Alucarduv odkaz
„Mně neděla problem vyspat se ženou nebo s mužem, pokud mě fyzicky přitahuje…jenže.“
Muž se odmlčel a prohrabl sve huste, rovne, krvavě rude vlasy. Azurove přisne oči s kočičimi zorničkami obratil na osobu před nim, elfskeho mladika s nazlatlatlou kštici a položil mu na rameno svou štihlou dlaň s rovnymi, dlouhymi prsty.
„Jenže ty mě nepřitahuješ.“
Mladik sklopil zrak. „Proč ne, pane Lantashi?“ Zeptal se podaveně a měl skoro na krajičku.
Lantash prohrabl mladikovi vlasy a pevně ho obejmul. Elf jeho objeti oplatil a se slzami smačejicimi Lantashovi hruď se naplno rozbrečel.
„Si překrasny, maš nadherne vlasy, tvař i postavu, dokonce i na druh jako jsou elfove, dokonce i tva osobnost je ti klenotem, ale pořad si ditě. A ja nejsem na děti.“
„Vy už mate někoho, koho mate rad?“ Zeptal se mladik přes slzy.
Lant se usmal:“Nemam.“ Pronesl a prsty odklidil pramen zlatych vlasu za špičate elfske ucho. „Protože neumim milovat.“
Elf s do široka otevřenyma očima vzhledl. Lantash utřel prsty klukovi slzy z tvaře a se skoro nenapadnym usměvem ho polibil na čelo. Mladikovi hned na to se zničeho nic zatočila hlava a zatmělo se před očima.
Muž zachytil padajici postavu a vzal ho do naruče. Odněkud z lesní tmy vystoupil Rhamantus. Demon jenž byl stvořen energii Lantashova mrtveho otce. Vysoky, atleticky stavěny blonďaty muž s namodralou kuži a zvlaštnimi znaky po těle.
„Je to už 6 přislušnik elfskeho rodu za poslední dva tydny.“ Poznamenal s nadechem znepokojeni demon a převzal od Lanta jeho zatěž.
„A předtim to bylo 8 draku…a ještě předtim 25 lidi.“ Povzdechl si rudovlasy muž a chytl si zoufalstvim hlavu mezi dlaně. „To chceš řict, že mam jit žit osamněle někde v horach a nebo mezi šotky nebo trpasliky. Ty jedini se zdaji, že jsou imunni proti memu „kouzlu osobnosti“.
Rhamantus udělal vid, že se urazil. „Nejsi sam. Maš mě…no a bydlet mužeš taky mezi orky nebo skřety v neposledni možnosti…apropo musim jit odnest tvou oběť do jejiho bydliště a vsugerovat ji, že tě nezna…ty se mezitim sbal, omluv se princi a čekej mě na kraji lesa, pojedem na sever, mužeme zkusit štěsti tam.“
„A proč ne na jih, taky bych mohl jit žit na jedno ze svých panstvi.“
„Za prve - Na panstvi tve matky. A za druhé, tim budeš riskovat, že se s nimi setkaš. Opravdu to chceš?“
Lantash se zamračil a zamiřil k elfskemu městu: „Lepši to, než se setkat s Glaedrem na severu.“
Rhamant napodobil Lantashuv vyraz a nasledoval ho.
***
Lantash se nachazel na jednom z menšich, vzdalenych panstvi patřici pod Aelfleah.
Oddechl si a opřel se o kaď. Horka voda uvnitř, pusobila na jeho unavene svaly jako balzam. Zavřel oči, po chvilce ucitil na svých ramenou něči velke ruce. „Jestli se narovnaš, tak ti namasiruji cela zada. Muž poslechl svého přitele a posadil se. „Let byl přiliš dlouhy, maš napuchle zadove svalstvo. Aspoň tyden bys neměl použivat sva křidla.“
Ozvalo se zaťukani:“Dále.“ Zvolal Lant a skřivil svůj krasny obličej do bolestne grimasy, ve chvili kdy prsty masera zatlačily na přiliš bolestive místo. Dveře se otevřely a dovnitř vešel jeden stražny z posadky maleho hradku. Uklonil se. „Muj pane, promiňte, že rušim vaši koupel, ale je tu mlady pan Wolf.“
„Informace se šiři zavratnou rychlosti…..“ poznamenal ironicky „…no a jak se mlady pan Wolf tvaři?“
„Tvaři se naštvaně.“ Odpověděl stražny.
„Achjo, mužeš jit Mereku.“ Stražny se zatvařil překvapeně, když uslyšel sve jmeno. Podivil se, že ho pan pamatuje. Znovu se uklonil a odešel.
Lant popadl velky široky ručnik a obotočil ho kolem pasu, když se postavil. Chtěl překročit kaď a vylezt ven, když ho Rhamantus popadl do naruče a udělal to za něj. Než mohl vyjeveny Lant udělat cokoli, jeho přitel se už vracel s nahradnim oblečenim a boty, které položil na postel. Přistoupil k němu, vzal jinou latku a začal polovičnimu kynethovi utirat vlasy a zada.
„Hele, „mami“….co dělaš?“ Zamumlal s usměškou muž a myslel, že se rozesměje, když viděl jak se demon važně a zamyšleně se tvaři.
„Rhamante?“
Rha vzal volnou košili modre barvy a přinutil přitele zvednout ruce a navleklenout si ji na tělo.
„Rhae!“ Vyhrknul Lant a popadl blonďaka za ramena, jejich pohledy se setkaly.“ Nech mě samotneho dooblict a řekni co tě trapi.“
Demon uhnul pohledem a pronesl:“Nic mě netrapi…pokud si hotov, běž za bratrem.“
***
Lantash sešel schody a zamiřil do hlavni sině vytapěne skoro přes pul zdi velikym krbem.
A první co ho přivitalo, byla facka jako hrom. Kyneth s překvapenym „wau“ otočil se kolem sve osy a znovu zaparkoval na stejne místo. Třel si narudlou stranu obličeje a dival se do rozzuřene, světlo šede tvaře svého mladšiho bratra. Nebyl na něho naštvany, věděl proč ji dostal.
„Jak si mohl?!“ Zařval Wolf a vlepil Lantovi další facku ovšem o něco slabši. Pulkyneth se narovnal a rukou si změřil maly rozdil mezi jejich vyškami. Tvařil se tak, jakoby ty facky vubec nebyly. „Paaníí! Ty si vyrostl.“ Poznamenal překvapeně a uhnul další raně.
„Jak si mohl na nas zapomenout?! 8 let jsme od tebe neměli žadne zvěsti!!! Viš jak se matka trapila?!!!“ Řval z plnych plic a snažil se jakymkoli zpusobem ubližit staršimu bratrovi.
Když to sluhove viděli, věděli že nemaji zasahovat a tak je raději nechali v mistnosti osamotě.
Lant nakonec chytl Wolfa za nataženou ruku a obejmul ho tak, že Wolf nemohl nic udělat, jen nasupeně vřiskat zubama.
Nakonec se mladši bratr přestal branit a bezradně a unaveně se v Lantově naruči zhroutil. „Styskalo se mi.“ Vykřikl naposledy a zabořil hlavu pulkynethovi do hrudi. Ten dojaty pohledem na vysokeho mladika projevujici takove city ke svemu dlouho ztracenemu, nevlastnimu bratrovi, se nezmohl na slovo. Jen tiše stal a polykal neviditelne slzy.
***
Wolf opřeny hlavou o bratrovo rameno seděl na lavici u dlouheho, duboveho, jidelniho stolu v hlavni sini a tiše ho poslouchal.
Lantash mu vykladal o tom jak ho unesli přisluhovači temneho lorda podsvěti z palace Urilie, když mu bylo 15 let. Mučeli a nakonec po sledu udalosti z něho udělali Temneho pana s povinnostmi, před kterymi už skoro 8 let utika.
„A co Glaedr, drači pan? Před par lety se zde objevil se zelenym drakem Severusem a vyptaval se na tebe. Když zjistil, že tady nejsi, nechal ti dopis, který je u otce na Aelfleahu.
Vypadal dost zkroušeně.“
„Glaedra jsem viděl naposledy, když se podilel na me zachraně.“ Lantash si povzdechl a odlomil si kousek křupaveho chleba z taliře. „Dobra, zitra vyrazim pro ten dopis na Aelfleah.“
***
Poklidne a bohate panstvi Aelfleah teď čišelo životem. Probihaly připravy na přijezd davno ztraceneho pana Lantashe.
Omanaya Adela znechuceně sledovala radostne obličeje okolo pobihajicich služek a snažila se v sobě potlačit bouřlivy vztek, který se dral nahoru. Devitileta divenka se odvratila od pohledu na matčin usmivajici obličej a zadivala se ven z okna. Po rozlehlem, zasněženem nadvoři pobihali rytiři a pacholkove, někteři tahali dřevo, jini odklizeli snih který neustale padal. Dvojice panošu nesla do kuchyně velkeho divokeho kance zavěšeneho na dlouhe tyči.
„Připravuji se na něj, jakoby to byl samotny kral.“ Zamumlala si vztekle pod nos Omanaya a pobouřeně si založila ruce na hrudi. Undine ani nezvhledla a s hlasem plnym lasky poznamenala. „Pro lidi na Aelfleahu on je jako kral.“ I po 25 letech si lide pamatuji na to z jake propasti chudoby a bidy je nadzvedl jeho otec Alucard. Lantash je mu velice podobny. I přesto, že Aelfleah je soběstačne a bohate panstvi. Muj syn, i když jsem ho vic jak 8 let neviděla, se staral aby takove i zustalo. Smlouvy o neutralnosti Aelfleahu, zabezpečely bezpečne přistaviště pro obchodniky a tvory jenž utikaji před pronasledovanim, tim nemyslim zločince. Domov zde najde každy, kdo přichazi s dobrymi umysly. Uveďme si přiklad, předtim než ses narodila osidleni pod panstvim bylo jen vesnici, teď je to rozrustajici opevněne město.“
„Ale otec se na tom podilel a podili taky!“ Zaprotestovala divenka a kopla si patou o trnož židle (noha od židle).
