Taoizmus 1
TAOIZMUS 1
Úvod: súčasný svet taoizmu
Taoizmus je jedna z dvoch významných filozofických a náboženských sústav vzniknutých v Číne. Druhým náboženstvom je konfucianizmus. Taoizmus a konfucianizmus vznikli približne v rovnakej dobe. asi v šiestom storočí pred n.l. Buddhizmus, tretie významné čínske náboženstvo sa dostal do Číny z Indie okolo druhého storočia n.l. Tieto tri filozofické a náboženské systémy takmer dva a pol tisíca rokov spoločne utvárali život a myslenie číňanov.
Počet ľudí, hlásajúcich sa k taoizmu je v porovnaní napríklad s tristo miliónmy buddhistov relatívne malý - asi tridsať miliónov. Na západe je vplyv taoizmu pomerne slabý. Taoistické myslenie a filozofiu je však možné vysledovať prakticky vo všetkých aspektoch života číňanov nielen v Ázii, ale aj v iných častiach sveta.
Čo je taoizmus ?
V čínštine slovo tao znamená "cesta". Touto cestou sa jednoducho povedané rozumie cesta prirodzenosti. Taoisti chápu prírodné cykly a neustále premeny v prírodnom svete ako pozemské prejavy veľkej univerzálnej sily. Túto silu nazývajú Tao.
Niektorý taoisti chápu Tao ako najzazšiu skutočnosť, čosi, čo existovalo pred vznikom vesmíru a čo neustále riadi svet a všetko, čo je v ňom. Tao je niekedy stotožňované s Matkou lebo je tiež zdrojom všetkých vecí. Týmto zdrojom však nie je boh alebo najvyššia bytosť, pretože taoizmus na rozdiel od kresťanstva, islamu a judaizmu nie je monoteistický. Jeho vyznávači neuctievajú jedného boha, ale svoje úsilie zameriavajú na dosiahnutie harmónie s princípom Tao.
Na rozdiel od iných náboženstiev taoizmus nemá žiadneho zakladateľa ani inú ústrednú postavu, ako je Ježiš, Buddha, Mohammed či Konfucius. Má ale mnoho majstrov. Veľký taoistický majstri učili taoizmus, písali o ňom, alebo spisovali komentáre ku knihám majstrov. Taoisti sa snaží pomocou štúdia ich kníh nájsť "cestu". Nie je to však jednoduché, pretože podľa taoistických majstrov je možné sa Tao učiť, ale je nemožné Tao vyučovať.
Tí, ktorý vedia čítať čínštinu, vedia, že každý jednotlivý znak zahrňuje mnoho významových odtieňov. Podľa toho, akým spôsobom je znak použitý, môže predstavovať podstatné meno, sloveso alebo prídavné meno. Vo funkcii podstatného mena sa tao obvykle prekladá ako "cesta", ale okrem toho môže mať tao ešte ďalšie významy; spôsob, akým sa robia rôzne veci, kozmický princíp alebo proste spôsob života taoistov. Tao znamená pre taoistov vnútornú a vonkajšiu cestu alebo ináč povedané cestu v abstraktnom a konkrétnom zmysle. |
Taoisti tvrdia, že Tao, ktoré sa dá vyjadriť slovami, nie je skutočné či "večné" Tao. Majstri a autori kníh o taoizme môžu ukázať záujemcovi cestu, ale každý človek si musí nájsť svoje vlastné Tao sám.
Taoizmus postihuje nielen intelektuálny a duchovný život svojich stúpencov, ale preniká aj do ich telesného života. V taoistickom videní sveta je ľudské telo mikrokozmom, zmenšeným modelom vesmíru. Taoisti si kladú otázku, ako by človek mohol dosiahnuť súlad z všehomírom, keď nemá v harmónii ani vlastné telo.
Veria, že zdravé telo je prvým nutným krokom k dosiahnutiu výsostných duchovných stavov. S taoizmom sa preto od počiatku spájajú určité liečebné a stravovacie praktiky. Mnoho z myšlienok a metód, ktoré ľudia na považujú za čínske alebo ázijské, majú svoj pôvod v taoizme. Napríklad akupresúra a akupunktúra, metódy orientálnej medicíny, ktoré sa stali v posledných rokoch predmetom štúdia západného lekárstva, vyvinuli taoistický majstri a používali ich po storočia.
Taoistický majstri zaznamenali liečebné využitie tisícich rastlín a zaoberali sa otázkami správnej výživy. Odporúčali prostú, vyváženú stravu vhodnú pre udržanie zdravia a dosiahnutia dlhého života. Taoistické názory na správnu výživu sú celkom odlišné od stravovacích pravidiel, ktoré predpisujú náboženstvá ako judaizmus alebo hinduizmus, vyžadujúce ako súčasť náboženského života odmietanie určitých pokrmov. Taoisti nič nezakazujú, len odporúčajú vyhýbať sa látkam, ktoré telu škodia.
