Výživa a kŕmenie psov -- úspešný chov psa
Úspešný chov psa nie je možný bez správnej výživy. Optimálny prísun živín pozitívne ovplyv�?uje zdravie, fyzický stav, vitalitu a povahu psa. Nestačí len, aby pes bol nasýtený, teda aby dostával len správny objem potravy, ale dôležité je jej kvalitatívne zloženie. Správne kŕmiť psa znamená zabezpečiť optimálny prísun živín pre uspokojenie špecifických potrieb psov v závislosti od ich veku, fyziologického štádia, životného štýlu, prostredia, resp. klimatických podmienok, ročného obdobia, veľkosti plemena...
Každý chovateľ by si mal vybrať krmivo podľa veku psa a jeho fyzickej záťaže a teda mal by poznať potrebu energie a živín a na základe toho zostaviť potrebnú dennú kŕmnu dávku. Na jej zostavenie je potrebné poznať nielen obsah energie a živín v krmive ale taktiež aj stráviteľnosť krmiva a teda jeho energetickú využiteľnosť.
Veľmi dôležité je zabezpečiť optimálnu výživu šte�?atám, pretože tie veľmi rýchlo rastú a v prvom roku ich života je potrebné zabezpečiť správny vývoj kostry. Toto obdobie je rozhodujúce a v ďaľších rokoch sa už nič nenapraví.
Väčšiu časť potravy tvoria tzv. makroživiny: uhľohydráty /sacharidy, glycidy/, lipidy /tuky, oleje/ a proteíny /bielkoviny/.
Živiny, ktoré sú potrebné len v malých množstvách ale majú veľký význam v chemických procesoch organizmu sú mikroživiny : vitamíny, minerálne látky.
Sacharidy /glycidy/ - sú zdrojom energie a ich rozkladom sa uvoľ�?uje energia potrebná pre bunky. Psom ich dodávame v produktoch rastlinného pôvodu vo forme obilnín, obilných šrotov, pečiva, suchého chleba, cestovín a pod. Potreba závisí od zaťaženia psa. Dospelý pes potrebuje 5 - 8 g sacharidov na 1 kg živej váhy.
Lipidy /tuky/ - sú bohatým zdrojom energie a dôležitým stavebným materiálom buniek. Organizmus ich využíva ako zásobu energie, ako ochranný vankúš a ako ochranu tela pred veľkou stratou tepla. Medzi zložité lipidy tzv. steroidy patria hormóny, niektoré vitamíny a cholesterol, ktorý vzniká v pečeni a je potrebný na tvorbu žlče, plazmatických membrán a steroidných hormónov. Lipidy rozdeľujeme podľa konzistencie na tuky, ktoré sú pri izbovej teplote v tuhom stave a na oleje, ktoré sú tekuté. Tuky pes prijíma v mäse, vnútornostiach, mlieku, vajciach, a oleje v potrave rastlinného pôvodu.
Z kvalitatívneho hľadiska je dôležité či ide o tuky obsahujúce tzv. nenasýtené alebo nasýtené mastné kyseliny. Viac nenasýtených mastných kyselín obsahujú rastlinné oleje a taktiež ryby. Pre dobrý zdravotný stav je dôležité aby pes dostával tuky s obsahom nenasýtených mastných kyselín. Preto je vhodnejšie používať v kŕmnej dávke mäso z hydiny a rýb. Dlhodobé kŕmenie hovädzím alebo bravčovým mäsom, jatočným odpadom môže vážne narušiť zdravie psa. Potreba tukov vo výžive je úmerná zaťaženiu psov a kolíše od 1 - 3 gramov tuku na 1 kg živej váhy.