„To je pravda, stejně jako spřateleni šlechtici, lordove a vejvodove v blizkem okoli. Stejně jako lide na jejich uzemi. Všichni se na tom podileli a všichni z toho nesou přijmy.
„A Urilii a Vychodnimu krali, nevadi, že se jim přimo pod nosem se vytvaři nove „kralovstvi“? „
Urilie se podivala na dceru a usmala se. I přesto, že divce bylo jen něco malo přes devět let, bylo o ni znamo, že oplyva velkou inteligenci. Někteři lide se ji proto dokonce i bali. Ceowulf, jeji otec ji však nechaval aby asistovala při jeho jednanich s šlechtici nebo spravci. Taky ji poskytl učitele, který ji učil filozoficke vědy, počty, jazyky a psani.
„To, že se Aelfleah rozklada na hranicich mezi těmito zeměmi, musí oboum dvoum odvadět daně. Pokud Sever a Vychod valči se zapadem, musí poskytovat zasoby, občas i lidi. Na obratku, mame ochranu a neutralitu. Jinymi slovy Svobodu. Je to vyhodne na obě dvě strany.“
Divka se zamračila, seskočila z židle a popadla bily kožišek s kapuci, pod kterou schovala sve střibřitě bile upravene, dlouhe vlasy. Na ruce si natahla mechove rukavičky a se slovy:“Jdu se nadychat čerstveho vzduchu.“ Vyrazila ven. Z pokoje proběhla dlouhou chodbou, minula dvě smějici se služky, které si vykladaly o tom jak asi bude mlady pan vypadat, seběhla po širokych schodech a přes halu vyběhla ven na zadni nadvoři.
Zde zabočila k rozlehle zahradě, proběhla brankou a zamiřila ke vzdalenějši časti, kde rostly ovocne stromy, které teď zdobila jen jinovatka.
Doběhla k jednomu z nich, opřela se rukou o kuru a předklonila se. Nechtěla byt přitom, až se jeji nejstarši bratr, ktereho v životě neviděla objevi se na panstvi. Měla v umyslu, setrvat na zahradě až do večera.
Když se jeji dech konečně zpomalil, tak pomalym krokem vyrazila ke svemu milovanemu dubu s nizkymi, širokymi větvemi, na které se dalo snadno dostat. Když k němu přistoupila, dotkla se ho. Jeho široky kmen ji naprosto fascinoval, stejně jako koruna. Když byla menši, rada si zde hravala a pokaždy když se citila špatně nebo osaměla, utikala právě k němu.
Se zavřenyma očima k němu chvili promlouvala a pak se vydrapala na jednu z větvi. Opřela se o kmen stromu a zavřela oči. Ani nevěděla kdy usnula.
Probudil ji zobajici chlad na nohy a něči tiche hlasy. Otevřela oči a malem sletěla z mista, kde schoulena vyspavala. Po obou dvou stranach větve stalo po jednom muži. Ten nejbliž k ni, který měl starostlivy vyraz v nevidaně krasne, skoro ženske tvaři k ni promluvil.“Ahoj.“ Usmal se a zamrkal. „Jestli tady v tom chladu budeš sedět, mužeš onemocnět.“
„Jak se jmenuješ, mala lady?“ zeptal se druhy vysoky, pohledny muž s ostře řezanymi rysy a blonďatym koňskym ohonem dlouhych vlasu. Oba dva měli na sobě dlouhe teple plaště s kapi. U toho vyššiho blonďaka byly na zadech umistěne dva jednoručne meče, druhy byl neozbrojen.
„Kdo jste??“ zeptala se a seskočila rychle jako liška z větve v představě, že jsou to zločinci, kteři zneužili nepozornosti straže a dostali do zahrad panstvi.
Když se ovšem pokusila postavit, nohy ji vypověděly službu. Muž s andělskou tvaři ji vzal do naruče a se slovy „odnesu tě domu“ vyrazil směrem k panstvi. Protestovat nemělo smysl. Začalo znovu sněžit.
Urilie neklidně posedavala u večerni tabule a strachovala se o svou dceru, cely den ji nikdo neviděl. I Lantash měl zpožděni. Ceowulf s važnym vyrazem ve tvaři mluvil s Wolfem, který se objevil těsně před setměnim. Sloužici a rytiři seděli tiše kolem stolu a vypadali trochu sklesle. Počitali s tim, že mlady pan Lantash dorazi spolu s Wolfem. Uriliin syn jim však oznamil, že se Lantash možna zpozdi.
Žena se už natahovala k ramenu svého manžela, aby ho poprosila podivat se po jejich dceři, když se najednou dveře do sině otevřely a objevila se v nich dvojice zasněženych postav.
Někteři rytiři sahli k mečum a dykam. Napěti, které touto situaci vzniklo se dalo krajet.
Jedna z postav se trochu naklonila a postavila na zem drobnou osubku v bilem mechovem kožišku. Pak si oprašila hlavu a ramena od sněhu a sundala si kapi. Stejně jako ta druha.
Urilii se zatajil dech. Pomalu se postavila a nejistym krokem zamiřila k Lantovi. Došla k němu a roztřesenymi prsty se dotkla jeho tvaře. Pak s tichim:“Lante.“ Ho pomalu obejmula.
Někdo vykřikl:“To je přece mlady pan Lantash a Rhamant!“ A mistnosti se rozezvučelo vesele vyvolavani. Napjata atmosfera se jako mavnutim kouzelnym proutkem změnila na veselou, plnou radosti.
Adela v šoku odstoupila od svého teď už bratra. Setřasla jeho ruku z ramene, ale než měla mit přiležitost utect. Bratr ji popadl do naruče a zeptal se vedle stojici matky, která se křečovitě držela jeho oblečeni ve strachu, že ji zmizi nebo uteče.
„Matko, neviš nahodou, komu patři toto překrasne stvořeni? Našel jsem ji schovavajici na větvi stromu, kde jsem jako maly taky rad travil svůj čas.“
„Patři mě, muj synu, je to tva mladši sestřička.“ Usmala se žena a laskavě se podivala na Adelu.
Muži překvapenim se rozšiřily jeho azurove oči. „Cože? Tohle překrasne stvořeni, že je ma sestřička?“ Rozesmal se vesele a zvednul do vzduchu před sebe nasupěně se tvařici Omanayi.
Ta se snažila tvařit nasupeně a odmitala jakoukoli kladnou reakci k muži jenž se drze prohlásil za jejího bratra.
Pote, co ji postavil na zem a během dlouhe bouřlive večeře plne oslav a vypravěni o tom co se udalo za 8 let na Aelfleahu. Si Adela se staršim bratrem vyměnila par pohledu. Muž se pokaždy šťastně usmal a vratil se k poslouchani buď to nějakého rytiře nebo svého mladšího bratra, který v jeho přitomnosti zařil jako sluničko. Najednou to nebyl jeji dokonaly, dospěly a chytry a ten nejlepši starši bratřiček Wolf z Aelfleahu ale maly kluk, který bažil i po te nejmenší pozornosti rudovlaseho přivandrovalce.
Adele Omanayi taky neušlo jak se na jejího staro-nově objeveneho příbuzného divaji rodiče a jini. Matčiny oči překypovaly laskou k neznámému a otec se na něj nemohl podivat. Což Adelu v první moment velice překvapilo. Ceowulf jen občas nejistě obratil svůj pohled na něj a to ve chvili kdy ho Lantash přimo oslovil. Vedle ni seděl atleticky stavěny, blonďaty muž s ostře řezanymi rysy hezkeho obličeje a tiše jedl. Občas prohodil par slov se svymi rodiči panem Persiasem a Larou a sourozenci ale převažnou většinu doby lital někdy ve svých myšlenkach. A bez velkého zajmu okusoval kousek kuřecího stehna.
Adela se na něj v jednu chvili podivala a spatřila jak se na jeho krku mezi vlasy pod uchem něco se zalesklo a tak se natahla k tomu. Jenže nedosahla.
Rhamantus se obratil na malou holčičku v roztomilych zelenych šatech, hezkou tvařičkou, s bilymi vlasy a fialovýma očima. Polknul a zeptal se:“Jak ti mužu pomoct mlada damo?“
Adela uhnulu pohledem a ukazala někam na stul. „Mohl bys mi podat ten kompot.“
„Nemohl.“
„Proč?“ Načepiřila se divka.
„Protože si neřekla, prosim.“ Pronesl bez znamky emoci a sledoval jak se děvče s frknutim odvratilo a se slovy:“Takovemu přivandrovalci, prosim, řikat nebudu.“
Komentáře
Přehled komentářů
Umeroru Lantash posilal pryč z Al´se Fearey, nejen kvuli jeji proměně, ale hlavně aby ziskal čas.
Jaka ironie. Komoditu, kterou měl vždycky nadbytek. Teď postradal...
Čas najit toho jenž za smrt jeho dcery muže a zradce jenž te osobě pomahali a hlavně zachranit svou nejmladši.
Lantash se obaval, že prokleti muže přejit i na ni.
Těžce si povzdechl a dotknul se rude drači značky v mistě jeho dvou srdci. On sam byl až přiliš velke magicke sousto pro černou magii. Byt polovičnim kynethem a jezdcem čtyř drakum mělo sve vyhody a nevyhody.
Umerora však tyto vyhody neměla, alespoň zatim ne.
Byl přesvědčen že jedini kdo ji mužou pomoct a uchranit, dokud se to nevyřeši, jsou draci. Jejich přirozena moc a ochrana Dračiho sidla a Dračiho pana. Jejich magie musela byt silnějši než prokleti.
Dcera bude u nich v bezpeči.
Ovšem...
Jestli Glaedr bude souhlasit pomoct.
Vladce Demoni řiše se naposledy podival přes zdobene okno jak jeho dcera, za pomoci Fira naseda na bilou dračici Calthero.
