MRCHA -2.KAPITOLA
25.9.-piatok
„Včera si bol riadne spitý,čo?“s úsmevom som hovorila bratovi,keď som sa ráno zobudila.Mojou prvou činnosťou bolo ísť trochu nasrať Lukáša.A podarilo sa.
„Daj pokoj Karina!Nevidíš,že som zničený?“zareagoval podráždene.
„No,kto by nebol po včerajšom výkone?“zasmiala som sa.
„Do riti Karina nechaj ma spať!Koľko je hodín?!“zúril ďalej.
„Je 6:30,najvyšší čas vstávať do školy.“
„Ja nejdem,ak sa budú v škole na mňa pýtať povedz,že ma bolí hlava.“hovoril už kľudnejšie.
„A mám povedať aj dôvod prečo ťa bolí?“rýpala som do ňho.
„Mne je to jedno,daj mi pokoj!Čau!“dopovedal a zaboril hlavu do vankúša.Tak som spokojná vyšla z jeho izby,že som ho aspoň trochu nasrala.
Potom som sa ,ako včera pripravila do školy a na moju výstrhu Peter už nemeškal a tak som v škole bola o 7:43.
Najsôr som zašla za Lukášovou triednou a povedala jej,čo je vo veci.Povedala som jej ,že Lukáš včera jazdil na bicykli a že spadol a veľmi ho bolí hlava.Potvrdenie bude mať.Má ho totiž zoscanované v počítači.Takže žiadny problém.
Celý deň v škole sa pomerne vliekol.Písomku z matiky som zvládla ,pretože mi Miloš urobil dokonalý ťahák,podľa ktorého ešte aj najväčší debil zvládne písomku na jednotku.Takže to je v suchu.
Po škole som išla na stretko s Mišom.Ešte minule som sa s ním dohodla,že sa už musíme stretnúť.Mišo ma čakal pred školou na druhej strane cesty.Bola som taká nadšená,že som sa len rozbehla za ním,ani som sa nepoobzerala na ceste,či nejde auto.Keď som bola v polke cesty,zacítila som silné stisnutie celého môjho tela a následný dopad na zem.Nejaký neznámy korčuliar ma zvalil na zem,keď som si uvedomila,čo sa stalo,cez cestu prešlo veľkou rýchlosťou auto.Keby ma ten korčuliar nebol odtiahol z cesty,už asi nie som medzi živími.A poviem vám bol to naozaj pekný korčuliar.Mal polodlhé čierne vlasy,ofinu,ktorá mu padala do oka,krásne hnedé oči.Tiež bol vysoký a na jeho rukách som zacítila svaly.No proste dokonalý chlapec.
„Hej!Čo to robíš ty idiot?“toto bola moja prvotná reakcia,keď som ešte nevedela,že mi zachránil život. „A zlez zo mňa!“vrieskala som na ňho!
„Práve som ti zachránil život a ty po mne vrieskaš?“prekvapil sa korčuliar.V tej chvíli prešlo auto po ceste.
„Och,prepáč,ja som netušila!Je mi to vážne ľúto!“začala som sa ihneď ospravedlňovať,keď som si všimla to auto.
„Fajn,fajn,to prežijem.“postavil sa zaškeril.Odľahlo mi,že sa na ňma nehnevá.Potom mi podal ruku a vytiahol ma na nohy.
„Ja som Patrik.“povedal,keď som už stála.
„Karina,teší ma!“povedala som sladučkým hlasom a jemne som ukázala zúbky pri úsmeve.
„Karina si v poriadku?“dobehol konečne k nám Mišo.
„Hej jasné,však ma zachránil Patrik.“hovorila som Mišovi a pri slove „Patrik“ som sa usmiala na môjho hrdinu.
„Tak sa majte a dávaj si pozor!“povedal Patrik a zmizol za rohom,išiel poriadnou rýchlosťou .
„Vau!“usmiala som sa na Miša.
„Čo je?Páči sa ti,či čo?“spýtal sa absolútne necitlivo.
„Hej!Komu by sa on nepáčil?!“spýtala som sa sarkasticky.
„No mne napríklad nie.“povedal uštipačne,Vtedy som mu jemne šibla rukou po hlave,na znak toho,aby prestal byť hnusný.
