Vražda mamy
Vražda mamy
Raz ma nechala doma mama
a ostala som tam úplne sama.
Otec samozejme v krčme bol,
na moju ochranu sa nezmohol.
Ja som doma plakala
a zároveň ziapala.
Zrazu som začula kroky,
rozriasli sa mi aj boky.
Skryť som sa bežala pod stôl,
ale vylete od tiaľ plno môl.
S krikom som vybehla,
ešte aj zlodeja som predbehla.
Ten sa ma zakol ešte viac,
z ruky mu vypadlo plno fliaš.
Do tváre som sa mu pozrela,
známeho človeka som v ňom spoznala.
Veď ej to môj otec!
To je môj koniec!
Nakoniec mi pravdu povedal,
že kôli pivu sa domov poberal.
Tak to boli tie fľaše v jeho rukách,
aj tak nechápem, prečo bol v pančuchách.
"Ocko môj drahý,
prečo máš pančuchy a nechodíš radšej nahý?"
On len pokrčil plecami,
nezaoberali sme sa už viacej jeho vecami.
Medzitým som si odpľula
a ďalší buchot začula.
"Ocko, zlodej ide!"
on na to :No en nech príde!
Zlodej do domu vkročil,
no otec zaútočil.
Veď to je mama,
tá sviňa čo ma nechala samú doma.
"Len do toho!Daj jej!
Žiadnu milosť nemaj k nej!"
Povzbudzovala som otca,
pôsobila som ako zvodca.
Otec ju k smrti zbil,
ako prípitok si pivo vypil.
"Nazdravie dcéra moja!
Budeme mať už pokoja."
Jebnutá basnička
(Drambačovo, 6. 3. 2012 11:48)