Fotografovanie
Fotografovanie je spoločenská, vedecká a technická disciplína, zaoberajúca sa zhotovovaním trvalých obrazových záznamov pomocou účinku svetla (žiarenia), prípadne praktická činnosť zaoberajúca sa fotografovaním, spracovaním a výrobou fotografií. Fotografia je aj papierová, prípadne iná forma zobrazenia obrazového záznamu.
Spoločenská fotografia
Spoločenská fotografia je odvetvie fotografie, ktoré zahŕňa rôzne žánre:
dokumentárna fotografia a žurnalistika ,emotívna (umelecká) fotografia ,záujmová fotografia ,sociálna (komunálna) fotografia.
Rozdelenie spoločenskej fotografie podľa iného rezu: portrét, skupinová fotografia, krajina, módna fotografia, reklamná fotografia a glamour, akt, editoriál
Dokumentárna fotografia a žurnalistika
Dokumentárna fotografia a žurnalistika majú za úlohu zachytiť významné okamihy alebo zmeny v spoločenskom živote, živej, prípadne neživej prírode. Žurnalistika je žáner orientujúci sa na aktualitu a zachytáva temer výlučne spoločenský život. Objednávateľom sú spravidla denníky, či iné periodiká. Takáto fotografia je obvykle zhliadnutá obrovským množstvom pozorovateľov, často iba raz a býva iba doplnkom článkov a aktualít. Dokumentárna fotografia spravidla vzniká dlhšie časové obdobie a skladá sa zo série fotografií. Tieto majú poukázať na určitú podobnosť, alebo naopak na rozdiely vo viacerých skutočnostiach. Nie je výnimkou, že dokument vzniká i niekoľko desaťročí. Dokumentárna fotografia nepotrebuje doplňujúci text a má viac emotívny charakter.
Emotívna (umelecká) fotografia
Emotívna (umelecká) fotografia je skutočne umelecký žáner. Talentovaný fotograf je vedený odborníkom tak, aby jeho cit a vnútorná potreba vyjadriť sa fotografiou nepostrádala v budúcej kariére vkus. Fotograf používa rôzne výrazové prostriedky, často i také, ktoré sú v iných žánroch neprípustné (znížený kontrast, neostrosť ap.) Emotívna fotografia je produktom štylizácie autora. Analyzovaná skutočnosť je rozložená na jednotlivé prvky a tie sú poskladané do novej - štylizovanej podoby.
Záujmová fotografia
Záujmová fotografia sa odlišuje od ostatnej tvorby najmä tým, že fotografia vzniká pre radosť, nie na objednávku. Záujmová fotografia je oblasť, v ktorej sa realizuje amatérska fotografujúca verejnosť, inak nazývaná tiež hobby fotografia. Ide najmä tvorbu autorov organizovaných v oficiálnych, či voľných kluboch a spoločenstvách. Na pravidelných stretnutiach si vymieňajú skúsenosti, hodnotia navzájom svoje práce a organizujú spoločné školenia. Vrcholnou udalosťou sú potom spoločné výstavy fotografií. V širšom kontexte potom možno priradiť k tomuto žánru ešte fotografiu, ktorá ako produkt každodenného fotografovania osobami fotografiou nezaoberajúcich sa vzniká pre potreby zachytiť významné okamihy v rodine, stavby rodinného domu a podobne.
Sociálna (komunálna) fotografia
Sociálna (komunálna) fotografia je odvetvie, kde remeselný fotograf fotografuje pre zadávateľa (obyčajne bežného občana) a odovzdáva svoju prácu vo forme služby. Ide najmä o fotografovanie na rôzne doklady (v ateliéroch), fotografovanie rôznych príležitostí - svadby, krsty, pohreby, promócie (formou reportáže). Komunálny fotograf sa špecializuje na niektorú oblasť a obvykle sa od neho neočakáva tvorivý prístup, ale (opakovane) perfektný výkon. S nástupom digitálnej fotografie sa často stáva, že sa niekto z blízkeho okolia zadávateľa pokúša nahradiť komunálneho fotografa, z dôvodu úspory finančných prostriedkov. Že to nie je jednoduché svedčia často žalostné výsledky, ktoré suplujúci fotograf odovzdá.
Technická fotografia
Technická fotografia je odvetvie, ktoré sa zaoberá technickými aspektami fotografie:
fotografická optika, fotografická mechanika, fotografická elektronika, fotografická chémia, digitálna fotografia, fotografický softvér.
