„Jediné pravé“ - Stála expozícia Múzea obchodu v Bratislave - RECENZIA
„Jediné pravé“
Stála expozícia múzea obchodu v Bratislave.
(recenzia)
6.mája 2006 sme sa stali cca tisícimi návštevníkmi novej stálej expozície múzea obchodu. Táto sa presťahovala s Klobušíc do nových priestorov v Bratislave na Linzbothovu ulicu, tak trochu na okraj mesta – do Podunajských Biskupíc.
Nové priestory si vyžadovali nové riešenia a rozmiestnenie exponátov. Autorom výstavy je Marcel Juck, architektmi sú Ing. arch Vanda Holeščáková, Ing. arch Katarína Hučková a Ing. arch Peter Puškár. O realizáciu sa postarala firma PRO RESTAV spol. s r.o. a zriaďovateľom je ministerstvo hospodárstva SR. O všetkých týchto údajoch nás informuje veľká a dostatočne prehľadná tabuľa a zároveň aj pútač výstavy, umiestnená hneď na začiatku expozície.
Expozícia je umiestnená v podkroví, alebo ak sa na to pozrieme inak, na prvom poschodí. Vedú sem schody aj výťah. Už na schodisku návštevníka upútajú obrazové exponáty v rámoch. Jedným z prvých exponátov, ktoré si môžme všimnúť, je orchestrión, ktorý má byť funkčný, ale v čase našej návštevy, nám bol iba popísaný jeho zvuk (ako „príšerný“). Zato nám bolo dovolené nahliadnuť do útrob tohto hracieho automatu. Nedokážem posúdiť, nakoľko tento exponát súvisí s obchodom, pretože tu nebol k dispozícii dostatočný popis (a toto sa dá vytknúť aj ostatným exponátom). Možno by nebol zlý nápad, doplniť tento exponát o zabudovaný prehrávač, ktorý by prehrával melódie tohoto orchestriónu. Je samozrejmé, že nie je možné spúšťať automat pri každej prehliadke. Reprodukovaná hudba by úplne uspokojila zvedavosť návštevníkov a zároveň by nekládla (okrem nahratia samotnej nahrávky) žiadny nárok na orchestrión.
Za veľmi zaujímavé riešenie vystavovania malých exponátov a plagátov považujem zásuvný systém (zariadnie s vodorovnými a zvislými závuvkami) v prvej časti expozície. Tu sme mohli vidieť plagáty aj menšie reklamné materiály z papiera v zvislých a rôzne krabičky, misky na drobné a pod. Vo vodorovných zásuvkách. Tomuto systému možno vytknúť hádam len na prvý pohľad nie práve najkvalitnejšie prevedenie (človek sa bojí naplno roztvoriť zásuvku s plagátom, lebo sa zdá že by mohla vypadnúť, keďže sa začne po polovysunutí nebezpečne kývať) a takisto nie je na prvý pohľad dostatočne jasné, na čo tento systém slúži. Stačila by kartička s nápisom „potiahni“, alebo niečo podobné. Inak si tento systém získal moje sympatie.
V ďaľšej časti bola výstava delená na časti:
- váhy
- obaly
- reklamné a upomienkové predmety
- kartónové vývesky a stojany
- počítacie stroje
- ERPO
- pohostinstvo
- pokladnice
- zásobníky na kávu
- zásobníky na tovar
- zariadenia na úpravu tovaru
Exponáty v ostatnej časti boli v sklenených vitrínach. Bloky skla boli dostatočne veľké, aby ich okraje nerušili. Smer prehliadky nebol naznačený, čiže ak sa niekto vybral opačným smerom, najskôr si pozrel exponáty a až potom si k tomu mohol prečítať sprievodnú informáciu.
V rámci tejto časti výstavy sme mohli navštíviť aj malý obchodík s výveskou „Terezie Vejchodova obchod smýšeným zbožím.“ Bola to malá miestnosť, upravená ako obchod s výkladom, v ktorej hlavnú úlohu hral pult (išlo teda o pultový predaj) a veľká zásuvková polica na koreniny za pultom. V obchode „predávali“ naozaj „smýšené zbožie“ – metly, rohožky, mydlo, ovocie a zeleninu, pečivo, mäso, ocot aj špagety.
Všetky vitríny aj obchodík dopĺňali reklamné plagáty. Keďže expozícia sa nachádzala v podkroví, klenutá strecha bola dobré miesto na umiestnenie ďalších veľkorozmerných plagátov, pretože bola výborne osvetlená (umelé osvetlenie) a aj jej klenutie umožnilo pohodlné prezeranie. Stačilo zdvihnúť zrak o kúsok vyššie.
Za obchodíkom sa prehľadnosť exponátov znižuje. V sekcii „obaly“ sa nachádza priveľa drobných predmetov, ktoré sa doslova tiesnia vedľa seba. Konvičky, plechovičky, cigaretové krabičky samostatne možno naozaj zaujímavé tu strácajú svoju exkluzivitu a bojujú o pozornosť aj na sklenených policiach, niektoré dokoncana úrovni nôh (čo možno zase až tak nevadí malým deťom).
Zvlášť ma zaujala prehliadka produktov ERPO, ktorá ponúkala ukážku „reklamy“ z čias socializmu, keď bola reklama v podstate zbytočná, keďže neexistovala konkurencia. Trochu nelogicky sem bola umiestnemá veľkorozmerná obrazovka, na ktorej sa premietal film s Vlastom Burianom „Anton Špelec, Ostrostřelec“, ktorý sa časovo hodil skôr k ostatným exponátom, ako k socialistickej reklame.
Vcelku zaujímavo pôsobila aj výstavka počítačiek, aj keď aj tu by som uvítala aspon niečo ako ukážku počítania, alebo popis spôsobu použitia počítačky. Podľa exponátov sa to dalo ťažko predstaviť a mohlo by to byť zaujímavé.
V sekcii „pokladnice“, ktorá upútala prepracovanými vzormi a ornamentami na svojich exponátoch boli tri pokladnice na otočnej podložke (ale neviem prečo práve tieto tri, asi to bol náhodný výber).
Volne v priestore boli umiestnené tri podstavce v ktorých boli vystavené rarity zo sveta obchodu.
Expozíciu veľmi dobre dopĺňala aj hudba cca 30-tych rokov 20st., ktorá sa hodila k exponátom a dopĺňala celkový pocit z výstavy. K žiadnemu exponátu nebol podrobný popis, ale ku každej sekcii bol krátky (cca na A4) a zrozumiteľný výklad.
Čo sa týka bezpečnosti, bol tu hasiaci prístroj, viditeľne umiestnený. ˇUnikové východy boli tiež jasne označené. V priestoroch múzea boli aj funkčné toalety pre návštevníkov.
Môj celkový dojem z výstavy bol pozitívny, výstava pôsobí doslova príjemne a musím povedať, že na tak malý priestor je naozaj veľa čo obdivovať a aj priestorové rozmiestnenie bolo v rámci možností vyriešené v prospech jednoduchosti a prehľadnosti. Viem si predstaviť, ako tu rodina s deťmi strávi jedno veľmi príjemné popoludnie. Na druhej strane, odborná verejnosť by asi musela informácie o exponátoch zisťovať dodatočne, keďže k tu nie sú žiadne, alebo len kusé informácie na popiskách.