Nedeliteľnou súčastí taoistických praktík je tiež cvičenie. Podľa legendy jeden z prvých taoistických majstrov Čang San-feng pozoroval pohyby zvierat a vtákov a hľadal spôsob, ako ich napodobniť a priblížiť sa tak prirodzenému stavu. Preslávi sa ako zakladateľ tchaj-ťi-čchuanu, starovekej formy čínskych cvičení. Cvičenie tchaj-ťi využíva ovládanie čchi čiže "dychu", nevyhnutné zložky ľudského života, ktorý je pre taoistov základom duševného a telesného zdravia. Cviky z ohýbaním a preťahovaním sa snažia napodobniť prirodzený pohyb zvierat, uvoľniť prúdenie čchi a odstrániť telesné napetie, ktoré ľuďom bráni v nájdení vnútorného mieru a spojenia s Taom.
Taoistická meditácia sa používa k dosiahnutiu harmónie s najzazšia skutočnosťou univerza. Ústrednou myšlienkou taoistickej meditácie je koncepcia wu-wej čiže "nečinenie". Táto koncepcia v praxi znamená dosiahnutie stavu vnútorného pokoja, zanechanie všetkých myšlienok a činností týkajúcich sa vonkajšieho sveta, tak aby mohlo vstúpiť Tao. Veta wej wu-wej v preklade znamená "činiť aniž činíte" alebo "jednať aniž jednáte", avšak tento doslovný preklad nevystihuje jeho plný význam. Wu-wej vyjadruje myšlienku existencie bez vedomého úsilia alebo, inak povedané, jednať bez zasahovania do prirodzeného chodu vecí.
Taoisti veria, že čas strávený v meditácii predlžuje život. To je dôležité, lebo čím dlhšie jedinec žije, tým väčšie sú jeho šance dosiahnuť úplnej harmónie s princípom Tao. Dokonalý človek sa môže stať nesmrteľným a vystúpiť na nebesia, a to nielen duchovne ale aj fyzicky. Mnoho legendárnych a historických postáv údajne dosiahlo tohto stavu nesmrteľnosti nazývaného sien. Veriaci prosia nesmrteľných o pomoc, rovnako ako kresťania prosia o pomoc svojich svätých.
Zdokonaľovaním tela a mysle sa taoisti neustále usilujú o dosiahnutie tohto stavu sien, jednoty s univerzom.
Behom storočí sa konfuciánstvo, buddhizmus a taoizmus vzájomne preplietali a ovplyvňovali. Ako hovoria Číňania, "tri učenia sa zliali v jedno". Toto miešanie rôznych tradícií je v súlade z Ázijským prístupom k náboženstvu, ktorý pripúšťa možnosť veriť vo viac ako jednu pravdu. Mnoho tých, ktorý sa považujú za čínskych buddhistov alebo konfuciáncov, a tiež mnoho agnostikov (tj. ľudí prehlasujúcich, že nikto nie je schopný poznať, či boh existuje, ale nepopierajúcich možnosť jeho existencie) zároveň praktikuje niektoré časti taoizmu. Táto prax je možná, pretože jednotlivé tradície si neprotirečia, skôr sa navzájom dopĺňajú.
Mnohotvárnosť taoizmu.
Taoisti sa nikdy nepokúšali svoje náboženstvo šíriť. Boli to často cestovatelia a pútnici, nikdy však nie misionári. Nevydávali sa do cudzích krajov preto, aby získavali veriacich pre svoju vieru. Taoistický majstri radšej prijímali žiakov u seba a rady im dávali osobne. To viedlo k vytvoreniu mnohých siekt. Taoisti však rozličné interpretácie svojej viery nechápu ako niečo zlého, skôr v týchto odlišnostiach vidia dôsledok nekonečnej rozmanitosti univerza.
Podobne ako v buddhizme existujú aj v taoizme rôzne stupne (pre život v modlitbe a meditácii, pre život obyčajných ľudí atď.)
Taoisti hľadajú vo svojom živote rovnováhu a harmóniu. Ich myšlienky sú často spájané s teóriou jin a jang, ktorá vysvetľuje pôsobenie protikladných síl v prírode. Bez jin nemôže existovať jang. Aby existovala jedna strana musí existovať aj druhá.
Taoizmus v rámci troch tradičných učení.
Taoizmus zdieľa spolu s buddhizmom a konfuciánstvom mnoho spoločných rysov. Rovnako ako buddhisti a konfuciánci sa ani taoisti nezúčastňujú pravidelných bohoslužieb a nemusia sa vyznávať zo svojej viery. Nie sú ani nútený hlásiť sa k určitému vyznaniu. Aj keď existuje mnoho tradičných obradov a zvykov, žiadneho sa veriaci nemusí zúčastniť, aby sa mohol stať taoistom.
Na rozdiel od vyznávačov kresťanstva, islámu alebo judaizmu, taoisti buddhisti a konfucianci neveria v jednu najvyššiu bytosť a v nesmrteľnosť duše. Zatiaľ čo v centre pozornosti veriaceho na západe stojí láska k bohu, náboženstvo v Číne sa sústredilo na etické problémy bežného života a sebazdokonalovanie. Taoizmus poskytuje človeku návod k morálnemu životu a pokúša sa objasniť postavenie ľudského jednotlivca vo svete.
zdroj: http://sacmystery.tripod.com/taoizmus.htm