DOTVÁRANIE ČS. OZBROJENŹCH SÍL V 50. - 60. ROKOCH.
Po demisii Benešovej vlády "zorganizoval" v r. 1948 Klement Gottwald nastolenie svojej moci, resp., tak vraj spravil "pod tlakom ulice". Hovorili tomu "Februárové víťazstvo pracujúceho ľudu." To malo za následok, že dochádza k reorganizácii armády, ktorá sa začala budovať podľa sovietského vzoru. Začalo sa s tzv. očisťou veliteľského zboru od všetkých "buržoáznych živlov," kam patrili aj tí dôstojníci, poddôstojníci a vojaci, ktorí, napríklad počas 2. svet. vojny bojovali na západných frontoch proti fašistickej koalícii. Komunisti pri tejto reorganizácii vtedy toto dotváranie robili podľa vzoru Červenej armády /ČA/, a zakotvili to aj do Košického vládneho programu /KVP/. V ňom sa stanovila zásada, že základom budovania čs. armády majú byť príslušníci 1. čs. armádneho zboru. Tým sa zároveň zavádza do armády prísna stranícka príslušnosť ku KSČ, a následne sa umelo vytvára aj hrozba zo strany "imperialistického Západu." No a to potom v máji 1955 vyúsťuje v začlenenie čs. armády do Varšavskej zmluvy /VZ/, ktorá v neskoršom období zohrala v tomto vojenskom zoskupení i neslávnu vnútornú, potlačovateľskú funkciu; v r. 1956 v Maďarsku a r. 1968 v ČSSR. Varšavská zmluva znamenala prehĺbenie tzv. internacionalizmu čs. armády, čo v praxi znamenalo ešte väčšie jej podriadenie sovietskému veleniu.
Pritom stranícka organizovanosť v r. 1954 dosiahla až 63%, a táto exponenciálne narastala, takže v r. 1968 dosiahla až 80%-tnú organizovanosť.
V r. 1950 boli vydané aj nové základné vojenské predpisy, a od jesene 1954 sa oficiálne začal používať názov "Československá ľudová armáda." V organizačnej výstavbe sú uskutočňované rozsiahle zmeny, s cieľom maximálneho sa priblíženiu Sovietskej armáde. Zároveň s tým pokračuje aj tzv. očista čs. armády a prvými obeťami sa stávajú tí, ktorí bojovali na západných frontoch, alebo ktorí boli "zaťažení" tzv. buržoáznym či kulackým pôvodom. Tí boli z armády vyhodení, čiže dostali "kopačky," a v tom lepšom prípade odišli do zálohy. No a ostatní, ktorí neboli vysporiadaní s náboženskou otázkou, buď museli z církve vystúpiť, alebo tiež boli prepustení, samozrejme, v tom lepšom prípade do zálohy. Väčšina z nich však skončila v pracovných vojenských táboroch, ktoré dostali pomenovanie: Pomocné technické prápory/PTP/. Hovorilo sa im "pétepáci" alebo "čierni baróni".
Pokiaľ sa týkalo výstavby armády v rámci reorganizácie MNO, tak boli zrušené veliteľstvá oblastí a pôvodné veliteľstvá armádnych zborov. Od r. 1950 sa zriadili 2 vojenské okruhy, ktorým podliehali armádne zbory. Jeden zbor bol zložený z 2. peších a 1. mechanizovanej divízie. Mechanizovaná divízia mala 2 mechanizované pluky, 1 tankový samohybný pluk, delostrelectvo a ďalšie útvary. Tiež sa zrušil tankový zbor a namiesto neho sa začali formovať tankové divízie, ako záloha hlavného velenia. Tankové divízie boli podriadené MNO a skladali sa z týchto plukov: 2. tankových, 1. mechanizovaného, ďalej delostrelectva a rôznych zabezpečovacích útvarov. Armádne zbory boli zreorganizované na strelecké zbory, a pešie divízie na strelecké divízie. Pritom sa znížil počet streleckých divízií. V tomto období sa zároveň takmer 3x zvyšuje podiel tankomechanizovaného vojska v ČSĽA, a to podľa sovietského vzoru. Toto zvýšenie bolo vykonané na úkor zníženia podielu pechoty a iných druhov pozemných vojsk. Od r. 1954 základom pozemného vojska boli strelecké divízie, ktoré mali väčšiu údernú silu a lepšie manévrovacie možnosti. V r. 1951 bola v rámci armády vyčlenená 1 pešia divízia, ktorá sa stala základom vojsk Pohraničnej stráže. No a tá prešla do podriadenosti ministerstva vnútra.
