Logika proti viere III.
Proces Viera:
argumenty a protiargumenty Argument o videní boha:
Osobné zážitky ľudí, ktorí Boha videli alebo s ním inak komunikovali. Mnoho ľudí údajne malo takéto zážitky alebo počuli „vnútorné hlasy“.
Protiargument: Mystické zážitky sú psychologicky vysvetliteľné, veľa ľudí si aj dnes vymýšľa – niekedy aj neuvedomele – mýty, počuje hlasy, majú halucinácie, že sa rozprávajú s priateľom a podobne.
Argument prvej príčiny: Všetko má svoju príčinu a všetko je výsledok predchádzajúcej príčiny. Niekde sa to muselo začať. Boh je teda prvou príčinou – je tvorcom a udržiavateľom vesmíru.
Protiargument: Už základný predpoklad je chybný. Na jednej strane VŠETKO má svoju príčinu, na strane druhej BOH NEMÁ príčinu, obe tvrdenia nemôžu byť pravdivé.
Argument – veda a vedci: 1.) Veľa vedcov verí v Boha, keďže ide o skupinu výnimočne inteligentných ľudí, svedčí to o tom, že viera v Boha je opodstatnená 2.) Kvantová fyzika hovorí že realita nie je vždy jednoznačná, preto náboženstvo nie je v rozpore s vedou.
Protiargument: 1.) Odvolávanie sa na autority nemá dôkazovú silu. Ak berieme akademických občanov ako celok, v tejto skupine je oveľa menej veriacich ako v celkovej populácií. Pokiaľ naozaj vedci veria, sú to ľudia ako druhí, a preto nie sú imúnni voči vonkajším tlakom a tradíciám prostredia. 2.) Dôkaz neobstojí, pretože v kvantovej fyzike sa „neurčitosť“ nevzťahuje na objektívnu skutočnosť, ale iba na naše POZNANIE objektívnej skutočnosti. Teizmus sa dotýka oblasti NADPRIRODZENÉHO, preto nemožno uplatňovať na túto oblasť PRÍRODNÉ zákony.
Argument – Viera: Rozumové schopnosti sú obmedzené. Pravdu o Bohu možno poznať iba vierou, ktorá prekračuje hranice rozumu, ale nie je s ním v rozpore.
Protiargument: Rozum je ohraničený na oblasť FAKTOV. Ledva odbočíme z tejto oblasti faktov, ocitneme sa už iba v oblasti (nedokázaných) predpokladov a želaní.
DEFINÍCIA VIERY: Viera je príjmanie istého tvrdenia ako PRAVDIVÉHO, hoci dôkazy na jeho pravdivosť sú nedostatočné alebo mu priamo odporujú. Niečo také sa nikdy s rozumom zosúladiť nedá. Napokon ak porovnávame realitu každodenného života s ideálom Boha (dobrého, všemohúceho, vševedúceho, milujúceho ľudí atď.) je na mieste pripomenúť si jeden z mojich obľúbených výrokov starogréckeho skeptika EPIKURA (341 – 270 pred n.l.): „Ak boh chce, ale nemôže zlu zabrániť, nieje všemohúci. Ak môže, ale nechce zlu zabrániť, nieje dobrotivý. Ak môže a chce zlu zabrániť, potom by nemalo zlo na svete existovať.“