Florida Panthers
Klub Florida Panthers pôsobí v NHL od roku 1993. K názvu „Panteri“ inšpirovala majiteľov dravá mačkovitá šelma žijúca v oblasti Južnej Floridy. Toto zviera figuruje i v logu klubu. Zlatý panter skáče s vystrčenými pazúrmi na svoju korisť, pričom má otvorenú tlamu s vycerenými zubami.
Klubovými farbami sú modrá, červená a zlatá. Farmárskym tímom Floridy je San Antonio Rampage pôsobiaci v AHL.
História klubu Florida Panthers sa začala písať 1. marca 1993, keď vedenie NHL a majiteľ spoločnosti Blockbuster Entertainment Corporation H. Wayne Huizenga oznámili príchod Floridy Panthers do rodiny NHL. Za prezidenta klubu bol vymenovaný William A. Torrey.
O niekoľko týždňov neskôr oznámili panteri trojročnú dohodu o spolupráci s tímom Cincinnati Cyclones z IHL a za hlavného trénera vymenovali Rogera Neilsona. V júni Florida po predstavila klubové farby, znak a dresy.
V rámci draftu, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti rozšírenia ligy si Panthers vybrali celkovo 24 hráčov, vrátane brankára Johna Vanbiesbroucka. Prvou voľbou Floridy bol počas draftu v Quebecu útočník Rob Niedermayer.
V auguste uskutočnili panteri svoj prvý trejd v histórii, keď získali z Winnipegu Jasona Cironeho výmenou za Dave Tomlinsona. O mesiac neskôr začali ľadári v Miami Arene pripravovať ľad pre prvú sezónu Floridy v NHL. V tom čase bola teplota vzduchu v oblasti Južnej Floridy 22 stupňov celzia.
Predsezónneho kempu sa v Miami Aréne zúčastnilo 52 hráčov. Po ôsmich prípravných zápasoch nastúpili Panthers 6. októbra 1993 v Chicagu na svoj prvý zápas v histórii. Na svoj prvý gól čakali do trinástej minúty prvej tretiny, kedy sa presadil Scott Mellanby. Po remíze 4:4 získala Florida už o tri dni neskôr svoje prvé víťazstvo.
9. októbra sa v hľadisku ThunderDome v St. Petersburgu tiesnil rekordný počet 27 227 divákov, ktorí boli svedkami prehry domácej Tampy Bay s Floridou v pomere 0:2. John Vanbiesbrouck vychytal prvý shutout v histórii klubu a o historicky premiérový triumf sa gólmi postarali Scott Levins a Tom Fitzgerald.
Domácu premiéru absolvovali panteri 12. októbra pred vypredaným hľadiskom Miami Arény. 14 372 divákov bolo svedkom tesnej prehry 1:2 s Pittsburghom Penguins.
Výborné výkony zabezpečili brankárovi Vanbiesbrouckovi a útočníkovi Bobovi Kudelskemu nomináciu na Zápas hviezd, ktorý sa odohral v Madison Square Garden v New Yorku. Kudelski dokonca strelil v tomto prestížnom zápase dva góly.
Počas januárového zápasu s Montrealom Canadiens nastrieľali panteri v jednej tretine rekordných päť gólov, pričom dosiahli svoje najvyššie víťazstvo od svojho vzniku (8:3).
Nováčik podával počas základnej časti veľmi dobré výkony a na dosiahnutie brehov play-off mu napokon chýbal len jediný bodík. Florida nazbierala celkovo 83 bodov, čo sa predtým nepodarilo žiadnemu debutantovi v histórii NHL.
Po poslednom zápase základnej časti kapitán Brian Skrudland povedal: „Nevedeli sme presne, čo môžeme očakávať pred príchodom na Floridu. Určite sme však nečakali, že tu nájdeme najlepších fanúšikov v NHL!“
Po úspešnej premiérovej sezóne prišla citeľná strata v podobe odchodu vicerprezidenta a generálneho manažéra Boba Clarka do Philadelphie Flyers. Na poste generálneho manažéra ho nahradil Bryan Murray.