"Buď opatrna." Pronesl šeptem, než dal sbohem odletajici dračici.
32
(Sheewa, 20. 8. 2018 0:14)
***
Umerora si zamyšleně balila věci. Měla si vzit jen to nejnutnějši.
Par košil a kalhot, damske hygiencke potřeby. Dřevěny umně vyřezavany hřeben, ktery se ji dostal od mrtve matky. Nějake penize, teply plašť. A otcuv řetizek s medailonem ve tvaru čtyřbarevne šupiny. A samozřejmě i krasně vyřezavany zub Vlka Orkojeda na koženem řeminku. Ktery dostala od brečici staré křiženky orka a člověka. Kuchařka ji objimala mrtvym chvatem a se slovy, že jestli bude potřebovat pomoct ať se obrati na jejiho syna. Jenž je načelnikem stepniho, velmi rozlehleho klanu v zapadnich provinciich kralovstvi Gustanie.
Kuchařka ji přibalila tolik jidla a piti, že se ji to nevešlo do koženeho baglu na zada.
Jak to ma dostat do sve tašky?
Z jejiho zamyšleni ji vyrušil kratky dotek horkych, dlouhych a elegantnich prstu.
Tassarion ji k štihlemu stehnu připevnil kratky meč schovany v černe kožene pochvě.
Dotek byl přijemny ale kratky. Bohužel.
Vzhledla k němu a usmala se. Nikdy nepochopila jak je možne, že tak krasne ruce mohou byt tak vražedne.
Několikrat za svuj život se stala svědkem, jak se tyto dlouhe, rovne zazraky přirody...semkly kolem krku jejich unoscu a ukončily jejich mizerny život.
Mnoho bylo těch, kdo se ji pokoušel unest, aby ubližil jejimu otci a jeho stale se šiřici moci.
Jen malo komu se podařilo dostat se až k ni. A těm co se to "poštěstilo", brzy toho litovali.
Krvelačny demon Fir... jak Tassariona nazyvali ti jenž ho znali i ti, kteři o něm jen slyšeli.
Si jeji unosy bral osobně...
Natolik, že daval přednost lamat vazy nepřitele rukama a nepouživat přitom žadny jiny nastroj. Nasledně na jejich rodiny dělal vyjimku, jednoručnim mečem Kronen.
O svem rytiři Temne Luny znala Umerora jen to, že ho otec našel na svych cestach. Kdy ještě nebyl panovnikem řiše Al´ Se Fearey. Přesněji u jednoho z přisluhovaču jakeho si Seffesse, se kterym se utkal jeji dědeček a zemřel.
Byl to nekromant, ktery si vybral pro sve pokusy nic netušici rodinu Demonu žijici na hraničnim uzemi pustiny Gand a horskych štitu Goj.
Unesl je. Dlouho je mučil, dělal pokusy. A to vše před očima, připoutaneho ke zdi, maleho chlapečka.
Tassarionovi rodiči to nepřežili. Ovšem když mělo dojit na chlapce. Zvlaštni souhra nahod přivedla zahaleneho muže, hledat přistřeši před brany panstvi nekromanta.
-
Fir, jak mu řikali ostatni. Poopravil divčin plašť a se špetkou zadostiučiněni souhlasně mrknul.
"Dračice jeho veličenstva Calthero nas bude čekat u severni brany." Poznamenal tiše, "...ale to už asi vite..."
Divka mlče přitakala. Bolelo ji srdce, že se nemuže rozloučit s otcem a naposledy se podivat na mrtvou sestru.
Umerora mrkla na dopisy položene na posteli. Rychle je vzala a strčila do tajne kapsy u hrudi. Jeden byl určen pro Glaedra Dračiho pana a druhy pro Severuse.
Algavre nezemřela uplně kvuli "proměně", ale protože ji někdo okradl o energii určene k ni. Ten co to udělal věděl o kynethech, věděl jak a věděl kdy. Prozradil ji otec, když se viděli naposled.
Přišli na to jen nahodou. Magicke prokleti bylo rafinovane a kradlo princezniny sily po troškach, tak aby si toho nikdo nevšimnul, ani sama princezna a ani jeji otec s draky... až do chvile, kdy už bylo pozdě. A když Algavre zemřela, zdrceny Lantash i při vši jeho moci nebyl dost rychly aby vystopoval puvodce silne a nejspiš stare magie, než jeji stopy zmizely s poslednim vydechem Algavre.
-
31
(Sheewa, 16. 7. 2018 20:32)
***
Lantash sviral svou nejmladši dvacetiletou dceru v pevnem objeti a hořce a tiše plakal.
Ani chlacholici myšlenky jeho draku mu nepomahaly.
Nechtěl přijit o sve posledni ditě.
Honily se mu v hlavě myšlenky. Kdyby věděl co ma dělat! Ale on to nevěděl a přistup k těmto informacim neměl. A nemohl se k nim nasilim dostat, až přiliš životu na něm zaviselo.
Co mam dělat?! Co mam dělat?!...
Jak zabezpečit, přežiti sveho potomka?!
Ptal se sam sebe. Jediny z jeho druhu kromě dcery, byl jeho otec, ale ten byl spoustu let mrtvy. Jedině...
"Tassarione..." Pronesl a jeho hluboky hlas se rozhlehal v potichle zahradě. Ani ptaček nepipnul. Ani vanek nezafoukal. Jako by i sama přiroda truchlila nad ztratou Starši princezny.
Demon nezvedaje zrak, se postavil na koleno tam kde tušil dvojici.
Lantash něžně pustil Umeroru. Položil ruku na Rionove rameno. "Nemužu to po tobě chtit, ale slibuješ, že se postaraš o mou dceru a ochraniš ji cenou sveho života a splniš dalši věci o ktere tě požadam?"
"Ano, muj pane." V jeho hlase zněla veškera jistota jeho byti.
"Chci aby si vyhledal draka Severuse..." Odmlčel se...a bylo znat jak je mu těžko, "...a odvedl k němu mou dceru. Potřebuji zjistit jak zajistit to, aby moje dcera přežila svou proměnu."
30
(Sheewa, 16. 7. 2018 20:25)
***
Tassarion a Umerora.
Jemny vanek začechral jeji kratke rude vlasy. Tassarion v plne zbroji Al´Se Feareyske kralovske straže zatajil dech, jen aby nenarušil cinkanim brněni tento nadherný okamžik.
Byl zamilovany až po konečky svych černych rohu. Jeho demoni srdce bušilo jako zvon pokažde, když o něj zavadila svym azurovym zrakem.
A když se prsty dotkla jeho složenych rukou na jilci meče. Myslel si, že jeho srdce vyskoči přes brněni a přistane u jejich nohou.
Umerora nejmladši dcera Lantashe, Al´Se Feareyskeho vladce se usmala na sveho straže. Znala ho od malička. Byl jejim stinem, chranicim jeji život. Vysoky demoni valečnik.
Pro ni ten nejhodnější tvor na celem světě s dobrym srdcem a neuvěřitelnou trpělivosti. Pro nepřitele chladnokrevný, nebezpečny "Krvelačny demon Fir" se kterym neni radno si zahravat.
"Ri-o-ne?" Prohlaskovala jeho jmeno a vratila ho do realneho světa.
"Ano, ma pani?" Pronesl a citil blaženost vědomim, že slouži ji.
Než Umerora stihla promluvit. V jejim zornem poli, na okraji schodu se objevil jeji otec.
***
Zařici zorničky krystalicke barvy, ktere kdysi byvaly kočičimi, stejne barvy jako u Umerory. Zakryla vička s dlouhyma bilyma řasama. Na jeho překrasne tvaři, posete drači zařici značkou zračil smutek.
Než Lantash došel ke sve nejmladší a teď už jedine dceři. Demon Tassarion poklekl a daval si velky pozor aby se na něj nedival.
Pohled na panovnika mohl byt osudny. Kdyby se na něj podival, mohlo se stat. Že by se na něj koukal věčně, zapomenuv na spanek, jidlo, dychani...
Umerora s tim však neměla problem.
"Tati..." pronesla šeptem se slzama na krajičku. V předzvěsti toho co ji povi otec.
"Algavre to nezvladla..." zazněl dvojity mužsky hlas, plny smutku.
Demon polkl knedlik v krku. To byla třeti smrt v rodině pravitele. Prvni, starši dcera Gornel. Nezvladla Povzneseni. Nebo-li "proměnu" jak tomu řika Milostivy.
Matka Algavre a Umerory, moudra demonice Ardemra jenž po celou dobu Existence Al´Se Feareyske řiše, doprovazela Velkeho k jeho trunu a byla jeho nejvyšši radkyni.
Zemřela při porodu. A teď i Algavre. Starši sestra Ume...
... Znovu kvuli Povzneseni.
Demon pocitil strach o svou rudovlasou princeznu. A ani vědomi, že jeho dobry přitel Sordak. Osobni straž a rytiř Temne Luny. Ktery byl přivazan Slovem věrnosti k Algavre. Je nejspiš taky mrtvy, stejně jako desitek Osobnich sloužicich Starši naslednice. Duvod jejich existence skončil a oni neunesli byt bez Ni.
Jejich služba byla zcela dobrovolna. Panovnik je varoval, co se muže stat. Oni souhlasili na podminky...
***
29 - 500 let je kratka doba
(Sheewa, 16. 7. 2018 20:18)
Travově zeleny drak Severus s laskou sledoval svá dračata, jak si hraji mezi tlapami jeho bronzové družky. Bylo jich 5, všechna nadherná v zelenych a nazlatlych barvach.
Za 500 let jeho života, to byli jeho prvni potomci. Byl na ně tak pyšny. Všechna byla velka, silna, hrava.
Lilith oblizovala jedno z dračat a potěšeně při tom vrněla. Pote se zamilovanym pohledem podivala na zeleneho draka.
Natahl k ni čumak a něžně se ji dotknul. Miloval svou družku.
"Slyšel si ty novinky z lidskeho světa, druhu?"