Spracovanie a výroba fotografie
Spracovanie a výroba fotografií je odvetvie zaoberajúce sa prípravou a samotným zhotovovaním fotografií. Je to odvetvie, ktoré má viac profesionálny charakter. Výrobné prostriedky, ako aj kvalifikácia osôb výrobou zaoberajúcich sa kladú vysoké nároky na obstarávacie prostriedky i vzdelanie. Preto je častou praxou objednávať si spracovanie a výrobu fotografií vo forme služby. Spracovanie a výroba sa delí na: vyvolávanie negatívov a inverzných filmov (diapozitívov), skenovanie, úprava skenov a iných digitálnych vstupov
chemická, alebo iná výroba samotných fotografií , archivácia
Objav fotografického procesu
Najprv bol známy chlorid strieborný. Nemecký lekár a vedec Johann Heinrich Schulze , ktorý pracoval na univerzite v Altdorfu u Norimberga, ho použil v roku 1727 ku kopírovaniu písomností za použitia papierových šablón. A potom, keď Bernhard Courtois (1828) objavil jod a Jerome Balard bróm (1826), sa experimentovalo len s chloridom strieborným. Bolo síce známe zrážanie brómidu a jodidu strieborného z roztoku dusičnanu strieborného, ale ich černenie bolo viditeľne menej intenzívne a pomalšie ako černenie chloridu strieborného.
Gustav Wetzlar popísal v roku 1828 jav, ktorý už v roku 1814 pozoroval Fischer, že po 24-hodinovom pôsobení slnečného svetla na chlorid strieborný je cítiť silný zápach chlóru. Fischerov spis O povahe redukcie kovov, uverejnení v roku 1814, mu získal prioritu. Zaujímavé je najmä to, že Wetzlar poznal, že černenie chloridu strieborného spôsobuje vylučovanie kovového striebra. Svetlom aktivovaný chlorid strieborný nazval „subchlorid strieborný“, čo ale nesúhlasí s dnešnou chemickou nomenklatúrou.
Černenie chloridu strieborného, ktoré po prvý krát pozoroval Schulze, však ešte neviedlo k objavu fotografie ( z gréckeho : phos = svetlo , graphein = písať ). Aby došlo k fotolytickému vzniku strieborného obrazu, boli nutné neúnosne dlhé expozície slnečním svetlom. Až potom Daguerre (1839) a nezávisle na ňom Talbot zistil, že vrstvy jodidu alebo chlorid strieborného stačí osvetľovať nepomerne kratšiu dobu, kebyže sa k získaniu výsledného obrazu použije dodatočné chemické spracovanie ( vyvolanie) . Tým začala vlastná história fotografie. V dnešnom prevedení už stačí pre získanie obrazu len nepatrná, okom neviditeľná fyzikálno-chemická zmena halogenidu strieborného, ktorá sa označuje ako vznik latentného obrazu ( z latinského : latens = skrytý ). Vznikajú pritom tzv. vyvolávacie centrá, na ktoré je neskôr pri vyvolávaní, tj. pôsobení určitých chemikálií, vylučuje kovové striebro. Tento pochod zosilňuje pôsobenie svetelných kvánt 108 až 10 9 krát a je základom fotografického procesu založeného na použití halognidov strieborných. Dovtedy nebola objavená žiadna iná zlúčenina, ktorá by bola schopná pôsobením tak malého množstva svetla poskytnúť použiteľný obraz. Až v najnovšej dobe sa špeciálnymi materiálmi s fyzikálnymi zobrazovacími pochodmi podarilo dosiahnuť citlivosť stredne citlivých halogenidostrieborných fotografických vrstiev.
Exponujeme snímok
Na to, aby bol záber kvalitný, musí na snímač v aparáte dopadnúť správne množstvo svetla. Ak je svetla málo, fotka bude tmavá, alebo až čierna – bez kresby. Priveľa svetla zas spôsobí príliš svetlý obrázok.
Každý fotoaparát má dve zariadenia, ktorými sa dá ovplyvniť, koľko svetla dopadne na film, či snímač.
Jedno z nich sa volá clona a druhé uzávierka.
Clona
Clona „priškrtí“ množstvo svetla, ktoré prechádza cez objektív.