Štart do druhej sezóny oddialil štvormesačný štrajk v NHL. Počas predsezónneho draftu získala Florida desiatich hráčov, vrátane prvej voľby draftu. Z Windsoru (OHL) si manažment vybral obrancu Eda Jovanovskeho, ktorý mal predstavovať svetlú budúcnosť Panthers. Na podpis kontraktu si musel Jovanovski počkať až do júna.
Panteri opäť cerili zuby a o účasť vo vyraďovacej časti bojovali do poslednej chvíle. Napokon im však opäť chýbal jediný bod. V drese Floridy sa po prvýkrát objavil aj slovenský hokejista, keď obranca Róbert Švehla odohral po príchode zo švédskeho Malmo päť stretnutí.
Sezóna 1994/95 sa za neúspešnú považovať nemohla, ale i napriek tomu sa vedenie rozhodlo nahradiť trénera Rogera Neilsona Dougom MacLeanom. Neilson opustil rady Panthers po dvoch rokoch s vyrovnanou bilanciou 53-56-23.
V júni určila Florida za svoj nový farmársky tím Carolinu Monarchs, pričom si zachovala i spoluprácu s Cincinnati Cyclones.
Tréner MacLean mal na hráčov výborný vplyv a Florida naskočila do novej sezony 1995/96 vo veľkom štýle. Panteri trhali jedného súpera za druhým a v lige pred Zápasom hviezd im patrila prvá priečka vo Východnej konferencii. Skvelá forma sa odrazila i na nominácii pre All-Star Zápas a v Bostone viedol tréner MacLean okrem iných hviezd Východnej konferencie i svojich zverencov Johna Vanbiesbroucka a Scotta Mellanbyho.
V druhej polovici panteri trošku poľavili, ale aj tak získali výborné štvrté miesto vo svojej konferencii, pričom nazbierali 92 bodov. Po prvýkrát vo svojej histórii si tak vybojovali účasť v play-off.
Slovenský obranca Róbert Švehla už patril medzi piliere obrany Panthers a v 81 zápasoch nazbieral 57 kanadských bodov. Najproduktívnejším hráčom tímu bol Scott Mellanby, ktorému výdatne sekundovali Rob Niedermayer a Johan Garpenlov. V priebehu sezóny rady panterov posilnili Martin Straka, Ray Sheppard a Gilbert Dionne.
V rámci draftu v St. Louis si vybrali deviatich nových hráčov, pričom v prvom kole siahli po Markusovi Nilsonovi.
V play-off sa zrodila nová tradícia a fanúšikovia začali hádzať na ľad Miami Areny gumených potkanov. V prvom kole narazili panteri na medveďov z Bostonu. Po rýchlom štarte sa ujali vedenia 3:0 na zápasy a o postupe do druhého kola napokon rozhodol gól Billa Lindsaya v tretej tretine piateho duelu.
Vstup do druhého kola bol o čosi horší a Florida prehrávala s Philadelphiou 1:2 na zápasy. Potom však zabezpečili Dave Lowry a Mike Hough dve víťazstvá v predĺžení v rade a po šiestom súboji sa ocitli Panthers vo finále Východnej konferencie.
Séria s Pittsburghom Penguins bola veľmi vyrovnaná a po tesnom víťazstve 4:3 na domácom ľade si napokon panteri vynútili rozhodujúci siedmy zápas. Ten sa odohral v Pittsburghu a jeho hlavnou hviezdou bol brankár John Vanbiesbrouck. Gólman Floridy chytal výborne a strelcom tučniakov dovolil len jediný gól. Po víťazstve v pomere 3:1 sa Florida prebojovala do finále Stanley Cupu, čo pred sezónou očakával len málokto.
Vo finále čelila Florida vysoko favorizovanému Coloradu Avalanche. Predpoklady sa potvrdili a panteri prehrali prvé dva zápasy v Denveri. Napriek tomu sa nevzdávali a na domácom ľade plánovali sériu zdramatizovať. V treťom súboji to bolo veľmi vyrovnané, ale napokon sa z víťazstva tešili hokejisti Colorada, ktorí vyhrali 3:2. Štvrtý duel bol súbojom brankárov. John Vanbiesbrouck predviedol fantastický výkon a zneškodnil všetkých 29 striel súpera. Ani jeden puk však za svoj chrbát nepustil ani Patrick Roy a tak muselo rozhodnúť predĺženie. Vanbiesbrouck vyťahoval zo svojho rukáva jeden krajší zákrok za druhým a do tretieho predĺženia vstupoval s bilanciou 55 zneškodnených striel. Na tú päťdesiatušiestu už ale nestačil a po presnom zásahu Uwe Kruppa dvíhali nad hlavy slávnu striebornú trofej hokejisti Colorada.
