Novosti z vedy: Psoriázu /lupienku/ spôsobuje vírus; 2./ Solárny lievik, alebo slnečná energia z Mesiaca, či Pasca na asteroidy
Psoriáza je komplikované kožné ochorenie pokožky a je známa odpradávna, ale doteraz príčiny vzniku tohto ochorenia neboli jasné. Je zvykom považovať psoriázu za autoimunné ochorenie. Ale skupine vedcov z Ruskej univerzity priateľstva národov sa podarilo zistiť, že ide o vírovú infekciu.
Experimenty sa uskutočňovali na vzorkách získaných z pokožky chorých a zdravých ľudí. Chorých vybrali z tých, ktorí sa nepodrobovali liečeniu a pochádzali z rodín, v ktorých toto ochorenie už bolo.
Ukázalo sa, že vplyv látky získanej z pokožky chorých ľudí na živočíchov v laboratóriu sa ponáša na zmeny príznačné pre psoriázu. Zvyčajne táto choroba vyvoláva tvorbu suchých červených škvŕn. Z klinického hľadiska okrúhle a zjavne vyvýšené na pokožke živočíchov škvrny mali podobný charakter. Skrátka, všetko bolo tak, ako u chorých ľudí.
Patomorfologické výskumy biopsie živočíchov boli uskutočnené v špeciálnom laboratóriu. Záver bol takýto: „Predložené vzorky boli postihnuté psoriázou“. Pre potvrdenie získaných výsledkov uskutočnili ešte celú radu vysoko technologických výskumov a biochemických rozborov. Všetky jednoznačne potvrdzujú, že v uvedených vzorkách sú prítomné tak zvané retrovírusy, rudimentárna forma vírusu obsahujúca genetickú informáciu, ktorú je možné odkopírovať do DNK zdravej bunky, povedal vedúci katedry fytoterapie Univerzity priateľstva národov, MUDr. Vladimír Korsun:
- Na základe uvedených údajov je možné tvrdiť, že získaný retrovírus hrá bezprostrednú úlohu na vzniku psoriázy.
Takže pre boj proti psoriáze a pre získanie liečebného a profylaktického účinku treba širšie využívať prostriedky s protivírovým účinkom, je presvedčený Vladimír Korsun.
V priebehu výskumu odhalili tiež zaujímavú skutočnosť, povedal profesor. Bola uskutočnená anketa medzi chorými ľuďmi – kde podľa ich názoru mohlo dôjsť k nakazeniu psoriázou. Viac ako polovica opýtaných sa domnieva, že sa to stalo v kaderníctve. Štatistickou metódou odhalili aj „osudový“ nástroj. Ide o hrebene a kefy z umelej hmoty na modelovanie účesu, ktoré nesterilizujú, ale iba dezinfikujú.
--------------------------------
2./ Solárny lievik.
Nová anténa vyrobená z uhlíkových nanotrubčiek by mohla zvýšeným sústredením slnečnej energie zefektívniť prácu fotovoltaických článkov.
Solárne články sú zvyčajne zoskupené na rozľahlých priestranstvách, alebo na strechách budov. Každý článok však môže vytvárať len obmedzené množstvo energie, preto solárne panely, ktoré sa z nich skladajú, zaberajú pomerne veľkú plochu. Avšak, každá budova nemá na streche dostatok miesta pre inštaláciu rozmerných solárnych panelov.
Profesor Michael Strano so svojimi kolegami Jae-Hee Han a Geraldine Paulus zostrojili vlánko z uhlíkových nanorúrok, ktoré dokáže koncentrovať solárnu energiu.
Použitím uhlíkových nanotrubčiek (duté trubice z atómov uhlíka), chemickí inžinieri z Massachusetts Institute of Technology (MIT) našli spôsob, ako koncentrovať slnečnú energiu až zo 100 krát väčšou intenzitou, ako to dokáže obyčajný fotovoltaický článok. Z nanotrubičiek poskladali špeciálne antény na zachytávanie slnečnej energie. Fotóny zo slnka sa cez trubičky dostanú až k solárnemu panelu na základe podobného princípu , ako keď sa nalieva voda do fľaše pomocou lieviku. Aplikáciou takejto technológie by solárne panely mohli byť oveľa menšie a oveľa výkonnejšie.
"Namiesto toho, aby plochu celej strechy zaberal jeden fotovoltaický panel, toto miesto by sa dalo využiť aj efektívnejšie. Viac menších panelov vybavených špeciálnymi anténami by fotóny zo slnka sústreďovali s oveľa väčšou intenzitou", povedal Michael Strano , vedúci výskumného tímu. Nové zariadenie na sústreďovanie svetla by mohlo nájsť uplatnenie aj v iných oblastiach a odboroch (prístroje na nočné videnie, špeciálne okuliare, či ďalekohľady).
Od svetla k energii.
Solárne panely vyrábajú elektrinu tak, že menia fotóny (balíky svetelnej energie) na elektrický prúd. Anténa s nanotrubičiek výrazne zvyšuje počet zachytených fotónov a premieňa svetlo na energiu, ktorá môže prúdiť do solárnych článkov. Tvorí ju zväzok vlákien s dĺžkou 10 mikrometrov, hrúbkou 4 mikrometre a 30 miliónov karbónových nanotrubiček. Tie sú z dvoch vrstiev s odlišnými fyzikálnymi vlastnosťami.
V každom materiály, môžu elektróny existovať na rôznych energetických úrovniach. Jav, ktorý sa využíva pri solárnom lieviku spočíva v tom, že fotón „odbúra" s povrchu trubičky elektrón, ktorý sa dostáva na vyššiu energetickú úroveň. Elektrón po sebe zanechá dieru tzv. excitón. Rozdiel v energetickej hladine medzi vzniknutou dierou a elektrónom sa nazýva bandgap.
--------------------------------------
3./Slnečná energia z mesiaca?
Áno, mohla by ju vyrábať solárna elektráreň na Mesiaci.
Obdobie keď masívny výskum fotovoltiky, solárnych technológií a ich aplikovanie predovšetkým do priestoru vesmíru postupne strácalo svoje opodstatnenie, vystriedala éra výstavby elektrární na Zemi. Celý proces naštartovalo v 80-tych rokoch minulého storočia dosiahnutie pomerne slušnej účinnosti monokryštalických panelov. V projekte sa fotovoltika vracia na pôvodné miesto určenia, kde vďaka veľmi riedkej atmosfére Mesiaca panujú optimálne podmienky na využívanie solárnej energie. Koncept nesie názov Luna Ring (lunárny pás) a ako názov napovedá, počíta s pokrytím rovníku Mesiaca pásom PV panelov. Šírka takéhoto prstenca by mala dosahovať rozmer od niekoľkých metrov až po 400 km, celková dĺžka zas do ohromujúcej vzdialenosti 11 000km. Realizátormi stavby majú byť roboty, na ktorých má dohliadať iba niekoľko astronautov. Energiu vyrobenú panelmi povedú káble do mikrovlných antén s priemerom 20km, ktoré ju budú vysielať na zbernicové centrá na Zemi. Tu by sa signál premieňal späť na elektrinu, prípadne by poslúžil na výrobu vodíka ako údajnej suroviny č.1 v budúcnosti. Realistickejšie však znie variant zásobovať energiou kozmické stanice, prípadne lode pri ich cestách vesmírom.
Materiálové zabezpečenie by malo vychádzať zo zdrojov, ktoré poskytuje samotný Mesiac. Z mesačnej horniny je možné získať stavebný materiál, vodík i nerasty na výrobu špecifických nástrojov. Celý projekt by tak znamenal obrovský posun v hospodárnom využívaní obmedzených zdrojov a čistej energie.
-----------------
4./Ruská pasca na asteroidy.
Tagy: kozmos, veda, Vesmír a technológie.
9.08.2011, 13:33
Rusko vie, ako bojovať s asteroidmi ohrozujúcimi Zem. Ruskí odborníci zo Štátneho raketového centra Makejeva navrhli na konferencii Týždeň kozmu v Španielsku, likvidovať obrovské balvany pomocou explózií. Bojové hlavice útočného modelu Kapkan /Pasca/ budú dopravovať do kozmu nosné rakety SOJUZ-2 a RUS-M.
Obyvateľov Zeme dnes viac znepokojujú také hrozné javy, ako tusnami, zemetrasenia a záplavy. Ale obrovské balvany letiace neďaleko od planéty, - to je plne reálne nebezpečenstvo.
Ťažko sa dá predstaviť, čo sa môže stať, ak bude veľkosť nebezpečného objektu vyše 30 metrov a ak spadne do husto obývanej oblasti, podotýka generálny riaditeľ Štátneho raketového centra Vladimír Degťar:
- Zem ohrozujú asteroidy a kométy, ktorých trajektória pretína orbitu Zeme. Pravdepodobnosť ich zrážky s našou planétou je pomerne veľká, pretože sú početné. Vylúčiť sa taká zrážka môže iba pomocou zmeny trajektórie asteroidu, alebo rozdrvením ho na malé fragmenty. Na to sa môžu vyvinúť raketovo-kozmické komplexy neveľkej kapacity.
Ako nosné rakety sa môže pre navrhnuté kozmické aparáty použiť SOJUZ-2 a perspektívna RUS-M. Raketa SOJUZ-2 sa už sériovo vyrába a RUS-M sa nachádza v štádiu vývoja. Využitie SOJUZ-2 dovolí ochrániť planétu pred nebezpečnými objektmi diametrom do 300 metrov a do 600-700 metrov – s použitím rakety RUS-M. Všetky práce v oblasti ochrany pred asteroidmi a kométami riadi Ruská akadémia vied. Na projekte sa takisto zúčastňuje ROSKOZMOS, ROSATOM a Ministerstvo obrany. Štátne raketové centrum Makejeva vedie raketovo-kozmický segment programu, hovorí Vladimír Degťar:
- Zúčastňujeme sa takisto na súťaži vyhlásenej Európskou komisiou rozsiahlych výskumov, v rámci medzinárodnej kooperácie pre zabránenie zrážky Zeme s nebezpečnými kozmickými objektmi. Svetové spoločenstvo chápe, že problém existuje a treba s nim bojovať.
Výdaje na realizáciu projektu môžu činiť počas desiatich rokov 20 miliárd rubľov /asi 700 miliónov dolárov/. Nie sú to veľmi veľké peniaze, ak zohľadníme, akú globálnu úlohu to rieši.