Clona môže byť viac privretá, vtedy sa do aparátu dostane menej svetla a naopak. Používanie clony sa nazýva clonenie. Clona je však v profesionálnej praxi veľmi dôležitá, no pre ovládanie kompaktného fotoaparátu už teraz môžete začať zabúdať, že nejaká clona vôbec existuje.
Uzávierka
Uzávierka na chvíľu umožní svetlu vniknúť na určitý čas na snímač. Teraz nie je dôležité, ako to je zariadené v digitálnom fotoaparáte, stačí, ak budete vedieť, že moment, počas ktorého sa fotografuje trvá určitý čas.
Citlivosť
Kombináciou obidvoch týchto parametrov môžete regulovať, koľko svetla dopadne na snímač. No a aby toho nebolo dosť, je tu ešte parameter zvaný citlivosť, ktorý určuje´, ako veľa svetla snímač potrebuje, aby sa uspokojil a spravil dobrú fotku. Asi tušíte, že tieto parametre sú vo vzájomných vzťahoch:
Ø Čím citlivejší snímač je, tým kratší expozičný čas.
Ø Čím citlivejší snímač, tým vyššiu clonu môžete nastaviť
Ale:
Čím citlivejší snímač, tým viac šumu bude na obrázku.
Ak fotenie necháte na automatiku, táto časť vás veľmi nemusí zaujímať. Kombináciami času, clony a citlivosti však môžete významným spôsobom ovplyvniť vaše fotografie. Môžete lepšie vystihnúť chvíľu fotenia, atmosféru, či pohyb.
Ako fotografovať?
Fotografovanie je celkom jednoduché. Fotografovanie je veľmi náročné. Kde je pravda? V našich očakávaniach a nárokoch. Práve tam začína aj končí rozdiel medzi dobrou a zlou fotografiou.
Ø Možno sú vaše nároky vysoké. Vyznáte sa, očakávate výbornú technickú kvalitu, perfektnú kompozíciu, vhodne volený moment. Cítite sa byť tým pravým fotografom, ktorý "to vie", ktorý "sa vyzná". Vaše fotky sú naozaj slušné. Vždy máte na nich čo zlepšovať. Pracovať na sebe.
Ø No možno nemáte "fotografické" nároky. Možno neviete fotiť, neviete čo je kompozícia a zlú fotku rozoznáte, len ak pre fľaky, tmavý, alebo príliš svetlý obraz už nevidieť, čo je na fotke. No máte na fotky nároky osobné. Mala by pripomenúť chvíle, ako sme vyzerali, čo sme robili. Nemusíte pracovať na svojom zlepšení. Ale verte, že ak sa začítate do rád, ktoré tu píšem, začnete sa zlepšovať - vaše fotky budú lepšie. Možno nie "umelecky". Ale bude na nich vidieť práve to, čo na fotografii malo byť.
Amatér, ktorý nevie veľmi fotiť má pred sebou často úlohu najťažšiu - ako odfotiť deti. Inokedy chce odfotiť ohňostroj, alebo si cvaknúť svojho obľúbeného speváka na koncerte.
Dig, či nedig? Porovnanie
Možno si kladiete otázku, či už dozrel čas na digitálny fotoaparát, alebo je ešte stále lepšie fotografovať na film. O húfik odpovedí sa síce pokúsim, avšak je tu problém - porovnanie technológií je veľmi neľahké.
Áno, na filme sú zachytené oveľa bohatšie podrobnosti, viac farieb, viac informácií. No na druhej strane nie je tak jednoduché tieto informácie z filmu dostať na papier. Aspoň nie v bežných fotolaboratóriách.
Prečo sa to volá digitálna fotografia?
Pretože počítačové spracovanie obrazu je spracovaním číslicovým (digitálnym). Ako vzniká a vyzerá počítačové spracovanie obrazu si povieme v iných článkoch.
Prečo taký záujem širokej verejnosti o digitál?
Pre peniaze. Donedávna bolo všetko digitálne veľmi drahé. V poslednej dobe sa však dá použiteľný počítač s napaľovačkou získať za veľmi triezvu cenu. Pekné fotky vyrábajúci digitálny aparát je už lacnejší, ako kvalitný plnoautomatický kompaktný fotoaparát na filmy.
Keď všetky ceny podčiarknete a zrátate dostanete číslo, ktoré je len o niečo vyššie, než stojí obyčajný slušnejší plnoautomatický aparát na film. Zatiaľ čo s digitálom po zaplatení fotíte zadarmo, do filmového aparátu musíte pumpovať peniaze zakaždým, keď niečo chcete odfotiť.