Florida nevyhrala ani jeden zápas finálovej série, ale to nemohlo zmeniť nič na fakte, že zaznamenala famóznu a doteraz najlepšiu sezónu vo svojej histórii.
Po účasti vo finále Stanley Cupu pokračovali reprezentanti slnečnej Floridy v skvelých výkonoch i v úvode sezóny 1996/97. Panteri nenašli premožiteľa v prvých 12-tich zápasoch a pred Zápasom hviezd im patrila prvá priečka. John Vanbiesbrouck mal 95-percentnú úspešnosť zásahov a získal ocenenie „Hráč mesiaca október“. Spoločne s trénerom Dougom MacLeanom a obrancom Róbertom Švehlom sa Vanbiesbrouck zúčastnil Zápasu hviezd. Slovenský bek v ňom zaznamenal dve asistencie a šesť plusových bodov. Potom ale prišiel pokles formy a Panthers spadli na tretiu pozíciu.
Ray Sheppard odohral pre zranenie len 68 zápasov, ale i napriek tomu sa stal najproduktívnejším hráčom mužstva. Druhým v poradí bol Scott Mellanby a tretím obranca Róbert Švehla. Ten získal v základnej časti 45 bodov, pričom si na trestnej lavici odsedel 86 trestných minút.
V novembri sa uskutočnil slávnostný ceremoniál na počesť zahájenia výstavby novej haly. Tá stará už totiž kapacitne nestačila a svedčila o tom i skutočnosť, že 22. marca oslavovali Panthers 50. vypredaný zápas v rade.
V prvom kole play-off narazili panteri na New York Rangers. Po úvodnom víťazstve v pomere 3:0 sa karta obrátila a jazdci vyhrali nasledujúce štyri zápasy. Sen o repríze skvelej púte skrz vyraďovaciu časť sa tak rozplynul. Najproduktívnejším hráčom Floridy v play-off sa stal Robo Švehla, ktorý dokázal získať v piatich zápasoch päť bodov za gól a štyri nahrávky.
Po štyroch úspešných sezónach sa v sezóne 1997/98 dostavilo prvé sklamanie. Hráči Floridy hrali zle a 24. novembra sa vedenie rozhodlo odvolať trénera Douga MacLeana. V tom čase mali Panthers bilanciu 7-12-4. MacLeana nahradil Bryan Murray, ale zlepšenie nenastalo a na konci základnej časti patrila panterom až šiesta priečka s nelichotivou bilanciou 24-43-15.
V januári nastúpil center Kirk Muller na svoj jubilejný tisíci zápas v NHL. Pred ním sa to podarilo len dvom panterom – Mike Folignovi a Gaetanovi Duchesnemu. O ďalšie jubileum sa postaral útočník Dino Ciccarelli, ktorý strelil 3. februára v zápase proti Detroitu svoj 600. gól v kariére. Róbert Švehla odohral ďalšiu solídnu sezónu a so ziskom 43 bodov skončil na treťom mieste v kanadskom bodovaní Floridy.
V priebehu ročníka 97/98 zrealizovalo vedenie viacero výmen. Na Floridu sa sťahovali Ray Whitney z Edmontonu, Dino Ciccarelli a Jeff Norton z Tampy Bay, Viktor Kozlov zo San José, a brankár Kirk McLean z Caroliny. Káder naopak opustili Ray Sheppard, Tom Fitzgerald, Dave Lowry, Jody Hull, Esa Tikkanen a gólman Mark Fitzpatrick.
Po sezóne sa Florida dohodla na spolupráci s tímom Miami Matadors (ECHL) a za nového trénera vymenovala Terry Murraya. Jeho asistentom sa stal Čech Slavomír Lener.
