Európa, ako priestor kam patríme... - ÚVAHA
Európa, ako priestor kam patríme..
Afrika, Amerika, Austrália, Ázia a Európa sú svetadiely našej Zeme. Jedine Európa a Ázia spolu hraničia súšou. Ostatné svetadiely sú obkolesené morom, a preto nie je problémom určiť, kde končia a kde začínajú. S Európou a Áziou je to iné, hranica musela byť určená. Územie Európy a Ázie je nazývané aj Eurázia. Podľa Alfreda Wegenera, ktorý túto myšlienku vyslovil medzi prvými a to už v roku 1912, boli na Zemi ešte pred 135 miliónmi rokov iba dva kontinenty – a to Laurázia a Gondwana a postupným posúvaním litosferických dosiek sa rozdelili na ešte menšie časti. Ďalej sa predpokladá že úplne na začiatku bola iba jedna súvislá pevnina, nazývaná Pangea. Venuje sa tomu teória pohybu kontinentov.[1]
Podľa gréckeho mýtu bola Európé vnučkou Poseidóna. Zeus sa do nej zamiloval a premenený na bieleho býka v stáde jej otca. Európe si mu v zápale hry sadla na chrbát a býk s ňou odplával na šíre more, kde nemohla ujsť. Pri Krétskej Gortyne sa Zeus na brehu premenil v orla a znásilnil Európé. Vznikli z toho traja synovia: Mínós, Rhadamanthios a Sarpédon[2]. Toľko mytológia.
Európa, nazývaná aj „kolískou kultúry“ a to hlavne vďaka kultúre gréckej aj rímskej, je kontinent, ktorý ešte stále nemá vymedzené hranice. Hranica tvorená pohorím Uralu, riekou Emba, severnými brehmi Kaspického mora, Kumsko-Manyčskou zníženinou, Azorským morom, Čiernym morom, Kerčským prielivom, úžinou Bospor a Dardanely, Egejským a Stredozemným morom, sa zdá z geografického pohľadu v poriadku[3], ale pri bližšom pohľade na kultúrne aspekty uniká zmysel výberu práve tejto hranice. Jediný dôvod výberu práve tejto východnej hranice bude pravdepodobne fakt, že dobre vyzerá na mape. Severná hranica Európy je relatívne jasná. V minulosti to ale bolo inak. Pred kristianizáciou Škandinávie bolo toto územie považované za iný svet, už vôbec nie za nejaké kontinuálne pokračujúce územie Európy. Na západe sú Britské ostrovy. Patria k Európe? Zatiaľ áno, ale Britské ostrovy majú špecifické postavenie. Na juhu majú Taliani problém priznať sa k Sicílii, a nepovažujú ju ani za Európu, ale za Afriku, napriek jasnej geografickej príslušnosti skôr k európskemu kontinentu.[4] Môžeme povedať, že Európa, ako kultúrny región má hranice veľmi zahmlené a nie je v našich silách ich presne určiť, keďže ani kultúrny typ nemá presné hranice. Územie Európy v priebehu času rástlo, menilo sa, aj hranice sa posúvali. Napriek tomu je ľuďom relatívne známe, kde leží Európa. V školách sa učí geografické vyčlenenie Európy, ako druhého najmenšieho kontinentu (po Austrálii) s rozlohou cca 10,5 milióna km2.
Európu nespája jazyk. V Európe má skoro každý štát, republika či kráľovstvo svoj vlastný jazyk, ktorý zákonom danej krajiny stanovený ako úradný. Európu nespája typ písma. Veľká časť Európy píše latinkou[5], ale nezanedbateľná časť používa azbuku, či cyriliku. Ťažko povedať či Európu spája náboženstvo. Obrovské množstvo veriacich sa hlási ku kresťanstvu, či judaizmu[6]. Historicky ale patrí do Európy aj islam.[7] Všetky tri vierovyznania, ktoré zohrávajú svoju úlohu v Európe sú monoteistické. Mohli by sme povedať, že Európu spája monoteizmus, ale ani tu by sme neuspeli, pretože práve tri monoteistické náboženstvá stoja historicky proti sebe. Európu nespája jedna vláda, či jedna kultúra, jedna kuchyňa, jeden kroj, či jedna pieseň. Európu nespája ani relatívne nová, v porovnaní s dejinami, Európska Únia (EU). Nie všetky štáty, ktoré sú geograficky v Európe, sú členmi EU. Nie všetky sú členmi európskeho priestoru. Napríklad Turecko patrí do európskeho priestoru, ale nie je (napriek snahe) členom EU a práve islam je považovaný za najväčšiu prekážku vstupu do EU.[8] Nemá zmysel hľadať spoločného menovateľa pre Európu, tak, ako nemá zmysel hľadať jej presné kultúrne hranice s Áziou, či Afrikou.
Napriek všetkým rôznorodostiam, napriek mlhavosti hraníc, existuje niečo ako príslušnosť k Európe, ako europocentrizmus. Každý ľudský jedinec patrí do nejakej skupiny, do nejakého spoločenstva. Týchto skupín je niekoľko a človek počas svojho života patrí do niekoľkých z nich. Tieto skupiny závisia od spôsobu života ľudského jedinca. Jedinec takto môže patriť napríklad do skupiny katolíkov, hráčov futbalu, pravičiarov, milovníkov automobilov, rodičov, študentov, ekonómov a veľa iných a to všetko naraz v jednom časovom období. Tieto skupiny môže dokonca opúšťať, ak už splnili svoju funkciu v jeho živote, či môže vstupovať do nových, ak to zmena jeho života vyžaduje. Jedna z kategórií, do ktorej človek patrí, je príslušnosť k lokalite a príslušnosť k tak abstraktnej skupine, ako je národ. Podľa ľudového príslovia „košeľa je bližšia ako kabát“ si pre stanovenie svojej skupiny určuje každý jedinec malú jednotku – napríklad lokalitu – mesto, kraj. Ak sa ale človek pohybuje aj mimo svojho pôvodne vymedzeného územia, je jednoduchšie stanoviť si väčšiu jednotku príslušnosti a to národ alebo štátny útvar. Niekto môže byť zo Zvolena, ale hlavne je to Slovák, resp, občan SR. Ako Zvolenčan sa vymedzí voči napríklad Trenčanovi, či bratislavčanovi, ako Slovák sa vymedzí napríklad voči Maďarovi, Nemcovi, či Talianovi. Závisí to od situácie a od toho koho má v opozícii. Môžem sa ako Zvolenčan vymedzovať voči Trenčanovi, pretože to je tá úroveň na ktorej sa naše pocity o príslušnosti líšia – obaja patríme k SR a vo väčšine prípadov sa môžeme rátať za Slovákov. Nemá ale zmysel vymedzovať sa ako Zvolenčan voči napríklad Kolínčanovi, pretože tu existujú aj na vyššej úrovni rozličné kategórie – ja som Slovák a on je Nemec. Preto treba začať rozlišovať od najvyššej rozličnej kategórie. So zrýchlením cestovania, s možnosťou spojenia sa s veľkou časťou sveta pomocou sietí, ide ruka v ruke aj „zmenšovanie vzdialeností“ medzi krajinami. Máme prístup do veľkej časti sveta. Nie je problém v priebehu sekúnd získať spojenie s Amerikou či Áziou. Je čas na vyššie kategórie ako príslušnosť k štátom, či národom. Virtuálny svet na túto skutočnosť zareagoval a namiesto už používaných domén - .sk, .de, .uk, .cz, ... ponúka aj doménu .eu. Táto doména naznačuje nadnárodnosť a príslušnosť k Európe. EU vyžaduje na výrobkoch iba označenie „made in EU“, nie je potrebné označovať ako krajinu pôvodu menšiu jednotku.
