Ohovárovňa - konečne niečo!
11.4. 2008 Slávnostne zapisujem prvý zápis - ale dnes ešte ohovárať nebudem... lebo nemenovaný L aj tak chýba. Dnes to bolo tragické - celková bilancia dňa: 2x4, 3x3 a nejaké drobné... aj Katka S - pohorela.....vymyslel som aktivitu pre KBD - dúfam, že sa zapoja a dokážu, že vedia aj iné veci, ako stále kritizovať....Next: moje skúsenosti s odpisovaním na písomkách
14.4. 2008 Dnes som chcel napísať niečo humorné o odpisovaní, ale nevydalo....náladu mám pod psa (príp. iné zviera) - pondelok je vždy ťažký deň a dnes sa mi navyše miestami zdalo, že neučím na KG, ale......na nejakej inej škole......Aspoň to vás môže tešiť - veď sa hovorí, že tak nič človeka nepoteší, ako nešťastie iného. Najviac ma hnevá, že ste miestami takí zadubení, že nie a nie pochopiť o čo vlastne učiteľovi ide....Tvrdohlavo sa tvárite, že nerozumiete a nechápete.... možno zajtra....P.S ak ste nepochopili - viac v komentároch
18.4. 2008 Ťaháky: už dávno nie som malý, a tak na poctivosť študentov neverím. Š. je tvor vynachádzavý. Stačí malá chvíľa nepozornosti uč. a informácie z ťaháku skončia v písomke. Každý učiteľ sa k tomu stavia inak - niektorí to ticho tolerujú, iní jastria orlím zrakom, že čo sa deje....Ja mám názor taký - kľudne ťahák použi, ale keď ťa prichytím, je s tebou zle....Myslím si, že ťaháky nie sú zlým výmyslom - ak si kvalitne urobíš ťahák, často sa stane, že ho ani nepoužiješ, lebo pri tom, ako rozmýšľaš nad jeho obsahom, čo je dôležité a čo nie, sa to vlastne celkom nečakane naučíš, takže to nie je stratený čas. Ja som používal dnes asi najbežnejšie formy odpisovania: písal som si na ruku a na lavicu, ostal som pri tom, lebo som sa inak odpisovať bál. Iba raz som sa pokúsil prekročiť svoj tieň: písali sme ťažkú písomku z fyziky vo fyzikálnej učebni, stoly boli vedľa seba v niekoľkých radoch. Pred prvým z nich boli stoly s rôznymi fyzikálnymi prístrojmi, keďže som sedel v prvom rade v strede, dovolil som si absolútnu nehoráznosť - nohami som listoval v zošite pod lavicou, spredu ani zboku to nebolo vidieť, a potom sa profesor náhle zohol, lebo mu spadol zošit a zbadal ma...a bolo to, už som bol raz a navždy podriadený vodníkovi (podvodník). Vy ste už asi ďalej, ako vás poznám. Už som dokonca našiel ťahák nalepený na fľaši od minerálky. Život ma naučil prechádzať sa pri písomke po triede (ale to ma potom strašne bolia nohy), samozrejme, že tu nebudem prezrádzať všetky svoje finty, ako odhaliť ťahák, ale poviem vám len toľko, že ťahák beriem len vtedy ak mám 100 percentnú istotu, že ho niekto má (nebudem sa predsa blamovať) - Veľmi záleží na tom, ako sa kto pri písomke tvári -to človeka často prezradí, potom si ho asi 5 minút potajomky sledujem a keď nadobudnem istotu - zakročím. Najlepšie je ale predchádzať ťahákom formou písomky: čo z toho, keď má niekto všetko napísané na ťaháku, ale nedokáže to použiť.... to potom počujem iba: to bola sprostá písomka - a hádajte, kto sa najviac ozýva? NEXT: čo robí študent keď nevie
"VIEM, ŽE NIČ NEVIEM" (historická internetnovela na pokračovanie)
1. časť
Úvod
Neviem, či viete, že keď neviete, častokrát sa stáva, že neviete, že viem, že neviete... Študent je tvor, ktorý sa často tvári: 1. že nevie a pritom vie 2.že vie a pritom nevie 3. že vie a pritom vie 4. že nevie a pritom nevie. Pri každej svojej odpovedi má teda minimálne 4 spôsoby, ako reagovať na učiteľovu dobrácku výzvu: "Poď k tabuli."