Pred ročníkom 1998/99 sa dravé šelmy presťahovali do novovytvorenej Juhovýchodnej divízie a zároveň i do novej arény National Car Rental Center. V drese panterov sa objavili nováčikovia Mark Parrish a Oleg Kvaša a obaja potvrdili svoje kvality hneď v prvom zápase. Florida zdolala Tampu Bay 4:1 a spomínaná dvojica bola na ľade pri všetkých štyroch presných zásahoch. Parrish pritom zaznamenal 2 góly a nahrávku. Už o deň neskôr cestovali Panthers do Tennessee, kde boli súperom Nashvillu Predators v ich prvom zápase v NHL. Florida nemala nad nováčikom zľutovanie a o víťazstve 1:0 rozhodol gólom Ray Whitney. Parrish pokračoval v skvelých výkonoch a napokon si vyslúžil ocenenie „Nováčik mesiaca október“. V zápase proti Chicagu Blackhawks dokonca strelil ako prvý hráč v histórii klubu štyri góly. V januári však nastal pokles formy a panteri sa začali trápiť.
Ani tentoraz nechýbal v Zápase hviezd zástupca Panthers a v prestížnom súboji si tentoraz zahral Viktor Kozlov.
Zhoršené výsledky primäli manažment Floridy k ráznemu kroku a 17. januára vykonal najväčšiu výmenu v histórii klubu. Slnečnú Floridu opustili obranca Ed Jovanovski, center Dave Gagner, brankár Kevin Weekes a mladý krídelník Mike Brown. Okrem toho obetovali panteri i prvú voľbu v drafte. Ako protihodnotu získali hviezdu prvej veľkosti – Pavla Bureho. Z Vancouveru s Burem na Floridu putovali i obrancovia Bret Hedican a Brad Ference.
Bure sa v drese panterov okamžite udomácnil a hneď vo svojom prvom zápase strelil New Yorku Islanders dva góly. Už o šesť dní neskôr zaznamenal proti Philadelphii svoj prvý hetrik a domácu premiéru v National Car Rental Centre okorenil nahrávkou na víťazný gól Olega Kvašu. Ďalším Bureho zápisom do histórie klubu bolo prvé premenené trestné strieľanie. Stalo sa tak 26. februára a ruský útočník prekonal brankára Detroitu Chrisa Osgooda. V tom čase už v bráne Floridy nestála dlhoročná opora John Vanbiesbrouck, ale nová posila Sean Burke.
Pavel Bure si ale v marci poranil koleno a jeho spoluhráči nedokázali doplávať k brehom play-off. Rus na po sérii operácií objavil na ľade až počas augustového tréningu.
Po zotavení zo zranenia kolena sa Pavel Bure vrátil v sezóne 1999/2000 v skvelej forme. Ruská raketa nastrieľala 58 gólov a získala ocenenie pre najužitočnejšieho hráča základnej časti. Bure v októbri zaznamenal svoj 500. bod v kariére a k druhému miestu panterov dopomohol 94 bodmi. Róbert Švehla potvrdil postavenie najproduktívnejšieho obrancu mačiek, keď v 82 zápasoch nazbieral 49 bodov.
Bure pokračoval v prekonávaní rekordov Floridy a 8. decembra prispel hetrikom k skvelej tretej tretine proti Phoenixu. V súboji dravcov nastrieľali panteri kojotom v jednej tretine až päť gólov, čo sa im predtým ešte nikdy nepodarilo. Ďalšími rekordmi Pavla boli tri víťazné góly v rade a séria piatich stretnutí, v ktorých dokázal streliť aspoň jeden gól.
Do nového milénia vstúpila Florida víťazstvom 7:5 nad Tampou Bay, pričom Pavel Bure vyrovnal klubový rekord štyrmi gólmi. Tri z nich pritom strelil v jednej tretine. Svoje prvé víťazstvo v drese panterov zaznamenal brankár Mike Vernon. Za skvelé výkony v decembri si ruský útočník vyslúžil titul Hráč mesiaca.
Dôvod na oslavu mal i kapitán Scott Mellanby, ktorý 14. januára dosiahol víťazným gólom proti Caroline métu 600 bodov v kariére. Pre Scotta to bol rok jubileí, pretože neskôr nastúpil na svoj tisíci zápas a zároveň odohral 500. duel v drese Floridy.
