Prekliata
Princezna
Kedysi dávno v jednom kráľovstve sa kráľovi a kráľovnej narodili dve princezné, princezná Sára a princezná Klára. Kráľovský pár sa presťahoval do nového kráľovstva a tam chceli dať Sáru a Kláru pokrstiť. Pri krste farár pokrstil Sáru, ale Kláru odmietol pokrstiť. Rodičia nevedeli prečo, a tak farár ukázal na obrátený pentagram na Klárinej ruke. Všetci tam vedeli, že je to znak Nemenovaného pána podsvetia. Mešťania takýchto panovníkov nechceli. Vyštvali ich preč. Presťahovali sa do ďalšieho kráľovstva a radšej pomlčali o ich dcére. Dievčatká rástli a po piatich rokoch sa rodičia pokúsili o druhý pokus krstu. Nikoho tam nechceli, pretože ak by to nevyšlo tak by sa museli opäť presťahovať. Farár Kláru odmietol pokrstiť. Farár im pordil, aby si zavolali do Klárinej izby vymetača démonov. Nepomohlo to. Skúsili aj pokrstiť dom, nič. Skúsili asi dvadsať spôsobov, ale nič nepomáhalo. Jednu noc sa Klára zobudila a podpálila ich hrad. Opäť sa museli presťahovať, ale to nebol ten najväčší problém. Pretože farár ich varoval, že sa začne správať záhadne. Že možno bude aj násilná. Keď sa presťahovali do nového zámku, hneď v tú noc sa Klára prikradla k Sáre a dorezala jej tvár. Vtedy mali desať rokov. Na druhý deň dali vybudovať v zámku komnatu do ktorej zavreli Kláru. Izba bola celá biela, mala iba jedno okno, maličké a bolo to strešné okno. Uprostred miestnosti postavili obrovský okrúhli svietnik, do ktorého postavili sedemdesiatsedem sviečok, čo je mimochodom sväté číslo. Komnatu, skôr ako doň nasťahovali Kláru, dali ju vysvätiť. Nakoniec, keď tam Klára už bývala, začala sa chovať naozaj divne. Ako prvý znak jej zvláštneho chovania bolo, že prestala jesť. V jeden deň, keď jej slúžka priniesla jedlo, Klára jej povedala, že ak ju nepustia, tak sa ich dedine niečo stane. Druhý znak chovania bol, že sa po dedine začal šíriť démonický mor. Vtedy si rodičia uvedomili, že musia svoju dcéru upáliť. No nestihli. Pretože tretí znak jej chovania bol konečný. O pol noci sa zabila tak, že si ľahla do prostred sviečkového pentagramu a zapálila sa. Posledný odkaz, ktorý po Kláre zostal, bol odkaz vyrytý do steny. Písalo sa tam: „Jeden za druhým...“ Vtedy sa rodina radšej opäť presťahovala. V prvú noc slúžka počula hlasy. Uvidela plachtu, pod ktorou vyzeralo, akoby niekto bol. „Jeden za druhým, jeden za druhým, jeden za druhým, ...“ V tú noc umrela Matka – kráľovná. O sedem dní Sára začula z vyhorelej komnaty krik:„ZOSTANEŠ SAMA!!!“ V tú noc umrel aj jej otec. Sára začala blúzniť. Počula hlasy. Neutíchajúce hlasy. A proroctvo sa naplnilo. Ostala sama. Bála sa ducha svojej sestry, a preto sa utiahla do kláštora. Po siedmich dňoch v kláštore hlasy slabli a slabli. Nakoniec utíchli. Ešte v tú noc šla matka predstavená skontrolovať Sáru. No nebola tam. Ostal tam len denník, ktorý si písala od prvého Klárinho znamenia, aj Sárine pocity a úvahy. A na poslednej strane bolo napísane. „Prišla si po mňa.“
Tento príbeh je čisto vymyslený, ale taký strašidelný, že som sa ho sama zľakla. A to je pech, pretože moja spolužiačka sa volá Klára... BÚ... :D
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář