Nagane v r. 1998 ako člen ŠKP Štrbské Pleso sa zaslúžil o 11. miesto slovenskej štafety spolu s Bátorym, Bajčičákom a Ježíkom. Štart v niektorej individuálnej olympijskej disciplíne mu znemožnilo chrípkové ochorenie. Štartoval na troch svetových juniorských šampionátoch. V r. 1994 bol na klasickej desiatke najrýchlejším Slovákom na 14.mieste. O rok neskôr vo Švédsku obsadil 4. miesto ako člen reprezentačnej štafety, v behoch jednotlivcov mu patrilo 11. a 12. miesto. Zúčastnil sa na dvoch majstrovstvách sveta dospelých, v r. 1997 v nórskom Trondheime bol so štafetou deviaty. Štartoval aj na majstrovstvách sveta v r. 1999 v rakúskom Ramsau. Absolvoval niekoľko štartov v pretekoch Svetového pohára, v individuálnych i štafetových pretekoch, so štafetou si pripísal 8. miesto. Na Svetovej zimnej univerziáde v r. 1999 vo Vysokých Tatrách získal zlatú medailu v štafetách. Bol držiteľom niekoľkých medailí z majstrovstiev Slovenska mužov i juniorov. V štafetách získal i zlato. Príslušníkom ŠKP Štrbské Pleso sa stal od sezóny 1994-1995.
Jaroslava Páričková sa po splnení materských povinností dokázala vrátiť v sezóne 1994--1995 pod trénerskym vedením svojho otca do bielej stopy vo farbách kremnického klubu a neskôr sa vrátila i do slovenskej reprezentácie. Tri razy, v rokoch 1995, 1997 a 1999 reprezentovala Slovensko na Svetovej zimnej univerziáde. Obsadila na nej 9., 10. i 12 miesto v individuálnych pretekoch a 6. a 7. miesto v štafetách. Na tej prvej v Španielsku bola najúspešnejšou slovenskou bežkyňou. V slovenskej reprezentačnej kombinéze absolvovala niekoľko štartov v pretekoch Svetového pohára. Vo Vysokých Tatrách na 30 km obsadila 35. miesto. Mala veľmi blízko k účasti na majstrovstvách sveta v r. 1997, keď jej chýbalo v nominačných pretekoch len 1,8 sekundy k letenke do Nórska.
Štefan Korsch reprezentoval Slovensko v individuálnom behu na majstrovstvách sveta v r. 1993 vo Švédsku. Neskôr pretekal aj za Liptovský Hrádok a vo farbách AŠK Dukla Banská Bystrica sa stal reprezentantom Slovenska v pretekoch Svetového pohára v biatlone. Ako jediný v histórii sa stal trojnásobným víťazom hlavnej kategórie Bielej stopy SNP – v rokoch 1995, 1996 a 1998 ako člen ŠKL Banská spoločnosť Kremnica, LK Lipt. Hrádok a Dukla B. Bystrica.
Peter Korsch odišiel na základnú vojenskú službu do ŠKP Štrbské Pleso pred sezónou 1993-1994. V sezóne 1995-1996 sa opäť vrátil do kremnického klubu. Tak, ako Párička aj on sa zúčastnil na troch juniorských majstrovstvách sveta za sebou. V roku 1995 obsadil so štafetou Slovenska 4. miesto. V individuálnych behoch si vybojoval dva razy 28., raz 36. miesto. Bol aj členom slovenskej reprezentácie mužov.
Martin Bialek pretekal do sezóny 1996-1997 vo farbách Kremnice, v nasledujúcej sezóne bol už na základnej vojenskej službe na Štrbskom Plese. Stal sa držiteľom zlatej i ostatných medailí z majstrovstiev SR dorastu i juniorov aj bronzu z medzinárodných akademických majstrovstiev SR. Reprezentoval Slovensko na EYOD – Európskych zimných olympijských hrách mládeže v Andorre v r. 1995, kde sa stal druhým najúspešnejším Slovákom zo všetkých športových odvetví, zaknihoval si 11. a 26. priečku v individuálnych behoch a 12. miesto v štafetách. Štartoval na dvoch juniorských majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní. V r. 1997 v kanadskom Calgary s výsledkami – 40. miesto na 15 km klasicky, 35. miesto na 30 km voľne, 14. miesto v súťaži štafiet. Druhý šampionát vo farbách Slovenska absolvoval v r. 1998 vo švajčiarskom St. Moritzi. Na 30 km voľne dobehol na 35. pozícii, keď si vybehal potrebné FIS-body pre účasť vo Svetovom pohári. Predstavil sa i v pretekoch Svetového pohára v Nórsku ako člen štafety. Úspechy dosiahol aj v doplnkovom športovom odvetví – atletickom behu do vrchu, v ktorom sa stal juniorským šampiónom i druhým na Slovensku a na majstrovstvách sveta v rokoch 1996 a 1997 v Rakúsku a Česku medzi juniormi dobehol piaty a tretí. V súčasnosti odovzdáva svoje skúsenosti slovenskému biatlonu.
Milan Majliš, náš bežecký odchovanec sa po skončení pôsobenia v ŠKP Štrbské Pleso venoval pretekaniu v Kremnici, ako člen KB Osrblie a AŠK Dukla B. Bystrica reprezentoval SR aj v biatlone. Štartoval v národnej skupine pretekov Svetového pohára na 50 km voľne na Štrbskom Plese. Získal zlatú medailu na 1. majstrovstvách Európy v letnom biatlone v súťaži štafiet v r. 1994. Reprezentoval na majstrovstvách Európy a vo Svetovom pohári v zimnom biatlone.
8. Skalka pri Kremnici
Skalka so svojimi dobrými snehovými a prírodnými podmienkami sa stala po Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách druhým najvýznamnejším strediskom a dejiskom pretekov v behu na lyžiach na Slovensku. Dokonca v posledných sezónach sme v počte usporiadaných pretekových podujatí slovenskou jednotkou. Takmer každý rok sa tu konal niektorý zo slovenských bežeckých šampionátov, či už dospelých a juniorov, dorastu alebo žiactva.
Skalka bola dejiskom mnohých ďalších lyžiarskych podujatí. Svoje preteky tu usporiadali iné kluby a subjekty v spolupráci s Kremničanmi. Vysokoškoláci tu bojovali o tituly medzinárodných majstrov Slovenska, súťažilo sa v žiackom biatlone. Pretekali tu aj orientační lyžiarski bežci v medzinárodných pretekoch Alpen Cup, v majstrovstvách Slovenska, touto lokalitou viedli aj trate majstrovstiev Európy juniorských orientačných bežcov. Poriadali sa tu celoslovenské národné preteky Hnutia špeciálnych olympiád mentálne postihnutých športovcov aj s medzinárodnou účasťou v bežeckom a zjazdovom lyžovaní, majstrovstvá Slovenska novinárov, preteky Svetového pohára krajín s nízkou nadmorskou výškou (napr. Maďarsko) v behu pod záštitou FIS, armádne, firemné preteky. V tomto roku sa v Kremnických vrchoch stretli turisti na úspešnom 38. ročníku Slovenského zimného zrazu turistov, ktorý pripravilo mesto Kremnica, Klub slovenských turistov (KST) a Horská služba. Zúčastnilo sa ho viac ako 800 turistov, medzi nimi aj zo zahraničia. Dobré podmienky Skalky využívali na tréningovú prípravu nielen kremnickí bežci, ale aj pretekári iných klubov, členovia reprezentačných družstiev Slovenska v behu, ale aj v biatlone, slovenskí a zahraniční pretekári rôznych odvetví. Tak napr. pravidelne sem chodili na časť svojej zimnej bežeckolyžiarskej prípravy dvojnásobní olympijskí víťazi vo vodnom slalome bratia Hochschornerovci.
V roku 2006 sa začala uskutočňovať v priestoroch lyžiarskeho štadióna rozsiahla výstavba, ktorá skončila v roku 2007 dobudovaním impozantného objektu viacúčelovej haly, zasnežovanou INLINE dráhou a rôznymi ihriskami. Tým sa výrazne zlepšia materiálne podmienky pre vykonávanie lyžiarskeho bežeckého športu ale aj celoročnej turistiky a rekreácie.
