Diel štvrtý
Skvelé. Vyspal som sa s chlapom. Som taký znechutený sám sebou. Najhoršie na tom je, že sa mi to páčilo. Dokonca sa mi to páčilo viac ako sex s tou najlepšou babou, akú som dostal . . . Asi by bolo dobré odtiaľto vypadnúť. Odkotúľam sa z postele a vstanem. Radšej si nevšímam teplú tekutinu stekajúcu mi po stehne a začínam hľadať svoje veci. Cítim, ako ma Santos sleduje, ale ignorujem to. Mám už všetko okrem . . . ,,Nehľadáš toto?" -opýta sa a na prste si obtáča moje trenýrky. Prejdem k nemu a prudkým pohybom si ich vezmem. ,,Vďaka." -poviem odmerane. Rozpačite ich držím v rukách a neviem, či si ich mám obliecť alebo jednoducho odísť tak, ako som. Letmo si obzriem Santosa. Vidím jeho skúmavý pohľad upretý na mňa. Čert to ber! Rýchlo si na seba natiahnem trenýrky a odchádzam. ,,Chcel si sa iba milovať, alebo mala tvoja návšteva aj iný dôvod?" -pobavene hlesne Santos. Zastavím sa tesne pred dverami. Neznášam to! Vždy ma takto zastavuje a robí zo mňa hlupáka. Akoby som bol malé decko. Tá otázka ma však vytočila. Arogantný ničomník! ,,Áno, mala. Oznamujem ti, že sa vraciam domov." ,,To nepôjde." -poznamená, čím ma vytočí ešte viac. ,,Ako to myslíš, že to nepôjde?! Prečo by to nešlo?" S povzdychom sa postaví a kráča ku mne. Narazím do dverí. Ani som si neuvedomil, že od neho ustupujem. Santos sa očami vpíja do tých mojich. Je odo mňa vzdialený už len na jeden krok. Napäto ho sledujem. Ľavou rukou otvorí šuflík v písacom stole, vytiahne z neho nejaké papiere a podá mi ich. ,,Pre toto." Zarazene si ich vezmem. Čakal som niečo iné. Pozriem si prvý z nich. Potom neveriacky aj tie ďalšie. Sú to listy od Susan. Nemusím si ani prečítať meno na konci každého z nich. Jej rukopis poznám až pridobre. píšem Ti, lebo chcem, aby si vedel, že Ťa aj napriek . . . Tak moment? Tieto listy sú predsa adresované mne, tak prečo ich má Santos? ,,Môžeš mi vysvetliť, prečo si sa mi o nich doteraz ani slovkom nezmienil?" -precedím pomedzi zuby. Toto je zásah do môjho súkromia! ,,Samozrejme. Mám na to jednoduché vysvetlenie." Priblíži sa. Naše telá sú od seba len zopár centimetrov. Cítim na krku jeho dych a zrýchlený tlkot svojho srdca. ,,Nechcel som -" -zašepká, no je prerušený zvonením mobilu. Odstúpi a zoberie si ho zo stola. ,,Čo môžem pre teba urobiť?" -spevavo príjme hovor a doširoka sa usmieva. ,,Ale to je skvelé . . ." Jeho úsmev sa pomaly vytráca a je nahradzovaný výrazom typu- čo som komu urobil. Počas počúvania značne dlhého monológu volajúceho sa odo mňa otočí. Lačne si prezerám jeho perfektnú postavu, pričom si úplne zbytočne pripomínam, že je to chlap. Otočí sa naspäť. Rýchlo zdvihnem pohľad k jeho očiam. Zamračenú tvár vystrieda zasa jeho typický úškrn. ,,Už sa neviem dočkať." -ukončí hovor a maškrtne si ma obhliadne. Ani trochu sa mi to nepáči. ,,Budeš sa sťahovať." Čože?! Nevravel náhodou, že to nepôjde a čo tie listy? A vôbec- on ma vyhadzuje? ,,Ako . . .ako to myslíš?" -opýtam sa s miernymi obavami. ,,Tak ako som povedal. Vezmi si veci a dones si ich sem. Sestra s manželom prerábajú byt, takže budú istý čas bývať tu. A keďže mám iba dve spálne, budeš dočasne bývať v tej mojej." ,,Neprichádza do úvahy!" ,,Na tvojom mieste si to dobre rozmyslím.. V podstate máš dve možnosti. Domov ťa nepustím a cháp to, ako len chceš. Môžeš spať v mojej izbe, alebo v obývačke na gauči, čo nie je také pohodlné, že?" To je fakt. Menší gauč som asi v živote nevidel. Plní skôr estetickú funkciu, ale na druhej strane predstava, že by som . . . ,,Pár dní na gauči zvládnem." -razantne poviem po chvíli ticha. ,,Budú to asi dva týždne." -nezúčastnene poznamená Santos. Čo teraz?! Dva týždne na tej miniatúre rozhodne nevydržím. To by som mohol spať radšej na lavičke v parku. Aj tá je pohodlnejšia. . . ,,Nasťahujem sa k tebe, ale mám podmienku." Na okamih sa odmlčím. ,,Nebude žiadny sex , ani nijaké útoky." ,,Nebodaj som to bol ja, kto sa na teba vrhol? ,,Ja som sa na teba nevrhol!" -vykríknem s rumencom na tvári. Santos nadvihne jedno obočie. Vlastne som to bol