A načo chodiť do laboratórií s filmom a po film, keď bežný digitálny aparát vydá fotky pár sekúnd po nasnímaní, spravidla veľmi kvalitné. Akurát ich vidíte na veľkom monitore a nie na malom papieriku. Kto by nechcel digitál, keď bežný digitálny fotoaparát stojí toľko, čo nejakých 20 alebo 30 filmov s vyvolanými fotkami?
Negatívny film
Negatívne filmy sú vhodné, ak chcete mať ako výsledok papierové fotografie. Negatívny film síce neposkytuje najdokonalejšiu možnú dosiahnuteľnú obrazovú kvalitu, má však pomerne znesiteľnú cenu a dá sa prakticky kdekoľvek kúpiť.
Po nafotení negatívny film odovzdávate do fotolaboratória, kde vám ho vyvolajú. Čo však z toho, keď výsledkom sú len akési oranžové pásiky?
Neostáva vám teda iná možnosť, než ku zhruba 200 korunám, ktoré ste investovali do 36 obrázkov na filme, doplatiť približne ešte raz toľko za to, aby vám z filmu v laboratóriu vyrobili aj papierové fotografie.
Diapozitívny film
Druhou možnosťou ako fotografovať je použitie diapozitívnych filmov. Taký film má v súčasnosti vrcholnú možnú dosiahnuteľnú kvalitu obrazu a to po všetkých stránkach. Extrémne jemné rozlíšenie, bohatá farebnosť a veľký rozsah zaznamenateľných jasov a tmavých objektov sa dá na diapozitív zachytiť v takej kvalite, ktorú ochotne prijmú aj vo veľmi kvalitných časopisoch.
Foto - digitálna fotografia jednoducho
Digitálna fotografia. Fenomén 21 storočia. Valec, ktorý už začal svoju víťaznú cestu do sveta fotografie.
Digitálna fotografia bola ešte nedávno smiešny pokus zachytiť aspoň náznak obrazu na digitálne zariadenie. No klasická fotografia už dávno kríva. Fotolaboratóriá už dávno nerobia fotky klasickou foto cestou cez zväčšovák. Skenujú negatívy a na fotke z filmu tak nenájdete viac informácií, ako na fotke z trojmegapixelového fotoaparátu. Je to žalostné, ale je to fakt. Preto je digitálna fotografia tak úspešná. Odstraňuje potrebu mať fotky na papieri. Spravíte si foto a hneď ho vidíte. Aj kvalita digitálnej fotografie sa prudko zlepšuje. Bežný digitálny fotoaparát už dnes celkom hladko postačí na bežné použitie do tlače - reportáže, dokument, produktová fotografia. Pomaly sa už stáva štandardom aj v štúdiovej fotografii.
Digitálna fotografia je fenomén, ktorý zničí filmovú fotografiu a bude to už čoskoro. Pár rokov a je koniec. Začne byť problém zohnať filmy, vývojky, ustaľovač. Tak ako kamsi zmizli 8 milimetrové filmy. Zmizli kotúčové magnetofóny a aj pásky. Miznú klasické kazety do kazetových magnetofónov, prichádzajú MP3 prehrávače. Končia videokazety, máme DVD rekordéry. Tak aj fotografia začína svoj prerod. Vyše 100 rokov sme fotografovali na emulziu, ktorá sa spracovávala chemickou cestou. 100 rokov vývoja - to sa podpísalo na kvalite. Klasický fotoaparát ste si kúpili a slúžil mnoho rokov.
Prichádza éra digitálnej fotografie. Jej vývoj je na začiatku. Preto sa dočkáme ešte zmien, ktoré nevieme dnes predpokladať. No jedno je jasné. Fotografia je a bude digitálna.
Základné pojmy vo fotografii :
Čo sú to megapixely a ako vyzerajú?
Ak by sa obrázok skladal zo šírky 50 pixelov a výšky 25 pixelov, vyzeral by takto:
Tento miniatúrny obrázok sa skladá z 1250 obrazových bodov. V reči ľudí, čo vyhľadávajú blízkosť počítačov, sa však slovo „tisíc“ nikdy nevyslovuje. Hovorí sa „kilo“. A preto by tento obrázok pomenovali ako jednokilopixel. Tisíc bodov na prenos obrázka je, samozrejme, veľmi málo. Na pekný obrázok treba najmenej milión bodov. V reči počítačmenov mega. A tak vzniklo slovo megapixel.