Proteíny /bielkoviny/ - majú veľa rôznych úloh. Niektoré slúžia ako stavebný materiál. Sú to tzv. štrukturálne bielkoviny, ktoré podopierajú a chránia určité časti tela, napríklad podporujú stavbu svalového systému. Niektoré bielkoviny urýchľujú chemické reakcie v tele napríklad trávenie. Sú to tzv.enzými. Bielkoviny sú zložené z aminokyselín. Esenciálne aminokyseliny sa do tela dostávajú potravou a môžu sa premie�?ať na iné aminokyseliny. Psy nedokážu využívať nebielkovinové dusíkaté zložky potravy. Preto sa ich nároky na bielkoviny v ich výžive musia udávať v stráviteľných bielkovinách. Pes dokáže oveľa lepšie stráviť a teda aj jeho organizmus oveľa lepšie využije bielkoviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa nachádzajú v mäse a mäsových krmivách, vajciach, mlieku. Dôležité vo výžive psa je teda, aby celková potreba bielkovín bola krytá aspo�? dvoma tretinami bielkovín živočíšneho pôvodu. Základná potreba na 1kg živej váhy psa je 6 - 8 g stráviteľných bielkovín.
Vitamíny a minerálne látky hrajú dôležitú úlohu v metabolizme, zvyšujú odolnosť, sú nepostrádateľné pre kontrolu rôznych procesov prebiehajúcich v tele, plodnosť, rast kostí a ich pevnosť... Dôležitý nie je len ich obsah ale aj pomer v akom sa v organizme nachádzajú. Nedostatok čo i len jedného z nich môže spôsobiť ochorenie. Môže spôsobiť spomalenie alebo poruchy rastu, deformáciu kostí, svalové kŕče, poruchy nervovej alebo tráviacej sústavy, zápalové procesy... Veľmi dobrým zdrojom vitamínov A a D je napr. rybí tuk, vitamínov skupiny B: mlieko, peče�?, pivovarské kvasnice. Hlavnými minerálnymi látkami sú vápnik a fosfor. Najprirodzenejším potravinovým zdrojom týchto minerálnych látok sú čerstvé kosti. Najvhodnejšie sú mäkké chrupkové kosti z mladých zvierat. Pestrosť kŕmnej dávky zabezpečuje psovi dostatočný prísun minerálnych látok a vitamínov.
Pre veľkú rozmanitosť plemien, ich veľkostných skupín, rozmanitý temperament a chovné použitie je veľmi ťažké presne zodpovedať všetky otázky výživy a jej ekonomiky.
Zabezpečiť správnu výživu, ktorá sa významne podieľa na celkovom zdravotnom stave zvieraťa, nie je jednoduché pokiaľ si krmivo pripravujeme sami.
Nevhodné je používať tučné mäso bravčové, baranie, bravčové tuky, rúrkovité kosti zo starých zvierat a hydiny, zo zeleniny kapusta a kel.
Pri kŕmení izbových psov alebo výkonných psov v období pokoja musíme psovi dodať v kŕmnej dávke 6g stráviteľných bielkovín, 1g tuku a 6-8g glycidov, pričom podieľ stráviteľných bielkovín ku všetkým stráviteĺným živinám má byť 1:2,5 - 1:3.
Pomer krmív živočíšneho pôvodu /mäsa/ k ostatným zložkám kŕmnej dávky má byť pri veľkých plemenách 30:70, stredných 40:60, malých 50:50, najmenších 60:40.
Pri výžive výkonných psov je potrebné zabezpečiť na i kg živej váhy psa 6g stráviteľných bielkovín, 3-4 g tukov a 15-22 g glycidov.
Štence začneme prikrmovať vtedy keď začnú pociťovať hlad. Býva to spravidla po treťom týždni života. Vhodné je podávať sladené kravské mlieko s rozmixovaným vajcom. V štvrtom a piatom týždni môžeme začať podávať rozmixovanú peče�?, slezinu, jemnejšiu svalovinu, všetko v surovom stave. V šiestom týždni už môžme podávať malé kúsky mäsa, z krmív rastlinného pôvodu podávame chlieb, sucháre, ovsenné vločky a zeleninu. Taktiež podávame šteniatkam mlieko s rozmixovanými vajcami a rybí tuk.
