Na obrazovke ho vidíme bozkávať sa s Michaelou Čobejovou aj s Viki Rákovou. V skutočnom živote zahŕňa bozkami svoju partnerku, herečku Henrietu Mičkovicovú, s ktorou má dvojročnú dcéru Ester.
Sympatického herca Alexandra Bártu (32), ktorý je pracovne vyťažený ako nikdy predtým, už možno v najbližšom čase čaká veľká zmena. Jeho partnerka Henrieta Mičkovicová, jej syn Dávid a ich spoločná dcérka Ester sú pre neho všetkým a možno aj preto túži po svadbe, ktorá by určite mala byť v lete.
Ako ste prežívali narodenie Ester, zmenilo vám to život?
Bol som pri pôrode a videl som, ako Ester prišla na svet. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok, prekvapenie a zároveň napätie z toho, čo príde. Zrazu som za dieťa pocítil obrovskú zodpovednosť. Všetko je iné, už nemôžem ísť hocikedy na pivko, nemôžem sa len tak zdvihnúť a odísť na tri dni na chatu, pretože je tu niekto, kto ma potrebuje.
Pamätáte si ešte, čím vás Henrieta očarila?
Bolo to na Novej scéne počas skúšok, zistil som, že keď je v mojej blízkosti, tak mi to vôbec neprekáža, práve naopak. Je mi s ňou veľmi dobre. Zapôsobila na mňa šarmom, energiou a dobrou náladou až tak, že som nemohol odolať. Navyše má krásny hlas, ktorý ma dostal.
Nemali ste spočiatku obavy z toho, ako vás prijme do rodiny jej syn Dávid?
Jasné, že som mal obavy. Dávid mal vtedy trinásť rokov a ja som nechcel, aby z toho mala problémy Henrieta. Mal som pred Dávidom rešpekt, predsa len, je to citlivý človek, ale prešli štyri roky a ja som sa stal členom rodiny.
Od partnerky ste o niekoľko rokov mladší. Neprekážalo jej to?
Otázkou veku sme sa nikdy nezaoberali. Henrietu nadovšetko milujem a pokiaľ viem, jej starší muži nič nehovoria.
Občas sa stretnete aj na divadelných doskách. Aké je to hrať s niekým, s kým v skutočnosti žijete?
Zatiaľ sme si spolu zahrali v dvoch predstaveniach. V jednom, volalo sa Blbec na večeru, sme sa na javisku vôbec nestretli, ale vtedy som ju zbalil, a v druhom, volalo sa Tatoo, sme si zahrali partnerov. Bolo to fajn, ale nemám veľmi rád, keď sa práca nosí domov, a v prípade, že spolu skúšame, sa tomu nevyhneme.
V každom vzťahu občas dôjde k hádke. Ako to vyzerá u vás doma?
Väčšinou sa hádame o malichernostiach, ale to si uvedomíme až potom. V každom prípade je Henrieta v tomto smere temperamentnejšia ako ja. Ale keď sa potom upokojí a chce sa udobrovať, urazene sa tvárim ja.
Rozmýšľali ste už o tom, že sa oženíte?
Áno, určite. Chcel by som mať svadbu, ale v lete, mám rád teplo.
Máte v pláne aj ďalšie deti?
Práve včera sme sa o tom bavili. Heňa sa ma pýtala, či by som nechcel ešte jedno, a ja som povedal: „Dobrú noc.“ (Smiech) Aby sa to udialo, muselo by sa zmeniť veľa vecí.
Napríklad?
Museli by sme sa presťahovať do iného bytu a museli by sme pracovať aspoň dvakrát toľko ako doteraz.
Odkedy máte prezývku Ňusi?
Od narodenia. Mám totiž maďarské korene. Obidve moje babičky boli Maďarky, u nás doma sa hovorilo po maďarsky a Ňusi znamená zajačik. Ja som mal ako dieťa veľmi slabý spánok, skoro stále som sa budil a to sa volá zajačí spánok. Odvtedy ma tak volajú.
Ľudia vás začali registrovať ako Ivana z Ordinácie v ružovej záhrade alebo ako Kordiaka z Paneláka. Televízia je silné médium, prejavilo sa to už vo vašom súkromí?
To je pravda. Ľudia, ktorí nechodia do divadla, ma dosiaľ nemali možnosť ako herca spoznať. A teraz som na obrazovke takmer každý deň. Nedávno som bol hosťovať s jedným predstavením vo Zvolene a všimol som si, ako si ľudia na ulici pri pohľade na mňa pošuškávali. Ale nikto sa na mňa nevrhá a nemám ani davy fanúšikov.
Ku ktorej seriálovej postave máte bližšie, k Ivanovi z Ordinácie alebo ku Kordiakovi z Paneláka?
Úprimne povedané, asi ku Kordiakovi. Už len preto, že aj ja mám malú dcéru a mám pocit, že Kordiak je slobodnejší, môže si dovoliť oveľa viac ako bežní smrteľníci.
A tiež je to vraj veľký sukničkár... Ako je to s vami, teraz ste síce zadaný, ale spomeniete si ešte na časy, keď to bolo inak?
Nikdy som nebol typ zvodcu ani sukničkára, nerobil som si čiarky na stenu, dokonca ani keď som býval s Maštalírom a Igondom na internáte (smiech). Ženy nevnímam ako šport. Naopak, do reči s nejakou žienkou som sa dal len vtedy, keď ona prejavila záujem. Okrem toho moje známosti sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
V seriáli ste s Viki Rákovou milenci. Ako sa vám to hrá?
Viki je pekné dievča. Pozitívne je, že sa veľmi veľa smejeme, nemám pred ňou zábrany a hlavne Panelák nie je taký žáner, kde by bolo nutné odhaľovať intímne časti tela. Nenakrúcame predsa porno, je to seriál, ktorý pozerajú aj deti, a milostných scén tam nie je veľa.
Vraj to medzi vami iskrí...
(Smiech) Viki poznám už minimálne desať rokov, ešte z košického divadla Thália. Na vysokej škole sme sa nestretli, lebo ona je o niekoľko rokov mladšia, až teraz v Paneláku. Veľmi dobre sa nám spolu pracuje, ale inak nemám ani jej telefónne číslo.
Ako sa staráte o svoj zovňajšok?
Keďže sa živím svojou tvárou a telom, občas sa pozriem aj do zrkadla. Keď človek dospeje do istého veku, musí obmedziť niektoré veci aj čo sa týka jedla, aby nebol tučný. A aj keď sa to nezdá, nemám až toľko pohybu, aby som si ho nemohol dopriať občas aj vo fitnescentre.
Čo vás dokáže odpútať od bežných starostí?
Moja dcéra. Pri nej sa viem odreagovať, je to nenahraditeľný článok v mojom živote, a, samozrejme, Henrieta a Dávid. Žiaľ, teraz nemáme čas ani vyraziť si niekam na predĺžený víkend. Keby som mal voľno, určite by som viac cestoval a konečne by som išiel aj na dobrý koncert. Ešteže som pred narodením Ester stihol vychytať Depeche Mode a Red Hot Chili Peppers.
Herectvo je rizikové povolanie, vraj ste v minulosti utrpeli na javisku nepríjemný úraz.
Počas jedného predstavenia som spadol na chrbát a praskol mi prvý krížový stavec. V bolesti som predstavenie odohral tak, že si nikto nič nevšimol. Potom som išiel do nemocnice, vyšetrili ma a zostal som tam tri týždne, pretože mi hrozilo, že ostanem ochrnutý. Vtedy som prvýkrát videl hviezdičky.