naozaj ja, kto s tým začal, ale ja . . .len som chcel. . . To nie je fér! Namosúrene sa obrátim a idem preč ,,O pätnásť minút sú tu, tak si švihni." -zakričí za mnou. ,,Veď počkaj! Nemysli si, že sa zo všetkého vykrútiš tak ľahko." -mrmlem si pre seba cestou k izbe. Čo najrýchlejšie si zbalím veci, osprchujem sa a odnesiem si všetko k Santosovi. Nie je tu. Zamračím sa. Ani mi nepovedal, kde môžem svoje veci uložiť. Pozriem sa na posteľ a zamračím sa ešte viac. ,,Zradca." Hodím na ňu veci. V mysli sa mi vybaví obraz, ktorý som pred necelou polhodinou videl všade naokolo. Potrasiem hlavou. Už nikdy sa to nesmie zopakovať! Z premýšľania ma vytrhne zvonček. Sú tu. Prejdem do obývačky, kde si to pravdepodobne namieria. Bolo by slušné ich privítať, keďže tu teraz bývam. ,, Ách, Wayne, zlatíčko, predstavujem ti svoju rozkošnú sestričku, Lucíu." -zvolá na mňa Santos. Ešte ma ani nezaregistrovala a on ma už predstavuje. ,,Veľmi ma te- " ,,Ty si ho ešte neposlal domov?" -opýta sa brata a mňa si vôbec nevšíma. ,,Vedel si, že prídem a nechal si si tu svoju hračku?! To sa mi snáď zdá. Som unavená z cesty, dokonca som sem priviedla manžela a ty nevieš zariadiť, aby tento bordel nebol aspoň na chvíľu tým, čím je obvykle! " ,,On nie je moja hračka. Je to môj kolega a práve prechádza ťažkým obdobím- " ,,Aha, ty sa ho snažíš utešiť." ,,Nie. Len som mu podal pomocnú ruku ako to zvyknú niektorí ľudia robiť. Nemôže teraz bývať doma, tak je tu. A okrem toho, práve som povedal, že si rozkošná a ty si to celé skazila." -vyčítavo dopovie Santos. Jeho "rozkošná" sestra ho prebodáva pohľadom, pri ktorom by stíchli aj vyhladnuté psy. Odrazu sa pozrie na mňa. Stojím pred ňou ako päť peňazí, neschopný pohybu. Nakoniec sa kŕčovito usmejem. ,, Wayne Jenkins, teší ma. " -poviem a podám jej ruku. Neochotne mi podá tu svoju a so vztýčenou hlavou odíde z miestnosti. O chvíľu na to tade nemotorne prejde aj nejaký šašo, ktorého je vďaka množstvu kufrov ledva vidieť. Horko- ťažko zadržiavam smiech. Tá nafúkaná pávica by sa mohla zrovnávať s nejakou strelenou ženskou z priemernej telenovely. No musím uznať, že je nádherná. Má rovnako hlboké oči ako jej brat, taký istý odtieň pokožky, dlhé husté čierne vlasy, perfektné krivky . . . ,,Hádam si sa len nezaľúbil." -výsmešne sa spoza mňa ozve Santos. Otrávene sa na neho pozriem. Nechápem, čo má za problém. V poslednej dobe, nie, vlastne celú dobu do mňa rýpe. Začína ma riadne štvať. ,,Nie!" -odseknem a odchádzam, keď som za ruku vtiahnutý na gauč. Santos si na mňa obkročmo sadne a priklincuje moje ruky svojimi. ,,Pusti ma!" -rozkážem mu, aj keď si myslím, že to nebude mať žiadny účinok. ,,Nie." -povie a sladko sa usmeje. ,,Ale veď si súhlasil, že nebudú žiadne útoky!" -namietnem. ,,To si povedal ty a ja, ak sa dobre pamätám, som na to neodpovedal." ,,Kto mlčí, ten svedčí!" -vypálim prvé, čo mi napadne. ,,To je predsa hlúposť. No . . . dajme tomu, že ti dám za pravdu. Táto "podmienka" vyplýva z faktu, že si sa presunul do mojej izby, čo znamená, že to platí len za jej stenami. Býval si u mňa tak či tak, takže sa to mohlo kľudne stať, aj keď si bol v tej predošlej spálni." -zazubí sa a následne sa mi ústami prisaje na krk. Kusnem sa do spodnej pery, aby som nezastenal. Neukážem mu predsa ako veľmi sa mi to páči. Jeho ruka sa presunie ku nohaviciam, z ktorých mi vysunie košeľu. Jemne prechádza bruškami prstov po pokožke. ,,Nemusíš si ubližovať. Viem, že prahneš po mojich dotykoch." -zmyselne mi zašepká do ucha, kde ma následne jemnulinko pohryzie. Z úst sa mi vyderie tlmený vzdych,ktorý neunikne jeho pozornosti. Tvárou sa priblíži ku mojej a obdarí ma malým božtekom. ,,To, že si to nedokážeš pripustiť je tvoja vec. Ja si počkám." Pohladí ma po líci, vstane a odíde. ,,Veď ja to viem . . ." - nepočuteľne hlesnem.
Komentáře
Přehled komentářů
a ja si pockam s nim :D hehe good dielik a samo tesim na dalsi :D
(musis mi odpustit ze ti sem pisem take priblble komentare ale ja neviem moc ludi pochvalit :P)
:))))
(Tamara, 2. 4. 2009 17:53)