Severus zavrtěl hlavou a poposunul jedno z dračat na velky rudy polštař.
Rozlehle Drači uzemi a Letajici pevnost už vic jak 400 let neopustil. Nebyl duvod.
Ceowulf jeho jezdec davno zemřel spolu s jeho ženou.
Urilie drači a lidska kralovna, byla přyč. Stejně jako jeji děti. Prohrali krvavou a hloupou valku, kterou Urilie a jeji manžel sami začali, ze strachu před stale se rozšiřujicim uzemim Aelfleahu.
Jedno hloupe rozhodnuti a pycha a neschopnost přizpusobit se ke změnam zpusobila pad Urilinyho kralovstvi, stejně jako Vychodniho uzemi.
Teď to byla jedna velka, stale se rozšiřujici řiše Aelfleah.
Aelfleahu vladli děti Ceowulfa. Zle jazyky je nazyvaly Krvava dvojčata.
Severus v Adele a Wolfovi, ktere znal od malička nic krvaveho neviděl.
O Lantashovi s jeho čtyřmi draky a o drsnem a přesto nadherném uzemi demonu a drakonianu zvanem Al´ Se Fearey (Al se fírej)...
Severus si povzdechnul.
...O nich neveděl skoro nic. Jen to, že draci dračiho panstvi se po velke valce, tomu uzemi vyhybali jako čert křiži. Stejně jako elfove, lide a trpaslici.
Narody teď už Aelfleahske řiše a Al Se Fearejci si od sebe držely odstup.
"Drahy..." Lilith se čumakem dotkla zamyšleneho druha.
"Promiň, co si řikala?"
"Kral Arden ze zapadniho kralovsti Gustanii navštivil Aelfleahska dvojčata a požadal Adel o ruku."
Severus neznamo proč se rozesmal.
***
28
(GirappAWt, 14. 7. 2012 14:04)
Pocítil dotyk cudzej mysle na tú svoju. Ibaže ktorej? Áno dve dráčatá spali, dve boli čulé a bol tu ešte aj Severus. Podľa toho, že dotyk bol veľmi krátky, asi ako keď vám na tvár dopadne snehová vločka a ani nie za sekundu sa roztopí, usúdil, že to muselo byť niektoré z dráčat. Potom sa dotyk vrátil, ibaže tento krát bol dlhý a prinášal zo sebou dobre známy tlak na myseľ. Bol to Severus.
„Obávam sa, že si sa práve stal... no... sakra niečo také... o tom som ešte v živote nepočul ale...“
„Severus?“
„Áno?“
„Utrieď si myšlienky lebo pri tomto tvojom jachtaní mi z najväčšou pravdepodobnosťou ujde podstata toho čo sa mi pokúšaš povedať.“
Na drakovi bolo vidno ako sa zhlboka nadýchol než pokračoval.
„Ten červený aj tmavomodrí, no... obaja ťa považujú za svojho jazdca a obávam sa, že tí ostatný tiež, aj keď potvrdiť to nemôžem, pretože spia a niečo sa im sníva, takže keď im vstúpim do mysle nevidím ich myšlienky ale ich sny.“
Lantash si uvedomil, že počuje kroky. Rha sa prestal smiať a rovnako ako Severus ustúpil. V Lantashovom zornom poly sa zjavil Glaedr. Ruky mal prekrížené na prsiach a tváril sa ako keby išiel vyhlásiť vojnu alebo posledný súd.
„Severus má pravdu.“
Začal stroho, pričom sa mu tiež ozval v mysli ako predtým Severus.
„To taktiež znamená, že máš poriadny problém.“
Pokračoval.
„Nevravíš mi nič nové. Radšej keby si navrhol nejaké riešenie!“
„O jednom spôsobe ako pretrhnúť puto medzi drakom a jazdcom obaja vieme...“
Lantash začal zo seba opatrne dráčatá oberať. Tak aby ich nezobudil, ale cítil sa nezvykle ponížený keď ležal pred Glaedrom.
„To by sa ti určite páčilo, ale ja sa kvôli tomu zabiť nedám.“
Postavil sa pred Glaedra so vzdorom na tvári. Ich vzájomný pohľad jeden druhému do očí prerušil detský plač. Ako keby to pre nich bol nejaký druh povelu sa obaja zadívali tým smerom. Tá v bielom odená plavovlasá žena chovala dieťa v náručí a jemne ho kolísala zo strany na stranu aby ho utíšila. Keď sa jej to konečne podarilo opätovala dvojici svoj pohľad očí k jej vlasom tak neuveriteľne kontrastne čiernych.
„Ako môžeš niečo také navrhovať niekomu kto ti práve zachránil manželku a syna!“
Lantashovi sa od prekvapenia vrátili ľudské zreničky. Len a mu to zdalo alebo naozaj prehovorila v myšlienkach? Presunul svoj pohľad na Glaedra ktorý náhle stratil tú suverenitu vo svojom postoji a najviac Lantashovi teraz pripomínal trestaného psa.
„Kedy konečne ho už prestaneš obviňovať za všetko čoho bol obeťou a nie strojcom ako si si ty vzal do hlavy?!“
Lantash si všimol elfského tvaru jej uší.
„Zachránil nás! Nezaslúži si za to odpustenie, uznanie a PREPUSTENIE?“
Posledné slovo zdôraznila a dala tak na javo, že vie o tom, že tu Lantasha Glaedr nechal zadržať. Červený dráčik sa po Lantashovom oblečení vyšplhal až na jeho ramená, kde sa usadil a hlavičkou sa začal otierať o jeho krk. Tmavo-tigrovaný sa mu zase snažil vtlačiť hlavu pod pazuchu. Glaedr vykročil smerom k matracu kde ležala, teraz miesto žien obklopená nadýchanými vankúšmi a sadol si na okraj matraca. Venoval dôverný pohľad jej aj dieťaťu. Potom ho obrátil na Lantasha.
27
(Sheewa, 12. 7. 2012 21:10)
Žena to zkusila. Muž zavřel oči a jeho ruka se pod tunikou přesunula na jeji vypoukle břiško. Matka zezačátku zatajila dech pak se však znovu uvolnila, z jeho doteku totiž citila neznamou silu, která do jejího těla dodavala přiliv přijemne, posilujici energii.
Kyneth se usmal a otevřel oči. „Tvuj syn je zlobive ditě.“ Zamumlal z vesela, pak však zvažněl.
„Až ti řeknu, budeš tlačit, je ti to jasne?“
Matka nenarozeného ditěte jen pokyvala hlavou.
Muž se zahleděl do země. Pak zničeho nic vzhledl a vykřikl „Teď!“. Ve chvili kdy žena spatřila kočiči zorničky, vyjekla a zatlačila.
Jeskyni se rozezněl dětsky plač.
Porodni baba rychle přestřihla pupečni šňuru. A převzala od něj ditě.
Lantash vydechl ulevou a motavě se postavil. Na jeho rtech začal hrat usměv od ucha k uchu.
Obratil svůj pohled na přitomne a začal pomalu ustupovat zpět. Někteři z přítomných na něj hazeli vystrašene, jiné vděčne pohledy. Ale bylo mu to zcela jedno.
Ani si neuvědomil, že za nim je schudek. Nejiste nohy ho neudržely a on spadl mezi vajička. Znovu se o něco praštil hlavou.
Nasledně už jen slyšel zvuky překvapeni, mluvy a praskajicich skořapek.
-
Něco jemného a lechtajiciho jej probudilo ze tmy.
Jeho dlouhe, huste řasy se zachvěly a otevřely světu kočiči oči. Chvili trvalo než si uvědomil na co se diva. Stále se nacházel v te jeskyni.
Také se nad nim sklanělo několik hlav.
Jedna patřila rozrušenemu Severovi, ta byla nejvyš. Vedle něho stal chlamajici se Rhamant, držel se za břicho a z jeho oči tekly slzy a jak se zdalo měl problem se uklidnit.
Lant si uvědomil, že přimo na jeho hlavě něco leži a tak obratil oči k čelu a spatřil maleho bileho dračka, který mu spici dycha na nos. Jiny zcela rudy a o něco větši měl opřene tlapky o jeho hruď a s naprosto roztomilou tvařičkou a s gigantickými zlatymi oči upiral na něj nehybny, snad ten nejroztomilejši pohled, který kdy Lantash měl příležitost spatřit.
U jeho ucha mu zase spočival jiny dračik. Byl rozvalen na jeho rameni a funěl mu na ucho. Nejspiš se mu něco zdalo, protože u toho ještě něco zaujateho pobroukaval.
Nebyl tomu však konec. Na těle citil tihu, která mu branila v tom aby se pohnul. Zkusil trochu nadzvednout hlavu a podivat se v tom směru. Nemusel se moc namahat, nad hlavičkou rudeho mladěte se zjevila velka hlava s hlubokym prastarym pohledem. Tmavo modre drače uctihodne velikosti se stříbrnými tygřimi pruhy na ramenou se černymi zraky do něj vpijela.
26
(Sheewa, 10. 7. 2012 18:28)
Jakoby tomu osud chtěl zabranit, objevila se v chodbě Ebylilie. Jeji ametystove šupiny byly tmave a jak se zdalo, byla něčim velice znepokojena.
Když zvedla oči a uviděla před sebou znamou trojici. Rozšiřili se ji oči a z nozdru vyšel proud bile pary. Hned na to nadšeně nadskočila a rozběhla se jim v ústrety.
Lantash polkl a rozhledl se zmateně po přatelich, drak o něco větši než kuň se řitil přimo na něj a nezdalo se, že stihne zabrzdit. Kyneth chytl Rhamanta za oblečeni a připravil se na utěk.
Nic vic však nestihl. Najednou nad nim stala purpurova dračice a tlačila jej čumakem k podlaze.
„Eby, co to dělaš?“ Zavrčel Severus ale světle fialova dračice jej neposlouchala.
„Lantashiiii!“ Zaskučela prosebně a trochu se odtahla.
Kyneth s menšim otřesem mozku nadzvedl hlavu a pohladil dračinku po čumaku.