Spravidla po ôsmych rokoch u malých plemien neskôr sa dostavuje u psa starecký vek. Pre horšie využívanie potravy, takisto aj možné poruchy trávenia, opotrebovaný chrup, menší pohyb a s tým nižšiu náročnosť na energetické zložky krmiva zaraďujeme krmivá s nižším podielom tukov. Treba vyberať krmivá aby boli čo najstráviteľnejšie a najmäkšie. Vhodné sú mladšia svalovina, peče�?, slezina a pľúca, ovsenné vločky alebo sucháre poliate mliekom. Krmivá predkladáme v kašovitej alebo omáčkovitej konzistencii. Hlavnú zložku výživy tvorí mlieko s rozmixovaným vajcom.
Šteniatka kŕmime vo veku od 3 - 14 týžd�?ov 5 krát za de�?, od 15 týžd�?ov do 9 mesiacov 3- 4 krát za de�? a od 9 mesiacov 2 krát za de�?. Dospelé psi môžu jeden de�? v týždni hladovať.
Jedlo psom nesolíme. Dôležité je aby pes mal vždy k dispozícií čerstvú a nie príliš studenú vodu.
V priebehu niekoľkých rokov sa na našom trhu objavili komerčné krmivá a to buď konzervované alebo suché granulované, ktorých sortiment neustále rastie a ktoré sú vyrábané na základe najnovších poznatkov o výžive zvierat.
V USA a Kanade používa granulované extrudované krmivá alebo konzervované krmivá drvivá väčšina chovateľov ale aj u nás ich počet neustále rastie.
Výhodou takýchto krmív je vybilancovaný pomer živín, takže pes dostáva potravou všetky živiny nielen v potrebnom množstve ale aj v optimálnom pomere, ktorý domácky pripraveným krmivom nikdy nedosiahneme. Kŕmenie komerčnými krmivami šetrí čas a pri dodržiavaní kŕmneho návodu a pri vhodnom skladovaní krmív ušetríme psa od problémov, ktoré môžu vzniknúť konzumáciou zdravotne závadného krmiva.
V súčastnosti je na trhu dostatok granulovaných alebo konzervovaných krmív, ktoré sa líšia svojou kvalitou ale samozrejme aj cenou. U nás stále prevláda počet chovateľov, ktorý uprednosťujú pri výbere krmiva cenu a pre ktorých stačí keď pes krmivo žerie. Dôležité pri výbere vhodného krmiva je nielen obsah makroživín / bielkovín, tukov, glycidov/ ale najmä stráviteľnosť krmiva, jeho energetická využiteľnosť. Lacné krmivá sa vyznačujú menšou stráviteľnosťou a živiny obsiahnuté v krmive pes nevyužije v dostatočnej miere a preto je potrebné aby krmivo bolo skrmované vo väčšom množstve.
Naopak krmivá kvalitné sa vyznačujú vysokou stráviteľnosťou a nižšou kŕmnou dávkou. Kvalitnejšie sú krmivá na báze hydiny a rýb než tie pri výrobe ktorých sa používajú mäsové produkty z prežúvavcov.
Cena pri niektorých je prehnaná a chovateľ neplatí len za kvalitu ale aj za reklamu a vysoký zisk obchodníka. Pri výbere krmív je najvhodnejšie vybrať si zlatú strednú cestu t.j. dobrú kvalitu za prijateľnú cenu.
Dôležité je pri zmene druhu krmiva dodržať zásadu postupného prechodu na nové krmivo. Znamená to, že chovateľ by mal nové krmivo premiešať s krmivom, ktoré používal predtým a prechod na nové by mal byť 4-5 dní.
Dôležité pri výžive psov je nepodľahnúť ich chuťovým požiadavkám. Túto veľkú chybu robí veľa chovateľov. Vedie to k skracovaniu života psov, k ich úžitkovej, kondičnej a konštitučnej degenerácii