Tvárim sa, že nič neviem....a viem
1. prípad: obyčajne dievčatá - jednotkárky - používajú práve takúto taktiku:
Dialóg pred odpoveďou:A: Dúfam, že ma nevyvolá - vôbec som sa neučila, vieš - ochorelo mi morča - musela som ísť k zverolekárovi, no hrôza, potom som sa ešte učila matiku a na deják nevydalo B: Sa robíš, tebe je hej, ja tam mám 3 štvorky - sprostý dejepis! A: Ale fakt, teraz naozaj nič neviem, som dutá a v hlave mám mozgožrúta, ktorý hladuje...
Nasleduje učiteľov hlas: "XY k tabuli" A (XY) sa neochotne zdvihne a frflajúco (Veď som minule odpovedala!) ešte stihne povedať kamarátke: "Ja som to vedela - naši ma zabijú, päťka z dejáku!
Priebeh odpovede z pochopiteľných dôvodov neuverejňujem - len toľko, že padlo asi 5 zákerných otázok (jednotkárskych) a potom to učiteľ vzdal s povzdychom: "No čo už, opäť mi to nevyšlo! posadí dievča na miesto. XY skromne odkráča na svoje miesto a ešte stihne povedať kamarátke: "Som mala neskutočné šťastie...jedine týchto 5 vecí som si cez prestávku pozrela... a on sa ma práve na toto spýta."
2. prípad: myslí si že vie – pritom nevie NIČ. Stalo sa mi aj toto: študent sa hlásil, až si ramenný kĺb išiel vykĺbiť. Keď som ho potom vyvolal, mlčal ako ryba – skrátka bol dutý... Veľmi som sa tomu čudoval a pýtam sa ho: „Prečo si sa prihlásil?“ On na to: „Mama mi to prikázala!“ Po týchto slovách ma skoro odvalilo. Chúďatá deti: rodičia nakážu sa prihlásiť a ony sa prihlásia! Akurát v tomto prípade zabudli prikázať naučiť sa! Iný zaujímavý prípad sa stal jednému sebavedomému študentovi. Takýto študenti sa tvária suverénne (naučene) už počas vyvolávania. Riadia sa veľmi zaujímavou tézou. Znie: Učiteľ vyvoláva predovšetkým takých žiakov, o ktorých stopercentne vie, že nevedia – robí mu totiž veľkú radosť dávať zlé známky.
Ten vedel naozaj všetko. Rozhovor prebiehal asi takto:
Ja: Tak nám povedz niečo o Vikingoch! Čím sa živili?
On: Nóóó, živili sa....živili sa rôznymi plodinami....ktoré na svojich poliach dopestovali...alebo zasadili alebo zasiali. Napríklad....
Ja: Napríklad, veď si spomeň, pomôžem ti – veľké červené ovocie, rastie to v záhradách, je veľké a šťavnaté....
On: No jasné, melóny, mi to vypadlo....som to vedel, som sa to učil.
Ja: O Vikingoch je známe, že boli aj dobrí obchodníci, že tie melóny vyvážali na svojich lodiach...Vieš kam ich vyvážali?
On: No vyvážali ich....do celého sveta ich vyvážali....na lodiach
Ja: Môžeš byť trochu konkrétnejší?
On: Po mori ich vozili napríklad, napríklad....Som to vedel ale mi to vypadlo!
Ja: No veď si spomeň. Krajina sa začína na E a je v Afrike!
On: Jáj, no Egypt predsa!
Ja: Správne, a ešte posledná otázka: Vedel by si mi povedať v akých veľkých starovekých egyptských stavbách nachádzame na stenách kresby Vikingov vykladajúcich melóny z lodí?
On: V pyramídach?
Ja: Správne sadni si, dnes je to za 5!
Doraziť ma potom vie posledná veta: „Ale prečo 5? Veď som všetko vedel!!!“