9. Bezroukov memoriál
Nadišli roky, keď jedinými klasickými FIS-ovými bežeckými pretekmi svojho druhu usporiadanými na Slovensku je len naše podujatie – Bezroukov memoriál. Tieto najstaršie slovenské preteky v behu na lyžiach najprv organizovali zvolenskí organizátori, od osemdesiatych rokov minulého storočia na Skalke v spolupráci s Kremničanmi. Od 51. ročníka v r. 1997 však prešli plne do usporiadateľskej réžie kremnického ŠKL (Športového klubu lyžiarov). V posledných rokoch súťažia o FIS-body, potrebné pre účasť vo Svetovom pohári, nielen juniorské kategórie, ale aj dospelí. Štartovali na nich pretekári SR, Česka, Litvy, Lotyšska, Poľska, Francúzska, Dánska, Izraela, Nórska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Estónska, Poľska, Slovinska, Nemecka. Posledný ročník sledoval okrem technického delegáta FIS (Medzinárodnej lyžiarskej federácie) aj ďalší pozorovateľ FIS so zámerom zaradiť memoriál do seriálu Kontinentálneho (európskeho) pohára. V r. 2002 napr. štartovala na memoriáli silná česká reprezentácia na čele s Koukalom, desiatym mužom olympijského šprintu, ktorý sa v nasledujúcej sezóne stal majstrom sveta na 50 km. V r. 2003 sa zúčastnila čerstvá juniorská vicemajsterka sveta Poľka Kowalczyková. V dňoch 18. a 19. marca 2006 usporiadal náš klub už pod názvom Mestský klub lyžiarov Kremnica jubilejný 60. ročník tohto športového podujatia. Termín podujatia kolidoval zo záverom svetových súťaží a z toho dôvodu bola účasť zahraničných aj našich popredných pretekárov slabšia. Osobitne sa organizátorom vydaril 61. ročník podujatia v dňoch 24. a 25. marca 2007. Okrem absolútnej svetovej špičky pretekárov z tradičných krajín - z Česka a Poľska sa pretekov v pursuite prvý deň a v šprinte druhý deň zúčastnili pretekári už zvučných mien - úspešný účastníci posledných majstrovstiev sveta zo Sappora ako napr. Čech Kožíšek ale aj Razym, Horyna, Nývltová, Skalníková aj naši Garajová s Otčenášom a ďalší. Súčasťou Bezroukovho memoriálu bola aj druhá časť Majstrovstiev Slovenska dorastu a dospelých kde náš MKL uspel vynikajúco. Vo svojich kategóriách zvíťazili v pursuite Zdenka Ošúsová, David Brunn, Anka Kyselová, druhý boli Martin Kapšo a Jakub Ďurčo, tretia žiačka Urgelová, v šprintoch zvíťazili Ošúsová, Kyselová a Kapšo, Brunn bol tretí a Vozár bol tiež vo finále "A".
10. Biela stopa
V roku 1974 vznikol vytrvalostný pretek Biela stopa SNP. TJ Kremnica, lyžiarsky oddiel bol od začiatku spoluusporiadateľom tohto preteku so štartom na Krahuliach a cieľom v Banskej Bystrici. Prvým predsedom organizačného výboru na kremnickej strane bol Jozef Hric. Autorom myšlienky usporadúvať pretek a prvým jeho riaditeľom bol Ing. Ľudovít Fusko. Pretek sa koná nepretržite začiatkom februára a členovia lyžiarskeho oddielu boli jeho kľúčovými organizátormi. Nezastupiteľné miesto v kremnickej lyžiarskej histórii má už 33 rokov vytrvalostný beh na lyžiach Biela stopa SNP. Má medzinárodnú účasť. Je tiež zaradená do kalendára FIS a európskeho združenia diaľkových lyžiarskych behov Euroloppet. Už niekoľko rokov sa snaží o prijatie do svetového združenia Worldloppet. Nedarí sa splniť jednu z podmienok prijatia – dosiahnuť počet pretekárov v cieli na najdlhšej trati 50 km, na tisícku. Počet účastníkov po roku 1989 rapídne klesol, v posledných rokoch sa pohybuje na dvoch tratiach okolo tisíc. Okrem najdlhšej trate sa beží aj polovičná vzdialenosť na 25 km, v programe je beh priamych účastníkov SNP a Malá Biela stopa žiactva a dorastu. Trate sa menili v závislosti od snehových podmienok. Upustilo sa od miesta cieľa priamo v Banskej Bystrici. Štandardné miesta štartu na Krahuliach a Králikoch boli nahrádzané Skalkou. V posledných rokoch sa už upustilo od situovania 50-km trate na banskobystrickú stranu. Pretk sa rozdeli medzi dvoch organizátorov. V sobotu sa 25-kilometrové preteky klasickým spôsobom konajú v Králikoch v banskobystrickej réžii. V Kremnici sa zmenila koncepcia aj ľudia, ktorí pretek organizujú. Mestský klub lyžiarov Kremnica v posledných rokoch vykonáva pre hlavného organizátora Telovýchovnú jednotu Biela stopa Kremnica pretek priamych účastníkov SNP a Malú stopu. Pre vykonanie novokoncipovaného hlavného preteku sú základnými technickými funkcionármi aj rozhodcami členovia Mestského klubu lyžiarov. Zapožiavame Bielej stope aj naše priestory.