„Eby, co se děje?“
„Glaeder by to nikdy nedovolil, ale ja ….ona ma bolesti…….žena…jeho… Slyšela jsem…ale ten Glaedr!“
„Klid.“ Zamumlal a zkusil se posadit, cely svět se mu točil pře očima a bylo mu trochu špatně.
Znovu dračici pohladil a vyzval ji aby vypověděla všechno v klidu.
Ta však udělala něco jineho. Popadla Lanta a hodila jej na zada. Pak se rozběhla chodbou pryč.
Kyneth slyšel za sebou volani Rhamanta a Severa, ale Ebylilie na ně nedbala a během chvile už byli na širokých schodech vedoucich do spodnich pater „Letajici pevnosti“, do dračich sluji.
Trvalo to vic než deset minut než se ocitli v horke prostorne jeskyni osvětlene magickými světly.
Lanta do nosu udeřil smrad krve a siry a také něco neznámého, sladkého. Vyhledl z pod Ebyineho krku a spatřil jak se rychle přibližuji k velke matraci ležici uprostřed mistnosti. Na matraci ležela těhotna žena v bile, dlouhe tunice a jak se zdalo rodila, nebo se o to aspoň pokoušela. Byla cela bleda a vypadala na to, že každou chvili omdli. Několik žen ji za zady podpiralo a vedle jejich nohou klečela porodni baba, která byla překvapivě mlada. Kromě toho kolem vyvyšene podlahy všude kolem postavala hromada vajec ruzne velikosti. Od maleho ne většiho než hlava až po dva metry obrovska vejce.
„Nevim co dělat. Už jsem zkusila všechno.“ Slyšel Lant mluvit porodni babu.
„Ať to zkusi Lantash z Aelfleahu!“ Vykřikla Ebylilie a zabrzdila před matraci.
„Eby…ja nevim…nikdy jsem nebyl u porodu a taky si nemyslim, že je to dobry napad….“
„To nedovolim!“ Vykřikla porodni baba a postavila se v obrane poloze před mužem.
„Je to Temny lord! Nedovolim aby jeho špinave ruce pošpinili naši světlou pani!
„Chceš aby tva pani zemřela?!“ Zařvala Eby na ženu. Ta chtěla ještě něco namitat ale dračice zcvakla před jejim obličejem zuby a tim ji přinutila zmlknout.
Rodici matka pohledla na krásného muže před sebou. Bylo na něm něco zvláštního, i přes bolesti, žena citila k němu velkou, neznamo odkud vzatou, naklonnost. Stal před ni a na jeho dokonalem čele hrala zamyšlena vraska. Nevšimal si dohadující se dvojice. Chvili hodnotil situaci, pak si povzdechl. Sundal si rukavice a vyhrnul si rukávy až po loket. Nasledně v kiblu čiste horke vody si ruce pořadně omyl.
Pote přikleknul k jejim noham a trochu poodrhnul jeji tuniku. Par vteřin se na ni dival. Pote duvěrně položil sve jemne na dotek ruky na jeji stehna a něžně par krat pohladil.
„Uvolni se.“ Pronesl tlumenym hlubokym hlasem. „Prosim.“ Zašeptal.
25
(GirappAWt, 10. 7. 2012 18:27)
„Zbaľ si veci, odchádzame!“
Ozval sa Rhamantovi v mysli.
„Nevaroval ťa Glaedr, nech to ani neskúšaš?“
„Áno, ale tuto Severus tvrdí, že má plán, o ktorom ale zatiaľ odmieta prezradiť viac.“
Zamračene sa na draka obrátil Lantash. Ten sa vzápäti zapojil do myšlienkovej konverzácie:
„Nevravím, že to víjde ani, že je to bezpečné... skrátka a dobre mi vleziete do tlamy, ja sa vás pokúsim neprehĺtnuť a odletieť s vami do bezpečnej vzdialenosti od pevnosti, kde vás pustím.“
„Jedna otázka, prečo to chceš urobiť?“
„Pretože ja si pamätám miesto kde tvoj otec skonal a môžem vás tam doviesť. Tam začneš svoje pátranie ak skutočne tak veľmi chceš nájsť jeho telo. A ešte preto, že som drak tvojho otca.“
Lantash sa už nadychoval s námietkov...
„Ticho! Ja viem, že to nikdy nebola pravda, ale radšej si budem myslieť toto, než aby som si mal priznať fakt, že ma sedlal ten vrah ktorý sa teraz hrá na tvojho otca!“
„Chcel som povedať, teda vlastne sa skôr spýtať, čo je s Waylinom? Nie je on teraz tvojim jazdcom?“
„To je, ale, no... Chcete pomoc alebo nie?“
Zajachtal Severus odrazu zmätený tým ako Lantash zamiešal prišlú tému hovoru.
24
(GirappAWt, 10. 7. 2012 18:27)
Očakával, že to pravdepodobne bude Ebylilie, aby mu opäť robila spoločnosť, alebo nejaký posol, čo prišiel aby mu oznámil, že si ho Glaedr žiada. Ako keby bol kôň ktorého pán nakáže pripraviť na cestu a vyviesť zo stajne. Dvere sa ale okamžite rozleteli ako keby za nimi niekto odpálil výbušné kúzlo. V Lantashovom zornom poli sa ocitol zelený, hrudný šupinový plát ktorý sa rútil k nemu. Dračia tlapa ho chytila drápmi za golier a priblížila ho pred dračí čenich.
„Je to možné? Po ôsmich rokoch... Ja tomu neverííííííím!“
„Severus?“
Drak si ho zdvihol ešte vyššie priamo pred oči.
„Samozrejme, že ja. Čakal si snáď niekoho iného?“
„Pravdupovediac, áno. Mohol by si ma už zložiť dole, prosím? Necítim sa príjemne keď som v pozícií muchy vytiahnutej z medu.“
„O jasné, samozrejme.“
Lantash si urovnal golier keď sa už ocitol znova nohami na zemi.
„Nevšimol som si ťa pri príchode.“
„To preto, že som tu nebol.“
Vysvetlil Severus.
„No a čo sem vlastne privádza teba? Myslel som, že si z Glaedrom idete po krku.“
„Už našťastie nie, ale aj tak ma nemá ktovie ako rád.“
„To ale nebola odpoveď na moju otázku.“
Upozornil Severus. Lantash sa chvíľku zamyslel, či mu povie pravdu alebo nejakú lož. Vedel, že tento dotieravý šupináč je síce občas trochu detinský, ale hlavu rozhodne nemá prázdnu. A ak by prišiel na to, že mu Lantash klame, museli by začať odzačiatku, pretože Severus by sa dožadoval pravdivej verzie. Avšak predtým než pokračoval, pre istotu použil znova magickú sieť na priestor celej miestnosti, vrátane rozrazených vchodovích dverí, aby ich nikto nemohol odpočúvať.
„Dostal som od Glaedra list, v ktorom mi píše, že našiel telo môjho otca. Ale zdá sa, že ma sem iba chcel vylákať, aby ma mal pod dohľadom. Asi si stále myslí, že tajne koordinujem tú evidentne chaotickú a zmetočnú činnosť čiernych vojsk.“
„To teda... Tak počkať! To si tu akože pod zámkom?“
„Tak nejako.“
„To je od Glaedra pekne podlé! A nepokúsil si sa utiecť?“
„Glaedr mi poradil, aby som to radšej ani neskúšal.“
Z útrob Severusovho tela vyrazil zvuk, veľmi podobný smiechu.
„Čo je ti smiešne?“
Drak nad tým iba mávol tlapou.
„Je tu s tebou aj Rhamant?“
Lantash prikývol.
„Má izbu hneď vedľa. Prečo mám taký pocit, že máš niečo v pláne?“
„Kto chce kam, pomôžme mu tam!“
Severus na Lantasha spiklenecky žmurkol a začal cúvať z izby preč. Síce bola dostatočne veľká aby sa dnu vošiel, a nemusel pri tom ležať na bruchu, ale na otočku na mieste už dosť priestoru nebolo. Možno, keby tam nebola tá posteľ...
„Ako to chceš dosiahnuť?“
„To uvidíš!“
„Zdravím Illin, tak čo tvoja Jacelin, ešte stále je v rukách liečiteľou?“
Pozdravil Severus šedého draka ktorý práve prechádzal chodbou. Ten iba smutne prikývol.
„Neboj sa, ona to zvládne. Je bojovníčka!“
„Ja viem, že áno, no aj tak sa o ňu bojím.“
Prisvedčil Illin. Rozlúčili sa a sivý drak zahol do odbočky. Lantash zaklopal Rhamantovi na dvere.
23
(Sheewa, 10. 7. 2012 18:26)
-
Lantash seděl na kraji široke honosne postele a na jeho čele hrala zamyšlena vraska mezi obočim.
Naprazdno polknul a setřel si nahlou slzu. Byl velice unaven. Unavovaly ho city a emoce, které hraly v jeho mysli a nedavaly mu usnout.
Vadilo mu s jakym pohrdanim se na něj Glaedr dival. Přal si aby byli přatele, měl ho rad. Citil mezi nimi nezname pouto a zaroveň v jeho duši plula velka loď samoty. Občas na něj dolehala jako nyní a nutila jej nechtěnou slabost projevit.
Zdalo by se, že obklopen rodinou, Rhamantem a dalšími. By mu nemělu nic chybět….
Povzdechl si, nejvice ve svém životě, chtěl najit tělo svého otce. Doufal, že pokud se tak stane, tak ta otravna samota zmizi. Doufal, že se to stane dnes, ale mrtvola uvnitř drači hrobky nepatřila jeho otci.
Ozvalo se jemne zaškrabani na vysoke dubove dveře.
Lantash se rychle uklidnil a zvolal:“Dále.“
22
(Sheewa, 10. 7. 2012 18:26)
Lantashovi připadalo, že se nediva na dva sarkofágy ale jen na jeden, kolem kterého ležela kamenna podobizna draka.
