Grafická karta
Grafická karta alebo tiež grafický adaptér je komponent počítača, ktorá zabezpečuje zobrazenie informácií na zobrazovacej jednotke, napríklad na monitore.
Grafická karta je kombináciou (grafickej) pamäte (obvykle DRAM resp. jej modernejšie verzie DDR2, GDDR3, GDDR4) a grafického procesora (videoprocesora). Grafický procesor spracúva informácie z centrálneho procesora (CPU), a výsledok zobrazuje na monitore prostredníctvom analógového (D-SUB) alebo digitálneho (DVI) výstupu. Súčasťou karty (okrem podporných logických obvodov a radičov) je aj RAMDAC - digitálno analógový prevodník.
Niekedy (najmä u lacnejších počítačov a počítačov nevyžadujúcich grafický výkon), je grafická karta (grafický čip a podporné obvody) integrovaná na matičnej doske, prípadne je priamo integrovanou súčasťou čipovej sady (chipset). Obvykle je potom grafická pamäť zdieľaná s operačnou pamäťou procesora. Takéto riešenie ide samozrejme na úkor výkonnosti v zobrazovaní grafiky, a aj na úkor výkonu samotného hlavného procesora. Moderné integrované riešenia sú však schopné nahradiť externé grafické karty s 3D akceleráciou nižšej triedy.
Dôležité parametre grafickej karty sú: rýchlosť (bodová frekvencia/riadková a snímková frekvencia), rozlíšenie (počet zobrazených bodov v oboch smeroch), farebná hĺbka (počet zobraziteľných farieb, často vyjadrené počtom bitov), veľkosť pamäte, jej typ a rýchlosť a typ zbernice prostredníctvom ktorej je karta pripojená do počítača.
V minulosti výkonnosť grafických kariet určovala hlavne veľkosť pamäte ktorou karta disponovala. Bolo jasné, že grafická karta s pamäťou 32MB je výkonnejšia ako karta disponujúca len 16MB pamäťou. Hlavným parametrom výkonu grafickej karty je však dnes najmä typ použitého jadra a pamäťovej zbernice. Keďže je stále pomerne bežné medzi spotrebiteľmi posudzovať výkony jednotlivých kariet len na základe veľkosti ich pamäte, výrobcovia často používajú marketingové triky - karty s nižším výkonom, resp. brzdené nedostatočnou šírkou pamäťovej zbernice, sú vybavené oveľa väčšou pamäťou, než akú sú schopné pri svojej činnosti využívať, aby vznikol falošný dojem ich výkonnosti. Napríklad grafická karta GeForce 6600GT vybavená 128MB pamäťou DDR3 a 128bitovou zbernicou je podstatne výkonnejšia (v mnohých prípadoch niekoľkonásobne) ako lacné grafické karty vybavené 64bitovou zbernicou, ale väčšinou disponujúce 256MB pamäťou (i keď reálne nebudú nikdy využívať ani polovicu tejto pamäte).
V počiatkoch znázorňovania 3D objektov v počítačovej grafike bolo požadované, aby sa trojrozmerná scéna prepočítala a zobrazila (vyrenderovala) za niekoľko minút. Dnešné grafické karty musia takýchto trojrozmerných scén zvládnuť okolo 70 za jedinú sekundu.
Procesor
Procesor v informatike označuje dve veci:
A) Pôvodne je to časť systému (označovaná tiež ako procesorový subsystém), určená na postupné spracúvanie určitých vstupov na výstupy (odtiaľ aj slovo „procesor“, ktoré v latinčine znamená „spracovateľ / ten, kto spôsobuje, že niečo postupne postupuje vpred“). Presnejšia definícia znie, že je to subsystém systému spracovania dát, ktorý prijíma informácie zakódované predtým vstupným subsystémom, a ktorý údaje potom spracováva a odosiela na výstupný subsystém, kde sa opäť dekódujú na informáciu. Rozlišujeme procesory
v hardvéri, napríklad:
centrálny procesor (CPU)
matematický koprocesor (FPU)
grafický procesor (GPU)
zvukový procesor
DSP
špecializované vstupné a výstupné procesory
(zriedka) v softvéri, tu najmä:
programy alebo programové moduly, ktoré v systéme hrajú centrálnu úlohu; dnes sa uprednostňuje pojem engine, pozri engine
B) V užšom zmysle dnes slovo procesor označuje len centrálny procesor
Operačná pamäť
Operačná pamäť (niekedy označovaná aj ako „hlavná pamäť“) počítača je pamäťou, v ktorej sa ukladajú dáta, ktoré procesor počítača momentálne nespracováva, ale budú potrebné neskôr.
Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť/z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku. Procesor a ostatné komponenty počítača, ktoré sa potrebujú k uloženým informáciám dostať, tak nemusia na prístup k nim príliš dlho čakať.
Operačná pamäť je štruktúrovaná pomocou stĺpcov a riadkov. Do oblastí, ktoré vznikli takýmto rozdelením pamäte sa zmestí len určité množstvo údajov. Operačná pamäť každého počítača je energeticky závislá, čo v praxi znamená, že po prerušení dodávky elektrického prúdu alebo po vypnutí počítača, sa všetky údaje, ktoré obsahovala, vymažú. Príčinou tejto energetickej závislosti sú použité moduly operačnej pamäte. Ich nahradenie inými modulmi, ktoré by boli energeticky nezávislé (tzv. MRAM moduly) však v súčasnosti ešte nie je možné. Takéto moduly sú totiž príliš pomalé a to by znižovalo výkon počítačov.
Operačnú pamäť nájdeme v počítači najčastejšie v podobe pamäťového modulu. Časom sa podarilo vyrobiť niekoľko druhov operačných pamätí. Hlavne v 90-tych rokoch prevažovali pamäte s označením SIMM ale objavovala sa aj tzv. EDO-RAM pamäť. V dnešných počítačoch nájdeme prevažne moduly s označením DIMM, SDR, DDR. Najnovším typom operačnej pamäte je DDR2-SDRAM.
Matičná doska
Matičná doska (aj MB, základná doska, motherboard, mainboard, mobo) je doska obsahujúca elektronické súčiastky tvoriace základné prvky osobného počítača, alebo iného elektronického zariadenia založeného na procesoroch. Matičná doska je zjednocujúcim prvkom v počítači, všetky ostatné moduly, súčasti, diely a periférie sa priamo, alebo nepriamu vkladajú, alebo pripájajú k matičnej doske.
Konštrukcia [upraviť]Matičná doska je jedna z najdôležitejších súčiastok moderného počítača. Počítač, ako celok je postavený na modulárnom (stavebnicovom) princípe, kde je možné jednotlivé funkčné moduly meniť. Základným modulom každého počítača je práve matičná doska. Ďalšie moduly (komponenty) sú pripojené priamo na matičnú dosku. Matičná doska je mechanicky pripevnená v skrinke počítača a elektricky napájaná zo zdroja. Väčšina rozširujúcich kariet je potom napájaná z matičnej dosky. Hlavnú riadiacu funkciu má centrálny procesor (CPU) ktorý je uložený v pätici (socket, slot, ZIF). Spolupracuje s pomocnými obvodmi integrovaný obvod (zvyčajne dvojica), tzv. čipová sada (čipset, z angl. chipset), ktorá zabezpečuje väčšinu funkcií matičnej dosky. Moduly osadené do základnej dosky (ako napr. druh procesora alebo typ pamäte) sú určené tým, akú čipovú sadu a aký druh konektorov matičná doska obsahuje.