11. Ľudia okolo kremnického lyžovania
Medzi popredných funkcionárov kremnických pretekov v behu na lyžiach a ich organizačných výborov za uplynulých 10 rokov patria Jozef Greguš, Ján Grossmann, nedávno zosnulý Vladimír Majer, Ing. Jozef Haurík, Ing. Peter Ďurčo, Ing. Vladimír Kostík, Mgr. Peter Neuschl, Ctibor Valent, Miloslav Pop, Ondrej Valuška, Ondrej Párička, Ing. Ivan Králik, Viliam Michalech, Ing.Róbert Kapšo, Ing. Pavol Ivan, František Strohner, Martin Čillík, Rudolf Čillík, MUDr. Vladimír Hodrušský, Veronika Majerová, zosnulý Jozef Adam, manželia Burianovci, manželia Kislingerovci, Ján Kostík, Sylvia Niklesová, Rudolf Nikles, Jozef Mecele, Igor Mecele, Michal Mecele, Michal Kuzmín, Jiřina Grossmannová, Braňo Grossmann s manželkou Zuzanou, manželia Popovci, Ctibor Valent, Ivan Ošús, Ján Lichner, manželia Bírešovci, Jozef Grosch, Lýdia Veselá, Ing. Gacov, Mgr. Peter Lysek a mnohí ďalší. Kremnica mala a má funkcionárske zastúpenie v orgánoch Slovenského lyžiarskeho zväzu. Rudolf Čillík, snáď najvýraznejšia postava histórie kremnického lyžovania, okrem svojej pretekárskej činnosti, už obdivuhodnej 50-ročnej činnosti trénera, stál od r. 1983 do roku 2002 ako predseda na čele Bežeckého úseku Slovenského lyžiarskeho zväzu. Pôsobil aj ako technický delegát zväzu na pretekoch. Miloslav Pop, Jozef Adam a Vladimír Majer boli matrikármi Bežeckého úseku. Profesionálnymi pracovníkmi SLZ boli Mgr. Peter Kostík, medzinárodný sekretár, generálny sekretár i športový riaditeľ zväzu, Mgr. Eva Čillíková, sekretárka pre severské disciplíny, Mgr. Peter Neuschl, sekretár pre severské disciplíny a zastupujúci predseda bežeckého úseku. Niektorí naši odchovanci, či tréneri pôsobiaci v Kremnici sa presadili neskôr na iných pôsobiskách. Martin Čillík bol jednu sezónu asistentom trénera reprezentačného trénera žien Slovenska. Zosnulý Mgr. Jozef Michalech aj Mgr. Zdeno Pažout pôsobili ako tréneri v Osemročnom športovom gymnáziu – ŠKP Banská Bystrica. Jozef Michalech viedol aj reprezentačný káder junioriek a žien SR a bol osobným trénerom Jaroslavy Bukvajovej z ŠKP B. Bystrica, pretekárky prvej desiatky zimnej olympiády. Mgr. Tomáš Fusko trénoval reprezentačné družstvá SR juniorov i mužov v biatlone, bol i účastníkom ZOH 1998. Istý krátky čas pôsobil v Kremnici ako tréner Dr. Július Dubovský, neskôr predseda Slovenského lyžiarskeho zväzu a podpredseda Slovenského olympijského výboru. Mgr. Martina Bialeková trénuje lyžiarsku mlaď v Banskej Bystrici. Martin Čillík sa presadil aj ako člen realizačných reprezentačných tímov – servisman. bežeckou reprezentáciou bol na olympiáde 1994 v Lillehammeri. Pri biatlonových družstvách pôsobil vo Svetovom pohári, majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta. Bol pri zisku slovenských juniorských biatlonových medailí z majstrovstiev sveta. Na ZOH v Nagane v r. 1998 mal zásluhu na dvoch štvrtých miestach Slovenska (Mihokovej a štafety žien). Servis lyží mal pri biatlonových reprezentáciách „pod palcom“ aj Milan Majliš – na majstrovstvách sveta, vo Svetovom pohári. Na olympiáde v Salt Lake City v r. 2002 bol pri 5. mieste slovenskej štafety žien a 9. mieste Jašicovej. Teraz ho zastúpil znovu kremničan Martin Bialek. Po olympijskom víťazovi Jozefovi Pribilincovi sa v atletickej chôdzi presadil aj ďalší kremnický bežeckolyžiarsky odchovanec Igor Kollár, ktorý pretekal za Duklu a HI-TEC Banská Bystrica. Bol niekoľkonásobný účastník majstrovstiev sveta a olympijských hier obsadil 6. miesto na svetovom šampionáte v atletike v r. 1999.
12. Záver
Štatistické údaje z posledného obdobia pripravil bývalý pretekár a spoľahlivý organizátor Jozef Mecele. Za výbor Mestského klubu lyžiarov upravil najmä z údajov správy k 90. výročiu organizovaného lyžovania v Kremnici z roku 2004 a výsledkov posledných troch rokov okrem Jozefa Meceleho aj Ing. Demeter Gacov a Ing. Pavol Ivan.
správa
(javos.p, 18. 7. 2008 18:19)