Čo to EU vlastne je? EU –Európska únia je ekonomicko-politické združenie západnej Európy. Vznikla v roku 1993 (po podpísaní Maastrichtskej zmluvy r. 1992), po niekoľkých desaťročiach vzájomnej spolupráce v organizáciách ako Benelux, Spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia), Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu, ktoré sa zlúčili do Európskeho spoločenstva. Momentálne je na rade prijatie nových krajín do EU a rozšírenie Shangenského priestoru a používanie meny Euro v už prijatých krajinách, mimo iných aj v SR.[9] Takýmto vývojom dosiahneme relatívne otvorené hranice, voľný prechod, voľný obchod, jednotnú menu a časom aj jednotný obchodný jazyk, čas ukáže ktorý[10]. Je preto iba prirodzené, že cítime istú prináležitosť k Európe ako kontinentu v opozícii napríklad k Amerike, alebo Afrike, atď.
Je zaujímavé ako rôzne spoločenstvá pracujú s výrazmi, aby prispôsobili veci okolo seba. Už len príklad objavenia Ameriky je zaujímavý. Amerika tu samozrejme bola oveľa skôr. V školách sa učí že Amerika bola objavená 1492. Lepšia formulácia by možno bola „ Európa objavila Ameriku 1492“, alebo „Amerika a Európa sa spoznali v roku 1492“ , aj výraz „Európa obsadila Ameriku v roku 1492“ by bol na mieste, keďže Európa, resp koloniálne veľmoci Európy, Ameriku v podstate obsadili.
Ďalším pojítkom je mediálny priestor. Správy z domova, a zo sveta. Každý deň máme možnosť dozvedieť sa, čo sa deje vo svete a preto nemáme problém zosobniť sa s inými Európanmi. Tiež pracovný trh otvára hranice a spolu s USA je Európa častým cieľom odchodu za prácou. Právo a zákon, hlavne v rámci EU, je dôležité spojivo krajín. Často stoja európske zákony nad zákonmi krajiny, alebo zákony krajiny museli byť ešte pred vstupom prispôsobené normám EU. Hustá sieť dopravy spája aj tie najvzdialenejšie kúty Európy a to dokonca po zemi.
Európsky priestor (myslené geograficky, nie v rámci EU) sa menil v priebehu času a bol rôznymi národmi rôzne chápaný. Spája ho prepletená spoločná história, kráľovské rody – Romanovci, Habsburgovci... V budúcnosti ju bude spájať aj zastrešenie jednotnou právnou normou a jednotným jazykom pre obchod a politiku. Nemôžme počítať so spojením na báze náboženstva, či jednotnej kultúry, nakoľko tú si každý národ stráži. Nebojím sa povedať, že EU bude Európou budúcnosti a možno aj oponentom iným veľmociam – ako Rusku (ktoré tiež patrí do Európy), Číne či USA.
[1] Anatómia Zeme, Mladé Letá, 1988
[2] Graves Robert, Řecké Mýty, Kma 2004
[3] www.atlas.sk
[4] Cole Jeffrey, The New Racism in Europe: The Construcion of Myth, 1992
[5] Každý jazyk má latinku prispôsobenú svojmu jazyku a k základnej zostave písmen latinky pridáva svoje vlastné hlásky. Napríklad slovenčina používa ä, č,š,ť,ž, ... nórčina používa æ... čeština ř, poľština ł či ą a ę, atď.
[6] majú spoločný základ
[7] napríklad v Bosne, či v Albánsku
[8] Islam je prezentovaný ako náboženstvo, ktoré obmedzuje alebo nepripúšťa iné náboženstvá aj keď zmienky o Osmanskej ríši, alebo o Córdobskom emiráte vypovedajú o nebývalom rozmachu a tolerancii.
[9] Zgrabi Evropo, EU Office Ljubljana, 2006, www.atlas.sk
[10] kandidáti sú angličtina, ktorú sa učia deti v krajinách EU časti už od MŠ, nemčina, pretože je to jazyk ktorý sa ako úradný vyskytuje vo viacerých krajinách Eu a francúzština, ktorá patrí medzi jazyky s najväčším počtom slov a právnici ju považujú za najvhodnejší jazyk na právne úkony. Doklady v EU, napríklad vodičský preukaz, sú písané aj vo francúzštine.