V rámci letectva dostalo prednostné postavenie stíhacie letectvo, budované na báze prúdových lietadiel. Okrem niekoľkých stíhacích leteckých divízií bola sformovaná aj tzv. bitevná a
bombardovacia letecká divízia i niekoľko samostaných leteckých plukov. Stíhacie letectvo vyčlenené pre potreby protivzdušnej ochrany štátu /PVOŠ/, bolo organizačne začlenené do leteckého stíhacieho zboru. Ak v prvých povojnových rokoch bolo letectvo formované ako prevážne frontové, tak v 1. polovici 50.rokov sa do popredia dostáva úloha letectva v rámci protivzdušnej obrany štátneho územia. Táto nie je ešte v 1. polovici 50. rokov pri výstavbe vojsk PVOŠ centrálne riadená, lebo stále podliehala veliteľstvu protilietadlového vojska. V tomto období narastá úloha protilietadlového delostrelectva a útvarov hlásnej služby.
Keďže v 50. rokoch pochádzalo 65% dôstojníkov a generálov vraj z buržoáznych rodín,kam sa zaratávali aj živnostníci, bolo treba tento stav zmeniť. Už sme si spomenuli ako sa týchto ľudí zbavovali a kam odchádzali. Vyprázdnené miesta bolo treba ale nahradiť. Najskôr ich nahrádzali tým spôsobom, že narýchlo vyškoli v tzv. rýchlokurzoch nových dôstojníkov a to: 62% ich bolo robotníckeho pôvodu a 13% roľníckeho pôvodu. Ale začiatkom 50. rokov začali budovať aj riadné vojenské školstvo: Školy dôstojníckeho dorastu /ŠDD/ a následne aj Vojenské školy Jána Žišku z Trocnova /VŠ JŽ/. Nane nadväzovali Vojenské učilištia a vojenské akadémie. V r. 1954 mala ČSĽA 4 vojenské akadémie, 1 vojenskú fakultu pri civilnej vysokej škole, 1 vojenský odbor pri civilnom telovýchovnom inštitúte, 15 vojen. učilíšť, 3 školy dôstojníckeho dorastu a 2 školy J. Žižku z Trocnova.
Symboly a označenia sa od r. 1953 zaviedli podľa vzoru sovietskej Červenej armády. Zároveň zrušili hodnosť štábneho kapitána a boli upravené názvy generálskych hodností; generálmajor, generálporučík, generálplukovník a armádny generál. V r.1950 bola vyhlásená Hlavná politická správa /HPS/ a na nižších stupňoch sa zaviedli Politické správy a Politické oddelenia. Na stupni útvar a samostatný prápor boli funkcie - zástupca pre politické veci, tzv. politruci. V r. 1952 boli vytvorené aj funkcie politických zástupcov veliteľov rôt, /baterií/ tzv. ZVP /zástupca veliteľa pre politické veci/. Takto sa zpolitizovala armáda presne podľa vzoru sovietskej ČA.
V r. 1951 - 53 dochádza k unifikácii aj vo výzbroji, čím sa tak odstraňuje mnoho typov bojovej techniky u pozemného vojska vrátane tankového, kde sú všetky tankové útvary prezbrojené na
T-34, podľa sovietského vzoru. Aj do letectva sa začiatkom 50. rokov začali zavádzať prúdové lietadlá sovietskej výroby MIG-15. No a strednokalibrové kanóny nemeckého pôvodu sú postupne nahradené 85mm protilietadlov. kanónmi /PLK/ sovietského pôvodu, ktoré sa u nás začali aj vyrábať. Čiže, naša vojenská technika sa začala unifikovať so sovietskou vojenskou technikou, a to až na niektoré výnimky, ako boli neskôr napr. niektoré druhy raketovej techniky.