Bure žiaril i počas Zápasu hviezd v Toronte, kde pridal k hetriku jednu nahrávku a získal ocenenie najužitočnejšieho hráča All-star Game. Spoločnosť na ľade Air Canada Centre mu robili kluboví spoluhráči Viktor Kozlov (tri nahrávky) a Ray Whitney (1+1).
V marci dosiahol Bure svoj šiesty hetrik v drese Floridy, ktorý bol zároveň štvrtým v sezóne 1999-2000. Spoločne s bratom Valerim navyše prekonali rekord bratov Bobbyho a Dennisa Hullovcov zo sezóny 1968-69, keď dohromady nastrieľali 93 gólov.
Základná časť ročníka 1999/2000 bola pre Floridu vôbec najúspešnejšia v histórii. Panteri získali 43 víťazstiev a v celkovom hodnotení mali 98 bodov.
V play-off však prišlo trpké sklamanie v podobe štyroch prehier s New Jersey Devils.
Séria zranení mala za následok slabý štart do sezóny 2000/2001 a napokon si to odniesol tréner Terry Murray, ktorého na lavičke Floridy nahradil jeho asistent Duane Sutter. Ani zmena trénera pozitívny obrat nepriniesla a s bilanciou 22-38-13-9 panteri na účasť vo vyraďovacej časti pomýšľať nemohli.
Napriek slabým výkonom tímu zaznamenal Pavel Bure opäť veľmi dobrú sezónu a do štatistík si pripísal 59 gólov (najviac v lige) a 33 asistencií. Ruský útočník tak nazbieral 92 bodov, čo bolo o neuveriteľných 55 bodov viac, než mal na svojom konte druhý najproduktívnejší panter Viktor Kozlov. Robo Švehla získal 82 zápasoch 28 bodov, čo bolo takmer dvakrát menej, než v predošlej sezóne.
Pozitívnym zjavom bol Roberto Luongo. Nováčik v bráne Floridy získal svoj prvý shutout skôr, než prvé víťazstvo. Počas svojho prvého zápasu na súperovom ľade totiž vychytal v Minnesote remízu 0:0. Neskôr vychytal v sezóne 2000/2001 ešte štyri ďalšie súboje bez inkasovaného gólu, čím vytvoril nový klubový rekord. V bráne panterov sa v tom čase striedal s Trevorom Kiddom.
Pavel Bure ani tentoraz nechýbal v Zápase hviezd a počas prestížneho zápasu v Colorade zaznamenal dve nahrávky.
Po sezóne kúpila klub Florida Panthers z rúk spoločnosti Boca Resorts skupina ôsmich investorov. Wayne Huizenga, ktorý priviedol hokej do Južnej Floridy ostal menšinovým majiteľom. Len o pár dní neskôr podpísal tréner Duane Sutter s klubom nový viacročný kontrakt.
23. júna sa v domovskom stánku Floridy konal draft NHL a Panthers si v prvom kole vyhrali centra Stephena Weissa. Okrem toho uskutočnili dôležitú výmenu, keď za Roba Niedermayera získali z Calgary Flames Valeri Bureho a Jasona Wiemera.
Do sezóny 2001/2002 vstupovali panteri plní optimizmu a veľa sa očakávalo od bratskej dvojice Pavel a Valeri Bure. V úvode sa ale Florida trápila a svetlou výnimkou boli len výkony Švéda Kristiana Huseliusa. Ten si vyslúžil titul „Nováčik mesiaca október“. Noví majitelia sa tak odhodlali k radikálnemu rezu. V decembri angažovali na post generálneho manažéra Chucka Fletchera a za nového trénera vymenovali „železného“ Mika Keenana. Situácia sa nezlepšovala a tak nastali i zmeny v hráčskom kádri. Najväčšia hviezda tímu Pavel Bure putovala do New Yorku Rangers výmenou za Filipa Nováka, Igora Uľjanova a miesto v drafte. Obranu panterov vystužil skúsený obranca Sandis Ozolinš z Caroliny, ktorý sa napokon stal najproduktívnejším hráčom mužstva (52 bodov). Spoločne s lotyšským bekom prišiel na Floridu aj Byron Ritchie a opačným smerom putovali Bret Hedican, Kevyn Adams, Slovák Tomáš Malec a voľba v drafte.