Muž pomalu přistoupil k černemu kvadru se zlatym žilkovanim v podobě hezkeho muže a podival se na kryt. Na jeho okrajich byly zlatym pismem vyryte oslavne verše, které v sobě ovšem nesly ochranna kouzla.
Když se k nim polovični kyneth přiblížil, jemně zazařily.
„Mohu jej otevřit?“ Zeptal se.
Jakmile Drači pan dal souhlas, runy pohasly a rudovlasy muž položil dlaně na kraj chladneho kamenne a odsunul vrchni část sarkofagu.
Ztěžka se opřel o okraj a zdrceně se chvili dival na to co je uvnitř. Rhamant až zatajil dech v očekavani budoucích udalosti. Jeho chraněnec však jen zvedl hlavu a a hlasem plnym emoci požadal Glaedra, jestli by ho tady nenechal s jeho otcem o samotě.
Drači Pan chvili vahal, ale nejspiš na telepaticke nalehani ametystově zbarvene dračice, nakonec povolil a spoulu s ni odkračel.
Lant je zkroušeně sledoval dokud oba dva nezmizeli. A ve chvili kdy byl přesvědčen, že jsou venku z mistnosti. Jeho emotivni vyraz litosti se změnil na chladnou překrasnou masku, kterou Rhaman tak dobře znal. Samou ulevou vydechl.
Jejich pohledy se setkaly.
Kyneth jakoby odhaněl mouchu, ležerně mavl dlani. Nad celou obrovskou mistnosti se snesl neviditelny štit, který branil nepovolanym ušim nebo očim sledovat co se děje uvnitř.
Nasledně zavrčel vzteky.
„Už jsem to nemohl snest!“
Demon se usmal. Vyšel po schůdcích k sarkofagu a zadival se na to co je uvnitř. Jeho usměv se ještě vic rozšiřil, když spatřil ztrouchnivělou, vysušenou mrtvolu odětou ve zlatem rouchu.
„Nejen že si ten hlupák pořad v doměni, že jsem ze sve vlastní vule sedl na Temny trun, ale ještě k tomu mi tady předvadi nějakou….“ Dlani ukazal na mumii.
„Ten jeho povyšeny vyraz, u bohyně!...Měl jsem sto chuti vrazit mu pěsti do ksichtu, aby se konečně probudil. On se ani nepokoušel zjistit jak to všechno bylo! Proč si to hovado mysli, že mi Urilie odpustila a nechala Aelfleah napokoji, jen pro me hezke oči??? Protože, zjistila jak to doopravdy bylo!“ Lantash se vztekal a Rhamant byl rad, že jeho přitel dostane ze sebe to všechno co se v něm nahromadilo. A když už ne všechno, tak aspoň část toho.
-
Pulkyneth se ihned ztišil ve chvili kdy ucitil jak neviditelna membrána kouzla zabraňující slyšet i vidět co je uvnitř, nenapadně praskla a zmizela.
Lant se znovu zatvařil zkroušeně. Rhamant k němu přistoupil a poplacal ho po rameni, pak mu pomohl zpět zavřit poklop sarkofagu.
V momentě kdy Glaeder byl před nim, kyneth vzhledl. V jeho modrych očich se zračily slzy.
Pan draku polkl než promluvil, marně se snažil zakryt, že mu Lantove trapeni není lhostejne: „Tvoje i Rhaove pokoje jsou nachystane, odpočiň si než pro tebe pošlu.“
„Jak dlouho mě tu chceš držet?“ Zeptal se chladně rudovlasy muž a obešel sarkofág.
„Tak dlouho jak budu chtit. A radim ti abys nezkoušel utect.“ Uzavřel Glaedr
21
(GirappAWt, 10. 7. 2012 18:25)
Približne pred týždňom:
Faleah začula prudké mávanie mohutných krídel. Bola to očakávaná návšteva zostala teda otočená chrbtom ku vchodu. Vedela veľmi dobre kto to je.
„No konečne. Už som sa bála, že som chytila jazdkyňu ktorej drakovy na nej absolútne nezáleží.“
Do vchodu sa napchala sivá dračia hlava. Takmer sa tam nevošla. Drakove oči sa upreli na ženu ktorá visela za ruky na reťaziach ktoré boly ukotvené v háku na strope. Nohami nedosahovala na zem a na chrbte pravej ruky bolo vidno atramentové znamenie, polkruh v presnej polovici rozdelený dlhšou čiarou, ktorá mala po oboch stranách kratšiu čiaru. Na podlahe pod ženou bol vyrytý zvláštny obrazec. Jej šaty boly kedysi pekné, svetlohnedá jazdecká kombinéza však teraz bola celá špinavá a dotrhaná, ale ešte ju ako tak halila. Jej unavené uplakané oči mu opätovali pohľad. Bledá vpadnutá tvár, akoby nepatrila jej. Akoby v reťaziach miesto jeho jazdkyne visel niekto iný. Opatrne sa dotkol svojou mysľou tej jej, v myšlienkach ju objal, chlácholil ju a uisťoval, že všetko dobre dopadne. „Prosím spáľ celú túto miestnosť, mňa aj tú ženu! Zabi nás skôr ako nás donúti urobiť niečo strašné!“
Úpenlivo prosila myšlienkou draka jeho jazdkyňa v reťaziach.
„To nemôžem, nedokážem ti ublížiť, a aj ona ti ublíži, ak neurobím čo chce.“
Odpovedal smutne.
„Hej ty jašterica hovorím s tebou!“
Seffessova kňažka odená v čiernej leštenej koži zvýšila hlas. Bál sa odpovedať, bál sa pohnúť, bál sa pomaly aj dýchať. Vedel, že tá temná žena, zo spálenou pravou polovicou tela môže Jacelin zabiť lusknutím prstov. Ale keby neodpovedal, tá žena by začala mučiť jeho jazdkyňu a to nechcel.
„Jacelin si uniesla preto, že ma chceš donútiť niečo pre teba urobiť uctievačka Seffessa. Hovor, vykonám čokoľvek čo bude v mojich silách!“
Jazdkyňa spútaná v reťaziach sa zatvárila zhrozene. Illin jej v duchu odpovedal:
„Musím! Urobím všetko pre to aby som ťa zachránil!“
Aspoň, že som nenatrafila na mudrlanta ktorý sa štorcuje a vymýšľa. Spokojne si pomyslela Faleah.
„Skutočne, čokoľvek?“
Bez toho, žeby počkala na drakovu odpoveď siahla po itami za opaskom, plynulo ho vytiahla a bleskuríchle zabodla žene do krku. Illin bolestivo zaryčal a zvonku k nim doľahol príšerný zvuk jeho drápov škrípajúcich po kameni. Kňažka to nepreháňala. Nechcela jazdkyňu zabiť, iba ukázať drakovi čo sa stane, ak neuspeje v úlohe ktorú mu dá.
„Prečo si to urobila?“
Zasyčal, keď konečne prestala z mučením Jacelin. Tá sa snažila nabrať do pľúc vzduch, ale veľmi sa jej nedarilo, pretože každý nádych pálil ako peklo.
„To bolo iba varovanie... taká malá výstraha aby si sa snažil čo najlepšie. Máš týždeň na to, aby si mi sem priviedol Lantasha z Aelfleahu.“
„Čože?“
„Nechci aby som to zopakovala, lebo ak budem musieť tak s tým, že tuto tvoja drahá bude mať itami zabodnuté do ucha!“
„Iste dobre. Rozumiem. Ale Lantasha už dlhší čas nikto nevidel. Ako vieš, že je na Aelfleahu?“
„Niesom povinná popisovať svoje metódy otrokovi. Proste to viem! A predtým, než ťa napadne ďalej protestovať, nie, nie som taká hlúpa aby som si myslela, že si schopný sa k nemu dostať priamo na panstve. Ale on tam nezostane naveky. Mám informáciu, že pocestuje do oblačnej pevnosti. A keďže ty a táto tu ste členmi dračej letky, určite pre teba nebude problém sa do pevnosti, alebo aspoň do jej blízkosti dostať. A keď Lantash pevnosť opustí...“
Príkívol.
„Nie, Illin. Nebuď blázon! Ak urobíme čo od nás chce aj tak nás nakoniec zabije! A keď nie tak to urobiááááááááááá...“
„Prestááááááááááááááááááň!“
Faleah znova trochu neochotne oddialila itami od Jacelininho tela.
„Varujem ťa, mám ťa na očiach takže sa nepokúšaj dať komukoľvek akokoľvek najavo, že si pod mojim vplivom, či nebodaj byť natoľko húpi aby si o svojej súčasnej situácií niečo vykvákal nejakém drakovi či jazdcovi. Teda...“
Vzala dvoma prstami Jacelin za bradu.
„...za predpokladu, že chceš v týchto očných jamkách vidieť ešte oči keď sa sem nabudúce vrátiš. A teraz padaj!“
20
(GirappAWt, 3. 6. 2012 0:33)
„Poďte zamnou!“
„Nechceš nám o tom povedať niečo viac?“
„Nie nadarmo sa hovorí, že jeden obraz vydá za tisíc slov!“
Pod Glaedrovim vedením sa teda vydali chodbou na opačnej strane sály a zišli schodisko na jej konci smerom dole.
„Iba mi povedz... ide o môjho otca však?“
Zaujímal sa Lantash.
„Prečo si to myslíš?“
„No ja, akosi si neviem predstaviť iný dôvod pre ktorý by si bol ochotný aspoň na chvíľu odložiť hnev, aj keď oprávnený, ktorý ku mne prechovávaš stranou, pretože môj otec bol jazdcom tvojho otca.“
„Ty si nikdy nebol hlupák čo Lantash?“
Obzrel sa Glaedr cez rameno.
„To mám pokladať za áno?“
Glaedr zvážnel, no viac nič nepovedal a neodpovedal na žiadne ďalšie otázky ani naliehanie.