Matičná doska obsahuje tzv. zbernicu - sadu konektorov umožňujúce pripojiť rozširujúce karty, soket - konektor pre pripojenie procesora, pamäťové sloty - pre pripojenie pamäťových modulov, IDE alebo SATA konektory pre pripojenie mechaník (optické, alebo pevné disky) a sadu konektorov pre pripojenie ovládačov, kontroliek a výstupov počítačovej skrinky. Dôležitou súčasťou matičnej dosky je BIOS - čip obsahujúci riadiaci program matičnej dosky, s možnosťou uloženia voliteľných parametrov a nastavení. Doska zároveň obsahuje hodinový obvod s reálnym časom. Nastavenia BIOSU sú zálohované batériou, ktorá zároveň zabezpečuje chod hodín aj pri odpojenom napájaní.
Základnou funkciou matičnej dosky je poskytnúť základné prepojenie vnútorných a vonkajších zariadení počítača, či už po mechanickej alebo elektronickej stránke. Vśetky vonkajšie a vnútorné zariadenia sú nejakým spôsobom prepojené s matičnou doskou. Ak procesor počítača predstavuje "mozog", zbernica predstavuje "miechu" tak matičná doska predstavuje jeho "telo". Niektoré rozširujúce moduly počítača sú umiestnené na matičnej doske priamo, niektoré sú prepojené káblom, niektoré môžu komunikovať aj bezdôtovo.
Štandardizácia umožnila rozvoj počítačovej techniky. Vśetky neštandardné karty, konektory a zariadenia, ktoré sa neprispôsobili postupne zanikli. Vznikol tzv. PC štandard a predajné sú len komponenty so štandardom kompatibilné. Zbernica predstavuje rozhranie pre rozširujúce karty, karty musia byť vybavené štandardizovaným konektorom (napr. PCI, AGP, PCIE, USB ...) ktorý musí elektricky, mechanicky a komunikačne "sedieť" s konektorom, do ktorého sa rozširujúce zariadenie zapája. Vonkajší konektor so svojimi mechanicko - elektronicko - komunikačnými vlastnosťami preto označujeme ako port (voľne preložené prístav, brána). Viacerým zariadeniam je umožnené pripojenie rôznym sôsobom - pomocou rôznych portov, pričom funkcia zariadenia ostáva rovnaká (myš môžme pripojiť cez COM konektor, PS/2 konektor alebo cez USB konektor ...).
Navonok (externe) matičná doska poskytuje (nie je podmienkou, rôzne dosky obsahujú rozličné kombinácie portov):
pripojenie klávesnice (DIN, PS/2, USB ...)
pripojenie myši (COM, PS/2, USB ...)
sériový komunikačný konektor (COM)
paralelný port (LPT, Centronics, Bitronics ...)
gameport (GAME, MIDI ...)
USB - univerzálne sériové rozhranie (USB 1.0, USB 2.0)
FireWire (1394, iLink ...)
eSATA
zvukové konektory (JACK, optical, COAX ...)
sieťové pripojenie obvykle Ethernet 10, 100, 1G - (TP, BNC ...)
VGA (ak je na MB integrovaná grafika) D-SUB, DVI, HDMI, VIDEO, SVIDEO
iné
Trendom je potlačenie všetkých portov a ich nahradenie jediným univerzálnym - USB portom.
Interne matičná doska poskytuje (nie je podmienkou, rôzne dosky obsahujú rozličné kombinácie konektorov):
zbernice:
ISA - dnes už nepoužívané
EISA - dnes už nepoužívané
VESA - dnes už nepoužívané
PCI - běžně používaná
AGP - špecializované pre grafiku, rýchlešia ako PCI.
PCI Express - nástupca PCI a AGP. Vyššie prenosové rýchlosti a kapacita.
rise zbernice - dnes už nepoužívané AMR, CNR ...
iné
konektory pre pripojenie interných zariadení:
napájacie konektory ATX, AT
napájacie konektory pre CPU
IDE
SATA
FLOPPY
konektory pre pripojenie ventilátorov
konektory zvukovej karty (CD audio, MUX, prepojenie so skrinkou)
rozširujúce konektory USB a FireWire
konektory pre pripojenie skrinky (reset, power, LED, speaker ...)
iné
Náhledy fotografií ze složky Komponenty