„Dobre,dobre,už budem dobrý.“povedal napokon. „ A kam pôjdeme?“spýtal sa,keď sme vyrazili.
„Poďme ku mne,ale Peter nepríde,lebo som mu nepovedala tak pôjdeme autobusom alebo peši?“nebola som nadšená ani jednou možnosťou,ale čo sa dalo robiť?
„Tak poďme autobusom,aj keď sa tam pravdepodobne zadusíme.“povedal nenadšene.
„Nejako to snáď prežijeme.“utešovaal som nás a zabočili sme ku veľkej autobusovej zástavke v meste.Pozrela som kedy nám ide autobus a usadila sa na lavičku vedľa Miša.
„No ako to dopadlo s tou kravou,čo bola do teba?“prerušila som ticho po chvíľke mlčania.
„Tak,že som jej dal na javo,nech si dá odchod a ukľudnila sa.“povedal spokojne.Mišo tiež typ človeka ako ja.Vždy dosiahne to, čo chce a to ,čo nechce kruto odstráni alebo odmietne.A tak to je dobre,iný spôsob života,by sme si nevedela ani predstaviť.
Dobre dlho som mlčala a tak Mišo zasiahol do mojich myšlienok:Na čo myslíš?“
„A čo myslíš?“pozrela osm pohľadom aj tak vieš !
„Na toho korčuliara?Patrika,či ako sa volá?“hovoril to s takým odporom a ja doteraz neviem prečo.Žeby na ňho žiarlil?Neviem...A ani ma to príliž netrápi.
„Bingo!100 bodov!“zvolala som akoby nadšene.
„Jaj čo si už z neho taká paf?!Je to len obyčajný chalan,ako všetci ostatní.Zbalíš ho,použiješ,odhodíš.“mudroval.
„Ja neviem...“zamyslela som sa.
„Čo zase?“zvýšil hlas.
„Aha autobus!“odľahlo mi,lebo som nemala najväčšiu chuť to s ním rozoberať.Nastúpili sme ako poslední,takže sme museli stáť a tak sa príliš rozprávať nedalo,aspoň dal pokoj.Keď sme po desiatich minútach cesty konečne vystúpili nadýchla som sa akoby som vôbec nedýchala!No,ale kto má voňať tie pachy v autobuse?!Po ceste k nášmu domu sme išli mlčky.Odomkla som dvere a vošli sme.Prekvapilo ma,že Lukáš bol doma.
„Čo sa stalo,že si doma?“prekvapila som sa.
„No nič,však tu bývam.“odvetil arogantne.
„Predsatv si,že aj ja,ale málokedy ťa stretnem doma o takomto čase.“nedal som sa.
„No tak Karinka,dejú sa zázraky.“pokračoval vo svojom arogantnom správaní.
„Aha!Čo sa zrušil krúžok debilov v škole?Pardon!Emákov?“opravila som sa s úškrnom.
„Veľmi vtipné sestrička.“trochu ho to nahnevalo,lebo on bo na tých svojich emákov hrdý!
„Oni majú emácky krúžok v škole?“zapojil sa do debaty aj Mišo.
„Majú tam také trapošenie,že maľovanie ako emáci,potom tam počúvajú Marilyna Mansona a asi zavedú aj rezanie sa.“rehotala som sa.
„Vieš čo ty krava daj pokoj!“nasral sa a odpochodoval do svojej izby .
„Pekne sme ho nahnevali.“potešil sa Mišo.
„Keď on sa dá!Treba to využiť.Naša zlaté pravidlo znie....“začala som a spolu sme dopovedali:Naser toho,koho sa nasrať dá!“dopovedali sme a rehotali sa na plnú hubu.
„Jaj či sme zlí!“povedal Mišo.
„A o to nám ide.“znovu sme spustili smiech.
„Môžete sa prestať rehotať na účet emákov?“vystrčil hlavu z izdy Lukáš.
„Nie!“odpovedali sme dvojhlasne a spustili nejakú volovinu o emákoch.Inak podľa mňa ani nie sú zlí,ale Lukáša treba naťahovať,chápete....
„Poďme si sadnúť.Dáš si niečo?“navrhla som.Potom sa Mišo vrhol k pultu,zo skrinky vybral chrumky a z chladničky kolu a pekne nás obslúžil.
„Teším sa na večer.“povedla som nadšene.