„Je to zbytočné. Keď si postavý hlavu tak s ním nepohnem ani ja!“
Zverila sa im Eby. Nakoniec konečne zišli, Lantash už ani netušil koľké schodište v poradí smerom dolu. Choby tu boli úplne kompletne z čierneho, hladkého mramoru bez žilkovania a boly zahalené temnotou ktorú vytváral väčší odstup medzi zdrojmi svetla. Glaedr mágiou vytvoril guľu mäkkého bielo-modrého svetla a nechal ju plávať vzduchom pred nimi.
„Eby, Eby, čo je to za miesto?“
Pošepol dračici Rhamant.
„Kripta.“
Odpovedala rovnako šeptom Eby. Lantash zatajil dych. Teraz si bol už viac než istý... našli telo jeho otca. Keď nakoniec vstúpili do miestnosti dostatočne veľkej aj pre Eby, v ktorej bola ešte tmavšia tma než tam vonku a Glaedr nechal magické svetlo sa rozvinúť tak aby osvetľovalo celú miestnosť, Lantash zažíval pocit deja vu, pri tom ako Glaedr prehovoril.
„Lantash, Rhamant, v týchto dvoch sarkofágoch pred vami sú telesné ostatky Alucarda a Bladea, hrdinou prvej Seffesovej hrozby!“
19
(GirappAWt, 3. 6. 2012 0:33)
„Nevieš pre čo som vlastne tu?“
„Viem, ale Glaedr ti to všetko chce povedať sám.“
„A zavedieš ma k nemu?“
Dračica sa postavila a vyrazila preč rozernou chodbou s Lantashom za pätami.
„Nechceš si na mňa vyskočiť?“
„Nie, pôjdem takto. Nebudem ťa predsa obťažovať. Ale zato by som neodmietol pohladenie ak by si nemala nič proti.“
„Pokojne si poslúž.“
A tak ako kráčal vedľa nej, položil roztvorenú dlaň na jej šupiny na bruchu. Na dotyk boly hladké a hrialy. Zopár krát ju pohladil a nakoniec jemne poplácal. Eby sa z tlami ozvalo spokjné zamručanie. Chodba tu bola osvetlená magickým ohňom a jej steny znázorňovali všetky možné dračie legendy kráľovstva ako aj históriu kráľovského dračieho rodu. Vyzeralo to na hlavnú chodbu z ktorej viedlo niekoľko „menších“ odbočiek. Oni však pokračovali stále rovno až nakoniec Eby čumákom rozrazila dvojkrídlové dvere a vstúpili do obrovskej centrálnej siene. Odhadom by sa do nej vošla aj stovka drakov a celá bola z bieleho kameňa. Po oboch stranách ju lemovalo stĺporadie nad ktorým boly ešte ploché, diskové balkóny ale inak až na trón, dlhý stôl z asi dvadsiatimi stoličkami bola úplne bez zariadenia. Sieňou sa rozliehal Rhamantov protestný hlas:
„Tak prečo za tím teda nemôžem ísť ak ani on ani ja niesme väzňami?“
„Je u neho Eby, čo by si tam chcel robyť ty?“
„Odstrániť škody čo si spôsobil!“
„Žiadne škody som nespôsobil. Ak by som mu chcel ublížiť tak dám strážnym drakom povel aby vás roztrhali na námestí.“
„Tak prečo si sa ho teda dotýkal a nechal si ho omdlieť?“
„Čo si čakal, že ho do pevnosti vovediem s fanfárami a nechám mu pripraviť hostinu?!“
Eby neveriacky zatrepala hlavou zo strany na stranu a vyrazila na koniec siene v ľavo a Lantash sa držal vedľa. Rhamant a Glaedr, sediaci na zlatom tróne v podobe sediaceho draka, tak že opierky na ruky boly drakové predné tlapy a opierka chrbta drakove hrudné a krčné plátové šupiny, boly tak zabraný do svojej polemiky, že si doteraz ich príchod nevšimli.
„Vidím, že popry zúrivej diskusií z Rhamantom si konečne vydržal obstáť a krajčír dokončil svoje dielo.“
Glaedr konečne spustil oči z Rhamanta a obrátil hlavu smerom k Eby.
„Tak vidíš, tu ho máš. Je celý a bez ujmi na zdravý!“
Rhamant sa okamžite postavil zo stoličky a zaujal postavenie tesne vedľa svojho chránenca a priateľa.
„Takže, keďže ste už všetci tu, môžeme prejsť k dôvodu ktorý vás sem priviedol.“
Glaedr vstal a urovnal si nové šatstvo.
18
(GirappAWt, 3. 6. 2012 0:25)
V moment keď sa Glaedr Lantasha dotkol, Rhamant tušil, že bude zle a začal vyvolávať mágiu. V pravej dlani sa mu rozsvietilo biele svetlo. Glaedr sa čiastočne premenil do dračej podoby a varovne ofúkol Rhamanta obláčkom dymu zároveň zdvihnutov pravicou naznačil ostatným drakom aby nezasahovali. Rhamant nepochyboval o tom, že by dokázal Glaedra aj zabiť, ale následne by za to on aj Lantash zaplatili životom a rozpútaný dračí hnev by sa najskôr obrátil aj proti Aelfleahu aj napriek jeho neutralite...
„Čo to má znamenať!“
Oboril sa na neho aspoň, aby nemal zlý pocit z toho, že nedokázal urobiť nič na Lantashovu ochranu.
„Neboj sa, nijak vážne som mu neublížil.“
Odvetil Glaedr a dokončil svoju premenu. Vylož mi ho na chrbát a vysadni na mňa. Rhamant poslúchol s tým, že si povedal, že to Glaedrovi ešte pekne spočíta.
„Pohov!“
Rozkázal Glaedr strážnym drakom a tý sa rozleteli na svoje strážne posty až na trojicu draconis humanoides ktorý ich nasledovali až k vstupnému vchodu šikým tulenom v streche na severnej strane.
-
Lantash pomaly otvoril oči. Hlava mu trešťala a chvíľu trvalo kým zaostril.
„No konečne. Už som si myslela, že takto zostaneš naveky.“
Ozval sa ženský hlas a Lantash si uvedomoval, že by ho mal poznať. Niečo makké, vlhké a teplé sa mu nalepilo na tvár. Opatrne sa do toho zaprel dlaňami a jemne to od seba odtlačil. Zažmurkal a konečne si uvedomil na čo sa to vlastne díva. Vlasnte skôr na koho.
„Eby? To teda... nemusela si ma oblizovať...“
„Mala som pocit, že potrebuješ pomoc s tým aby si sa prebral. Veľmi rada ťa konečne zase raz vidím.“
„Áno, musím povedať, že si to dala dosť zjavne najavo... Aj ja ťa rád vidím.“
Rozhliadol sa okolo seba. Miestnosť v ktorej sa nachádzali bola doslova a do písmena dračích rozmerov. Bola to vlastne záhrada s trávou niekoľkými stromami, žľabom v ktorom tiekla voda ako potôčik. Svetlo v miestnosti zabezpečovalo niekoľko nočných bludičiek ktoré plachtili vzduchom tu a tam a tichým šepotom sa medzi sebou zhovárali vo svojom jazyku. On spolu z Ebylilie však sedeli na kope mäkkých vankúšov čo bolo trochu zvláštne. Priamo nad nimi bolo veľké presklené strešné okno na ktoré ešte stále usilovne ťukal dážď.
„Kde to vlastne som?“
„V priestoroch vymedzených pre mňa tu v lietajúcej pevnosti. Glaedr ma požiadal aby som s tebou zostala kým sa nepreberieš.“
Prikývol.
17
(Sheewa, 1. 6. 2012 22:44)
Glaedr se snažil stat rovně a nechat krejčiře, aby dělal svou praci.
„Pane…“ zabrumlal stary muž.“Jestli se budete vrtět, tak to nikdy nedokončim.“
Drači kral zavrčel a obratil svůj pohled na překrasnou světlo-fialovou dračici. Ta se pobaveně odvratila a lepe se uvelebila na hromadě velkych rudych polštářu.
Musel obdivovat, jak se jeji ametystum podobne šupiny, při každem pohybu, ve světle šedeho bouřkoveho nebe, zaleskly.
Byly ještě tmavši a krásnější než kdy před tim. Začalo prudce pršet. Ve velkem sale, kde se nacházeli, se rozsvitila magicka světlo-žluta svítidla umistěna na zdech a stropě trůnní sině.
Temnou oblohu pročisl blesk a rozezněl se hrom.
Ebylilie zazivala a odhalila světu sadu ostrych ukazkově bilych zubu.
Pote co drak v lidske podobě dostal další pichanec jehlou. Dračice pobaveně vypustila proud bile pary.
„Ty se směješ…a ja …“ zanaříkal, v pulce věty však ustal, protože se o jeho vědomi někdo nepatrně otřel. Byl to jeden ze strážních draku.
„Co se děje Uture?“ Zeptal se ho telepaticky.
Stražny na vyzvani poslal obrazek obrovského naměsti a na něm, obklopeni draky i Draconis humanoides, stali dvě osoby.
Jediny, koho Glaedr znal a věděl o něm že muže létat a není drak, byl Rhamantus. Kdo ovšem byla ta zahalena osoba s krvavě rudymi zvláštními křidly vedle něj, to drak nevěděl.
Abylilie se narovnala a vyměnila si pohled se svým vladcem. Ten zapomněl na krejčiře a jak nejrychleji mohl, vyběhl z mistnosti.
-
Rha byl znepokojen. Byli obklopeni draky jenž nevypadali zrovna přatelsky naladěni. Ještě k tomu pršelo jako z konve. Stal pobliž Lantashe a byl připraven ho při sebemenší znamce potiži popadnout a uhanět pryč. Jeho velka tmavo-modra blanita drači křidla mu umožňovala unest i vic než dvě osoby najednou. Ještě k tomu, v případě nutnosti si mohl vždy pomoct kouzly. Ovšem netušil jak je to s jeho přitelem. Tak aspoň natahl jedno ze svých křidel nad jeho hlavu, aby ho aspoň trochu uchranil před ledovym deštěm.
