Búrka
BÚRKA
Kedy prišla táto skaza?
láska- to je blbá fráza.
Bum- Bum, srdce skáče,
no zrazu duša plače.
Čo sa to spravilo a začo?
sama seba pýta sa prečo.
V duši bolesť trpká sťa grep,
v srdci sa koná veľkolepý pohreb.
Pery sa chvejú ako osika,
bledá tvár lká a prosíka.
V nekonečnej tme žena stojí,
dažďu sa veľmi bojí.
Zrazu búrka hrozivá sa rozpúta,
všetko sa potom zamotá.
Vánok sa jej s vlasmi pohráva,
v tele s láskou boj sa odohráva.
K žene sa niekto blíži,
k nohám jej ruže položí.
Ruža ticho zastoná,
už spadla táto opona.
Otrok jej lásky sa vrátil,
a lásku k nej nezatratil.
Dva holúbky sa k sebe túlia,
divoké mraky sa už nepobúria.
Dážď aj víchrica postupne tíši,
von na svetlo vyšli už aj myši.
Celá príroda sa zobúdza,
o úsmev tu nie je núdza.
Ruža a Vietor za ruky sa držia,
okolo nich dravé supy krúžia.
To nič- neboja sa,
obaja láskou strážia sa.