Ak si náš kilopixelový obrázok zväčšíme, uvidíme každý pixel namiesto pekných ostrých podrobností a farieb.
V digitálnej fotografii je pixel tou najmenšou jednotkou obrázka. Ak chceme kvalitnejší obrázok, treba na jeho zobrazenie „nahustiť“ viac pixelov.
Po zväčšení vidíme, že každý detail má už viac podrobností.
Tu 400.
Čo je to šum a ako vyzerá
Ako teda vyzerá taký šum?
Každý už videl televízor a aj to, ako vyzerá obraz, ak je zlý príjem, prípadne ak anténu odpojíte. Ostane nepravidelné zrnenie. A presne to je obrazový šum.
Časozberné fotenie
Využitie tejto funkcie môže byť mnohostranné.
Ak napríklad upratujete, namierte na upratovaný priestor aparát a dajte sa fotiť každú minútu jeden záber. Výsledkom bude niekoľko desiatok záberov, ako pobiehate v obývačke s vysávačom, prevláčate skrine a knihy.
Ak máte kvetinu, zapnite aparát, aby ju každých 5 minút vyfotil. Večer, keď sa vrátite z práce, pozriete si, ako rastlinka rozkvitne a zatvorí sa.
Je mnoho ďalších oblastí, ako využiť časozberný spôsob snímania, napríklad istej sieti obchodov by som ho odporučil použiť na fotenie predajne zvonku zozadu - ak chcú vedieť, kde zvyknú tráviť ich pracovníčky podstatnú časť pracovnej doby pri cigeretke s ochrankou.
Táto vlastnosť digitálnych aparátov v rodinnej fotografii rozhodne poteší a nebojte sa ju použiť.
Digitálny zoom
Zoom ako zväčšenie časti obrazu. V režime digitálneho zoomu nebude fotoaparát zaznamenávať obraz z celej plochy čipu, ale len z jeho strenej časti. Tento získaný obrázok sa vo fotoaparáte zväčší na rozmer normálneho obrázku a obrázok sa uloží.
Zväčšenie obrázku vo fotoaparáte však znamená, že sa zväčší všetko, aj chyby. Preto digitálne zoomované obrázky sú vždy viditeľne neostrejšie, ako obrázky bez použitia digitálneho zoomu. Vľavo celý záber s označením strednej časti - modré šípky - ktorá sa následne roztiahne - zelené šípky - na rozmer normálneho obrázku.
Nevýhodou tejto technológie je fakt, že hoc aj digitálne zoomované snímky nie sú veľmi kvalitné, zaberajú zhruba rovnaký dátový priestor, ako normálne zábery.
Výhodou zväčšenia vo fotoaparáte je to, že zväčšenie prebehne ešte predtým, než fotoaparát obrázok uloží a tak sú najmenšie podrobnosti prenesené o niečo kvalitnejšie, pretože ich nezničí kompresia JPEG.
Vo fotoaparáte sa totiž zväčšuje originálny obrázok a to pred jeho uložením do formátu JPEG.
Samospúšť
Samozrejme, že aj na digitálnom aparáte je možnosť oddialiť moment expozície o niekoľko sekúnd, aby ste mali čas odbehnúť pár metrov, usadiť sa, zatváriť sa, ako keby nič a získať tak trebárs takýto zázrak:
Ak ste fotograf, nemáte väčšinou žiadne svoje fotky. Málokto vytrhne fotografovi z rúk aparát so slovami "momentík, ja vás odfotím". A tak samospúšť príde vhod…
Je aj iné využitie samospúšte
Ak fotíte v tmavom prostredí, je dobré oprieť aparát o nejaký pevný bod, samozrejme - ak máte - najlepšie na statív. Aj tak však môže stlačenie spúšte viesť k malému pohnutiu aparátom. Vtedy sa dá využiť práve samospúšť.
Nastavíte ju, spustíte a aparát poriadne upevníte. Expozícia nastane automaticky a tak získate úplne ostrý obrázok.
Niektoré aparáty majú aj diaľkové ovládanie, to rieši všetky problémy ešte lepšie…
Komentáře
Přehled komentářů
to je velky omyl. este dlho bude analogova fotografia mat svoje platne miesto. samozrejme suhlasim ze pre masy to budu megabajty.
Fotografia je a bude digitálna.
(jaro, 9. 5. 2009 23:19)