„Hmm..aj ja.“povedal trochu bez záujmu Mišo.
„Čo si taký nadšený!Však sme už dlho neboli na diske.“povzbudzovala som ho.
„Hej...Len....“nie a nie to z neho dostať.
„Len?Čo sa stalo zase?“prekvapila som sa.
„Rodičia mi nechcú dať cash!Minule som im rozbil auto,tak teraz nemám ani cent!“sťažoval sa s ovisnutou hlavou.
„Ach jaj!No to by som mojim neodpustila.Však ti niečo požičiam,keď budeš mať prístup k peniazom.tak mi vrátiš.Dobre?“napokon som sa s ním dohodla a a bol opäť v dobrej nálade.
Okolo deviatej večer sme sa odišli z nášho domu.Predtým sme ešte skočili do reštaurácie si niečo zobnúť,už sa len nepôjdeme natriasať s prázdnym žalúdkom.Ja som si dala rybu,ani neviem čo to bolo,ale páčilo sa mi meno a Mišo tiež.O desiatej večer sme už stáli pred vchodom do diskotéky a sebavedome a držiac sa za ruky sme predbehli celý dlhý rad,ktorý čakal na vstup.Milo som sa usmiala na vyhadzovača,ktorý ma bez okolkov pustil,potom sme pri kase zaplatili a išlo sa na vec.Najprv sme sa rozhliadli,či nevidíme nejaké známe tváre,ale nikto tam nebol.No vážne.Vždy tam zvykla byť aspoň tá šľapka Stela(spolužiačka bohužiaľ),ale teraz ani ona.Čo sa stalo?Tak sme si s Mišom sadli do boxu a popíjali nejaký nápoj,ja som si dala nealkoholický,ale čo by to bolo za Miša,keby on nepil alkohol?!Keď už nebol najtriezvejší vytiahla som ho tancovať,lebo on v triezvom stave veľmi nerád tancuje.Upravila som si výstrih a pekne sme si „hopkali“ v strede parketu.Priťahovala som čoraz viac mužskách očí,čo sa mi náramne páčilo.Vyžívala som sa v tom.
„Čau!“ozvalo sa zrazu za mojím chrbtom.Ja som sa prekvapene otočila ,chcela som odseknúť nejakú poznámku ,ale ovisla mi sánka-nie doslovne.
„Ahoj Patrik,však?“povedala som akoby som si jeho meno nezapamätala,ale pamätala som si ho až príliš dobre.
„Hej Patrik a čo ty tu?“spýtal sa,aby nestála reč.
„To dotiahla som Miša na diskotéku,ale trochu to prehnal tak tancuje.“povedala som s úsmevom,úprimným,čo aj mňa dosť prekvapilo.
„Čože?On tancuje,len keď pije?“zasmial sa.
„No,predstav si,že hej.Keď je celkom pri zmysloch nikto ho nedostane na parket.“konštatovala som ,keď som videla,že si už našiel novú tanečníčku.Nevadilo mi to,lebo som tam mala Patrika.
„A čo myslíš vadilo by mu,keby som si požičal jeho tanečníčku?“podišiel bližšie.
„Hmm...myslím,že nie.“odvetila som a pozrela na Miša ako si užíva s tou svojou magnetkou,ktorú tak priťahoval.
„Tak fajn.“povedal a usmial s začali sme spolu „hopkať“ v rytme hudby.Nevydržalo nám to však dlho,lebo som mala opätkové topánky,dosť na vysokom opätku a nejako som zle stúpila a už som bola na zemi s boľavým členkom.Patrik ako správky gentleman mi pomáhal sa postaviť na nohy,teda skôr nohu,lebo na tú boľavú som nedokázala stupiť a potom ma odprevadil do boxu.
„Jaj!Tuším sa mi samé nehody dnes stávajú.“povedala som s povbzdychom,keď som si bezpečne sadla a vedľa mňa Patrik.
„A nebude to tým,že som pri tebe,keď sa ti stávajú?“zaškeril sa.
„No,to je možné,lebo iba pri tebe padám a strápňujem sa .“povedala som s úsmevom a vôbec nie ironicky alebo sarkasticky,myslela som to úprimne.Ach či má ten chalan krásne oči.Nevedela som od nich odtrhnúť zrak,až mu to prišlo čudné.