V druhej polovici 50. rokov socializácia armády napreduje, t. z. že "čistky" ďalej prebiehajú v zmysle hesla: "Triedny boj sa zostruje!" A nebezpečenstvo "imperializmu stále trvá!" V KSČ je už organizovaných až 70% dôstojníkov a podôstojníkov z povolania, pritom 3/4 dôstojníckeho zboru je robotníckeho a roľníckeho pôvodu. Zostávajúcu štvrtinu čaká ďalšia "očista", ktorá má za následok zníženie stavu vojakov z povolania až o 70 tisíc osôb. Koncom 50. rokov sa znižuje počet vojenských okruhov na jeden. Pritom tankové vojsko sa zvyšuje.
Strelecké zbory sa prezbrojujú a vytvárajú sa motostrelecké a tankové divízie a ich základnými súčasťami sa stávajú pluky.
V oblasti letectva sa v 50. rokoch síce znižuje počet útvarov a zväzkov, ale ich úderná sila sa zachováva, resp. zvyšuje. Bojové /bitevné/ letectvo sa preorganizuváva na stíhacie. Samostatné letecké útvary zostávajú a celá výstavba letectva v tomto období prebieha v rámci veliteľstiev, tj. veliteľstva letectva a Protivzdušnej ochrany štátu /PVOŠ/.
V r. 1955 dochádza k organizačnej zmene vo výstavbe vojsk PVOŠ vytvorením funkcie námestníka MNO pre letectvo a PVOŠ. Veliteľovi zväzku tak do kompetentnej podriadenosti spadá organizačná časť stíhacieho letectva. Od tej doby vojská PVOŠ tvoria tieto zložky:
1. stíhacie letectvo;
2. protilietadlové delostrelectvo;
3. hlásna služba.
Hlásna služba sa postupom času mení na rádiotechnické vojsko. Koncom 50. rokov sa protilietadlové delostrelectvo začína pretvárať na protilietadlové raketové vojsko.
Najvyšším organizačným celkom sa stáva zväzok. Tým sa znížil počet útvarov a zväčšil sa počet zväzkov.
Koncom 50. rokov boli uskutočnené i dôležité zmeny v organizácií vojenského školstva, a síce tým, že sa celkový počet škôl znížil. Bolo to aj preto, že podiel dôstojníkov sa od r. 1955 do r. 1957 zvýšil zo 49% na 71%. Takže koncom 50. rokov malo vyše 12% dôstojníkov už vojenskú akadémiu. Zároveň u veliteľského zboru sa začína prejavovať potreba technikov. V r. 1957 boli k radosti veliteľov rôt a baterií zrušené funkcie ich zástupcov pre veci politické.Zároveň sa koncom 50. rokov skvalitňuje materiálne vybavenie pozemných vojsk aj tým, že sa do výzbroje zavádzajú samonabijacie pušky vz. 52 a samopaly vz. 23 a 24. Tento trend sa rozširuje aj na delostrelectvo, ktoré dostáva k technike z 2. svetovej vojny nové kanóny a mínomety. V r. 1956 sa dokončuje modernizácia armády i v tankovom vojsku, kam sa dostávajú nové typy diel, tankov a ďalšej vojenskej techniky. Tak napríklad tanky T- 34/85 sú inovované tankami T-54 a T-54R. Pechotné a delostrelecké zbrane sú vybavené infratechnickými zameriavačmi. Začína celková mechanizácia a motorizácia armády, no mierne popri nej zaostáva modernizácia spojovacej, chemickej a čiastočne i ženijnej techniky.