Kyneth se na něj podival a usmal se. Bylo to zbytečne.
Tři pary těžkých opeřenych křidel rudovlasy muž měl volně svěšenych kolem sebe a dešť jich nemilosrdně smačel.
Demon věděl, že je Lant v tomto stavu nemuže schovat, ne dokud trochu neuschnou. Jinymi slovy byl zcela bezbranny.
Polovičniho kynetha pobavila starost jeho druha po neštěsti. Jeho usměv se však změnil na bolestivou grimasu, když jeho obrana proti mentálnímu utoku přes tuctu draku, zeslabla. Raději se odvratil, aby mu Rhamant neviděl do tvaře. Trochu mu zaviděl. Modry demon byl přirozeně odolny vůči jakekoli psychicke sondě od kohokoli.
Přes hluk deště se rozezvučel přisny mužsky vykřik.
„Nechte toho!“
Tlak ustal. Kyneth ulevou zavřel oči a zakolisal, chvili trvalo než se vzpamatoval.
„Glaedre.“ Zvolal varovně demon.
Někdo Lantovi sundal kapi z hlavy a ten musel čelit nepříjemným ledovym kapkam stekajicim z vlasu osoby před nim.
Kolem jeho tvaře se obtočily horke dlaně. Pak zničeho nic na jeho mysl zautočilo tak silne vědomi, až to nevydržel a omdlel.
16
(GirappAWt, 31. 5. 2012 0:08)
Undine si to všimla ale nehcela sa vypitovať pred Lantashom na ktorého sa Ceowulf teraz pozrel ešte menej než zvyčajne. Po dezerte sa všetci zdvyhli a odyšli do stajní kde sa stretli aj s Wolfom a Omanayou Adelou aby sa rozlúčili.
„Dávaj si na seba pozor.“
„Áno mami.“
„A vráť sa mi.“
„Áno mami.“
„A...“
Lantash ukončil vyratúvanie ďalších vecí dlhým a pevným objatím svojej matky. Tá následne objala aj Rhamanta. Ceowulf Lantashovy podal ruku a po prvý krát od dnešného popoludnia sa mu odvážil pozrieť priamo do očí. Dlho to však nezniesol a svoj pohľad presmeroval k zemi. S Rhamantom si tak isto podal ruku. Lantash a Wolf sa objali a nakoniec si Lant vzal do náručia malú Adelu:
„Dávaj tu na rodičov pozor áno? Zvládneš to?“
Jej líca sa nafúkli.
„Zase so mnou hovoríš ako s malou! Nemôžem na nich dávať pozor, zatiaľ ešte nie, zatiaľ dávajú pozor oni na mňa.“
„No tak teda dobre, keď sa vrátim, budem zvedaví koľko toho vieš o histórií kráľovstva.“
Vystríhal ju a na rozlúčku ju pobozkal na čelo. Potom spoločne s Rhamantom vzali kone za uzdy a vyrazili cez nádvorie miestami osvetlené pochodňami do čiernej noci. Wolf odviedol Adelu do postele a Ceowulf z Undine sledovali Lantasha a Rhamanta vedúcich kone miznúcich v poslednom osvetlenom priestore panstva, pred hlavnou bránou. Undine sa k svojmu mužovi pritúlila a rozhodla sa konečne dozvedieť, prečo sa správa ako keby mu vyrezali jazyk. Stačil jej na to pohľad, aby bolo Ceowulfovi jasné, že bude musieť s pravdou von:
„Tak hovor, čo sa deje?“
„Dnes som prišiel o syna.“
„Ale no tááák. Sama sebe sa nedivím, že som trochu útlocitná ale ty?“
„Nie, nemyslím to tak ako si to pochopila. Lantash mi dnes právom vmietol do tváre, že som mu zatajil jeho pôvod, že to kým je sa musel dozvedieť od... od Severusa! Bola to chyba, že som mu to nepovedal.“
„Aj keby si mu to bol povedal, zranilo by ho to rovnako.“
„To áno, ale aspoň ja by som mal čisté svedomie! Nemôžem sa mu už priamo pozrieť do očí. Neustále v nich vidím tú nevyslovenú výčitku!“
Undine sa k nemu pritúlila ešte pevnejšie, aby cítil jej podporu.
„Ver mi, chápe to, a aj keď sa momentálne pre to možno hnevá, čas hrot tohto noža otupí. Aj keď nie je tvoja krv vychoval si ho ty, venoval si mu lásku a pozornosť a to sa len tak neopomína.“
Ceowulf si povzdychol, sklonil hlavu a pobozkal svoju ženu. Po bozku šeptom vyslovil tiché „Ďakujem.“
15
(GirappAWt, 31. 5. 2012 0:06)
Rhamant išiel za kuchárom dohodnúť, aby im zabalil nejaké zásoby na cestu a Lantash mal ísť za kováčom, u ktorého nechali svoje zbrane, aby ich skontroloval a nabrúsi a do stajní pre kone. Rhamant stále trval na tom, že Lantasha ešte nenechá lietať aj napriek tomu, že do týždňa ktorý mu pôvodne naordinoval, už zostávali iba tri dni. Od Lantashovej záchrany bol Rhamant neuveriteľne neústupčivý v čomkoľvek čo sa nejako týkalo Lantashovho zdravia a ochrany. Zišli sa až keď už bol čas na večeru. Tú pre nich matka nechala pripraviť v súkromnom salóne, miesta iba pre nich štyroch. Začali polievkov ktorej prevažným obsahom boly zemiaky, doplnené zmäsov sušených húb.
„Počkajte! Najprv ja!“
Zadržal lyžice všetkých Rhamant na pol ceste k ústam.
„Rha, tu sme doma. Pochybujem, že sa ma tu niekto bude pokúšať otráviť!“
Undine viditeľne znervóznela.
„Dobre, ale kuchárovy mohla nejaká huba ujsť.“
Lantash sa zamračil a skôr než stihol Rha pokračovať v protestoch lyžica zmyzla v ústach. Rha bol v ten momemt tak naštvaný, až lyžicu ktorú zvieral v ruke čiastočne ohol.
„Tak, syn môj, mal si za tie roky možnosť sa stretnúť zo sestrou tvojho otca?“
Ceowulf si odkašľal.
„Bohužiaľ nie, tetu Ylthin som nevidel od svojich trinástich rokov aj napriek tomu, že do elfských krajov som pár krát zablúdil.“
Priznal Lantash.
„A kde všade si bol?“
„Na rôznych miestach. Kým to po mojej, musím podotknúť nedobrovoľnej korunovácií utíchlo musel som sa skrývať a tak som precestoval hodný kus kráľovstva...“
Aj konverzácia pri druhom chode sa niesla v duchu Lantashovho rozprávania zážitkov svojej matke. Rhamant občas niečo podotkol alebo Lantasha poopravil, alebo dodal niečo o čom Lantash nevedel. No Ceowulf bol po celý čas ticho.
14
(GirappAWt, 31. 5. 2012 0:05)
Pôsobilo to na ňu neskutočne ukľudňujúco. Za pár minút jej Lantash z tváre utrel posledné slzy ktoré tam zostali. Kým sa Undine upokojila tuho premýšľal čo jej povie aby zmenil jej názor, alebo aspoň zabránil tomu aby nenechala zamúrovať v izbe všetky okná a pred dvere nepostavila polovicu vojsk ktorou Aelfleah disponoval. Dvoma prstami ktoré jej zasunul pod bradu ju prinútil znova vzhliadnuť k jeho očiam.
„Viem si predstaviť aké je to pre teba ťažké, ale ja musím odísť. Glaedr by mi sem nepriletel zanechať správu, ak by to nebolo skutočne dôležité! Najmä nie potom čo sa medzi ním a mnou udialo.“
Undine nevedela na čo presne Lantash myslí, ale dobre si pamätala ako sa Glaedr zarito odmietal čo i len zmieniť o Lantashovi, keď u nej pre neho nechával ten zvytok. Pochopila, že ich vzťahy teraz niesu ktovie aké.
„Ale čo ak ti ublíži! Nemôžem ťa stratiť, nemôžem!“
Znova sa rozvzlikala a hrozilo, že opäťdôjde k slzám. „To ste dnes všetci napojený na kolektívne vedomie alebo čo?“ Zaúpel v duchu Lantash keď dnes už po tretí krát počul rovnaký argument od v poradí tretieho človeka.
„Neublíži! V tom liste mi to zaručuje a naviac Rhamant pôjde somnou.“
„Ale... ale...“
„Pšššt.“
Umlčal ju tým, že jej na pery položil ukazovák a pobokzkal ju na čelo.
„Sľubujem, že sa vrátim hneď ako to bude čo i len trochu možné!“
Undine sa zhlboka nadýchla a vzdychla. Znova svojho syna objala tak pevne, ako keby vysela nad priepasťou a on bol jej jediný záchytný bod.
„Tak dobre.“
Zašepkala mu nakoniec tichúčko do ucha a uvoľnila objatie. Lantash jej pomohol opäť postaviť sa na nohy.
„Ale nezabudni sa rozlúčiť než odýdeš!“
Kládla mu na srdce.
„Nezabudol som na to pred rokmi, a teraz tiež určite nezabudnem.“
Nakoniec opustila izbu a vrátil sa do nej Rhamant a spolu sa dali do balenia sa na cestu.
„Čo myslíš, čo je tá vec ktorú Glaedr v liste spomína?“
„Lantash pokrčil ramenami. Čítal si ten list, vieš toľko čo ja!“
„No dobre, ale čo si myslíš, že to môže byť?“
„Netuším, ale jedno je isté. Bude to nejako súvisieť s mojim otcom a pôjde o niečo také, čo mi sem na Aelfleah Glaedr nemohol z nejakého dôvodu doručiť, inak by tak urobil.“
Keď zbalili svoje veci rozdelili si úlohy.
33
(Sheewa, 20. 8. 2018 0:14)