„Čo je?“spýtal sa a zamával mi rukami pred očami.
„Ale nič.“strhla som sa. „Len sa mi zdalo,že máš pri oku špinku.“vynašla som sa,aj keď nie najlepšie,ale napkon to dobre dopadlo.
„Kde?“začal si vŕtať v oku.Potom som si k nemu sadla bližšie a utrela mu akože tú špinku.A zostala som sedieť blízko pri ňom.
„Tak a si zachránený pred infekciou oka.“zavtipkovala som.
„No vidíš,aspoň sme si vyrovnaný.“povedal a stále si šuchal oko.
„Ale ten tvoj hrdinský čin bol oveľa viac ako toto!“podotkla som.
„Keď myslíš...“povedala zahľadel sa neurčito do diaľky.
„Čo tam vidíš,že tam tak zízaš?“zažiarlila som.
„Zazdalo sa mi,že tam mám kamoša,ale nie.“povedal a opäť sa mi naplno začal venovať.
„No o čom ideme kecať?“zamyslela som sa,aj keď som už tému mala dávno vymyslenú.
„Čo ja viem,môžeme o rodine.“táto téma ma príliš nenadchla,ale čo som mala robiť?
„Tak máš súrodencov?“spýtala som sa po chvíľke.
„Hej, mám staršieho brata Matúša.“pri mene Matúš som sa trochu striasla,čo ak je to ten môj bývalý Matúš,aj on mal brata,ale nikdy mi nič o ňom nehovoril a keď som bola u nich nebol doma,len raz mi zakričal z izby ahoj,ale nič viac.Takže neviem,ale hneď sa to dozviem.
„Vy máte aké prizvisko?“spýtala som sa tak od veci.
„Kašek.“povedal pokojne.
„Kašek?“výdýchla som nervózne.Takže predsa je to brat môjho bývalého Matúša.Do riti!Ak Matúš povie Patrikovi aká som ja občas sviňa,tak môžem zabudnúť na krásny vzťah s Patrikom.Jáj!
„Ano ,chodí k vám do školy,je septiman.“informoval ma,aj keď ja som to veľmi dobre vedela.
„Aha,ty kde chodíš do školy?“zmenila som radšej tému.
„Do priemyslovky,nemám ja rozum na gympel.“zasmial sa.
„Ale prosím ťa!Tento náš gympel si myslím je ľajší ako tvoja priemyslovka.“povedala som ironicky.
„Hej?Prečo myslíš?“prekvapil sa.
„No...čo ja viem.Myslím si.“hovorila som s úsmevom.
„My sa musíme učiť fyziku!“povedala a pozrel do neba.
„Och fuj!Tú neznášam.Ja nemám príliš rozum na tieto predmety ako fyzika,matika,alebo chémia.Ja som radšej na jazyky.“povedala som schválne a oblizla si peru .
„Brat je zase presný opak.“zase dal tému Matúš.Ach jaj! „Ty ho poznáš?“ spýtal sa po chvíľke.
„Príliš nie.Len tak z videnia.Viem kto to je,keďže je najmúdrejší žiak na škole.“uškrnula som sa.
„No to je logika.A ozaj ty si mi nepovedala priezvisko a vlaste ani nič o sebe,poďme kecať o tebe.“navrhol,keď videl ,že téma Matúš mi nie je príliš príjemná,nevedel sídce o čo ide,ale vnútro mu to asi napovedalo.Je empatický.Ach tieto keci mám z Charmed! Musím to prestať pozerať!
„Ja som Kilmerová.Škoda,že nie Kilerová.“zasmiala som sa a on tiež.
„A ty máš súrodencov?“spýtal sa.
„Hej!Mám úžasného brata emáka.“pozrela som od neba.
„Emáka?“vypliešťal tam na mňa oči.
„Ano,emáka!Nezdá sa ti to?“škerila som sa.
„Ale mne je to jedno,len ty,že máš brata emáka je trochu čudné.“smial sa.
„Tiež si myslím,ale ešte čudnejšie bolo,keď aj mňa presviedčal,aby som aj ja bola emáčka.Raz len tak prišiel ku mne do izby,tváril sa strašne vážne,a začal mi rozprávať čo to jeho „emáctvo“ mu do života prinieslo.Rozprával mi,že pochopil zmysel života a takéto blbosti.Ja som ho pekne odfajčila a odvetdy prestal snívať o tom,že budeme „súrodenci emákovci“.“to sme sa už tak smiali,že sme lapali dych.Sranda,že?