V druhej polovici 50. rokov sa začali v letectve zavádzať i nové stroje MIG-17 a MIG-19. Aj bombardovacie lietadlá sú inovované sovietskou let. technikou akou boli IL-28 a MIG-15bis. Do letectva sa dostávajú aj prvé vrtuľníky. U PVOŠ sa do výzbroje dostávajú kanóny 130 mm sov. výroby a 30mm dvojkanóny čsl.výroby.
Na prelome 50. až 60. rokov sa k nám zo Sovietského zväzu začínajú dodávať protilietadlové rakety a nové rádiolokačné prístroje.
V tomto období vo vojenskom myslení prevažujú názory vedenia bojových akcií v podmienkach použitia jadrových zbraní. Vo vojenstve sa v širokom meradle začínajú presadzovať názory sovietských vojenských teoretikov o tom, že armádu treba ešte viac centralizovať, a to už v rámci vojenského zoskupenia Varšavskej zmluvy.
Výstavba čs. ozbrojených síl v 60. rokoch.
--------------------------------------------
V tomto období sa čs. armáda ešte viac socializuje a internacionalizuje, čo v zrozumiteľnejšej reči znamená, že sa ešte viac prispôsobuje potrebám, ktoré sú diktované Moskvou. Dňa 1. septembra 1961 sú vojskám vydané nové predpisy a základné poriadky pre ozbrojené sily ČSSR. Stranícka organizovanosť v čsl. armáde stúpla na 75% dôstojníkov, ktorí sú členmi KSČ. Paradoxom tohoto stavu je, že v druhej polovici 60. rokov sa u nás, nevynímajúc ani armádu, začína prejavovať akási plazivá liberalizácia. Dobové materiály KSČ z druhej polovice 60. rokov to hodnotili vtedy takto: "V ČSĽA sa to prejavuje oslabením vedúcej úlohy KSČ, podceňovaním významu sovietských skúseností, narušovaním internacionálneho charakteru armády a spochybňovaním významu vojenských spojeneckých zväzkov ČSSR a ZSSR a s ďalšími socialistickými krajinami." /Pavol Kollár a kol.: Dejiny vojen a vojenského umenia, Naše vojsko, Praha 1989, s.432/.
V tomto období sa znovu otvoril západný vojenský okruh a rokom r. 1966 boli do rámca ČSĽA opäť začlenené aj vojska Pohraničnej stráže, ktoré až na začiatku 70. rokov prešli do podriadenosti Federálneho ministerstva vnútra. Do armády sa začali zavádzať rakety PVO /protivzdušnej obrany/ a oficiálne sa vytvára Vojsková protivzdušná obrana s vojskovým letectvom. V rámci PVOŠ sa zväzky Stíhacieho letectva rušia a vytvárajú sa stíhacie letecké útvary. Tie sú v priamej podriadenosti velitelstvám Zväzku vojsk PVOŠ, kam patria aj protilietadlové raketové útvary, a utvary rádiotechnického vojska.
V jeseni 1960 sa ruší zbor podôstojníkov v zálohe a zriaďuje sa práporčícky zbor. Dochádza aj k reorganizácii vojenských učilíšť,ktoré sa už aj de jure stávajú, napríklad rovnocenné s civilnými Pedagogickými fakultami. Lietadlá sú vybavované raketami vzduch-vzduch a u PVOŠ protilietadlové delá sú nahradzované protilietadlovými raketami. V ČSĽA dochádza v 60. rokoch k spoločným cvičeniam s vojskami VZ, čo napokon vzústilo, že do našej vlasti sa v auguste 1968 na 21 rokov "nasťahovali" sovietské vojská.
Otázky dotvárania, alebo výstavby čs. armády v 50. a 60. rokoch, ako sme to vyššie naznačili, súviseli so systematickým závádzaním leninských princípov do jej obsahovej štruktúry, ktoré sa rovnako uplatňovali ako v ZSSR, tak aj u nás. I tu bola vedúca úloha komunistickej strany určujúca a prncípy internacionalizmu pod kuratelou sovietskej armády, aj v rámci VZ, boli nemeniteľné, základné.
PhDr.Július Suja-Žiak,plukovník v. v.