„Dobrý máš život!“pochválil mi...život?Asi...
„Ale to sa ti len zdá.Sú veci,na ktoré rozhodne nie som hrdá v mojom živote.“vtedy som pomyslela na to množstvo zlomených chlapčenských sŕdc,ale zároveň som bola na seba hrdá,pretože som žiadaná a chcená,čo je myslím si úžasné.
„Čo napríklad?“zaujímal sa.
„Hm..To ti ešte nepoviem,možno keď budeme dôvernejší priatelia.“usmiala som sa.
„To žiada ďalšie stretko?“tváril sa,že rozmýšľa.
„No...napríklad.“povedala som.
„Aj tak už musím ísť.Dáš mi svoje číslo?“spýtal sa,keď si vyhrabal mobil.
„Jasné.“povedala som s radosťou a nadiktovala mu číslo.
„Ja už pôjdem,zavolám ti a potom sa dohodneme,dobre?“spýtal sa so širokánskym úsmevom.
„Fajn,už sa teším.“povedala som a on odišiel.
„No?“podišiel ku mne Mišo,keď Patrik už bol dávno preč.
„Čo no?“hral som nechápavú.
„Ako vám to išlo?“
„Super,len...“začala som nadšene,len tón hlasu mi náhle klesol.
„Len?“teraz nechápal on.
„Len problém je v tom,že Matúš je jeho brat!“zavzdychala som.
„Jujky!A čo budeš robiť?“rozmýšľaľ zároveň.
„Ja neviem,chcela som ho zbaliť,ale teraz neviem či sa mi to podarí.“hlesla som.
„Ale čo?!Takže Karina,lámačka sŕdc,sa bojí,že nezbalí chalana?“provokoval ma.
„To nie,len...bude to ťažšie.“
„Podľa mňa sa ti to nepodarí.“v jeho hlase som cítila očividnú provokáciu.
„Ty ma provokuješ?“nadvihla som jedno obočie.
„Nie,ja len hvorím svoj názor.Nezbalíš ho!“povedal rozhodne.
„Stavíš sa?“precedila som pomedzi zuby.
„Kľudne!A o čo?“chalan išiel fakt na istotu,ale to aj ja.
„Povedz ty!“vyzval ma.
„Fajn!Ak vyhrám ja,teda ak ho zbalím,použijem,odhodím dostanem ten tvoj úžasný mobil,ktorý by mi rodičia kúpili bez okolkov,ale momentálne ma nič iné nenapadá.“škerila som sa.Pripadalo mi to ako z filmu Veľmi nebezpečné známosti.
„A ak vyhrám ja...dostanem to ,po čom už dlho túžim.“zahral sa na tajomného.
„A to je čo?“nedoplo mi.
„Uvidíš.“povedal škodoradostne.
„No fajn,máš to jedno,aj tak vyhrám.Pôjdeme?Dosť ma bolí tá noha.“zaaukala som na konci.
„Môžeme.Len ty si už dávaj pozor,lebo pri tom Patrikovi len trapošíš zatiaľ.Sorry,že to takto hovorím,ale...“skočila som mu do reči.
„Ale o nedlho mi bude ležať pri nohách.“povedala som a postavila sa na odchod.
aa nezabudnite na komentár :D
Komentáře
Přehled komentářů
krava pičská
Milkaa :DD
(zizizizi, 26. 8. 2010 22:45)Milka nabuuce abo trz to idem precitat ale urcite je to dorbe sikowna si XD :))
už wem :D
(luQQyyy, 26. 8. 2010 22:33)mno milka supeer už len umelecke meno potrebuješš .D eh h
dakujem
(Milka, 26. 8. 2010 21:55)fakt som vdacna za kladne reakcie :) aj za uprimnost :) a tesim sa, ze sa vam to paci
mno
(kaspi2912, 26. 8. 2010 21:48)
to môžem aj tu príjemné jednoduché čítanie...na prednášky ako stvorené :D
26.08.2010 21:29:24 super :) a okomentuj mi to pls
Debilinká pičská vydrbaná piča, krava, vyjebem ti hlavu
(Neznáma, 27. 1. 2014 16:26)