V nováčikovskom Zápase hviezd sa z kádra Floridy objavili brankár Roberto Luongo a ľavé krídlo Kristian Huselius. V rámci prebudovania tímu dostali príležitosť viacerí nováčikovia a v marci žiaril najmä Niklas Hagman, ktorý získal cenu „Nováčik mesiaca“. V apríli dostal svoju prvú šancu i 19-ročný center Stephen Weiss. Ten dokázal počas svojho debutu streliť gól do siete Pittsburghu.
Panthers ukončili sezónu na štvrtom mieste svojej divízie s bilanciou 22-44-10-6. To samozrejme na účasť v play-off stačiť nemohlo. Slovenský obranca Róbert Švehla nastúpil na 82 zápasov, v ktorých nazbieral 29 kanadských bodov. Najväčšie hviezdy tímu chránili bitkári Brad Ference (254 trestných minút) a Peter Worrell (354 trestných minút).
Po sezóne nahradil na poste generálneho manažéra Chucka Fletchera Rick Dudley. Novým farmárskym tímom Floridy sa stal tím San Antonio Rampage pôsobiaci v AHL.
Rady Floridy opustila pred ročníkom 2002/03 dlhoročná opora zadných radov. Róbert Švehla totiž po ôsmich rokoch prestúpil do Toronta Maple Leafs.
V rámci draftu mala Florida možnosť prvého výberu a ten využila na zisk obrancu Jaya Bouwmeestera. Okrem neho získala ešte niekoľko veľmi perspektívnych mladíkov, ktorí sa mali v budúcnosti sťať oporami panterov.
Sezóna 2002/2003 mala slávnostný nádych, pretože Panthers oslavovali desiate výročie vzniku. Pri tejto príležitosti NHL pridelila usporiadanie All-star Game práve slnečnej Floride a v súťaži zručností ju na domácom ľade reprezentoval Olli Jokinen. Fínsky hokejista sa nestratil ani v samotnom Zápase hviezd, kde ku gólu pridal aj tri asistencie. V zápase najlepších nováčikov ligy sa predstavili Jay Bouwmeester (0+1), Stephen Weiss (1+1) a Niklas Hagman.
Vo februári pútal pozornosť médií brankár Roberto Luongo, ktorý najprv šiestym zápasom s čistým kontom v sezóne prekonal klubový rekord Johna Vanbiesbroucka v počte shutoutov za sezónu a neskôr mu zobral i primát v celkovom počte shutoutov (14).
Fanúšikovia Floridy ale v sezóne 2002/03 veľa dôvodov na radosť nemali. Panteri pripomínali bezzubú šelmu, ktorá predstavovala pre súperov ľahkú korisť. Na domácom ľade dosiahli nelichotivú bilanciu 8-21-7-5 a jediným pozitívom boli solídne výkony vonku. Brankár Roberto Luongo sa postupne začleňoval medzi brankársku elitu ligy a i jeho zásluhou sa napokon Panthers vyškriabali aspoň na štvrtú priečku divízie.
Manažment Floridy pokračoval v prestavbe a počas sezóny uvoľnil zo svojich služieb Valerija Bureho, Sandisa Ozolinša, Brada Ferenca, Ryana Johnstona, Dmitrija Juškieviča, Lance Warda a Joeya Tetarenka. Na ich miesto zapracoval viacero nováčikov, vrátane slovenských hokejistov Branislava Mezeia, Ivana Majeského a Juraja Kolníka (ten už mal na svojom konte 36 zápasov za NY Islanders). Okrem toho rady Panthers posilnili Matt Cullen a Pavel Trnka z Anaheimu, Jaroslav Bednář a Andreas Lilja z Los Angeles a Darcy Hordichuk z Phoenixu.
O produktivitu panterov sa starali najmä Európania, ktorí okupovali v prvej desiatke kanadského bodovania tímu až deväť miest. Najviac sa darilo Jokinenovi (65 bodov), za ním nasledovali Viktor Kozlov (56) a Kristian Huselius (43 bodov). Zo slovenských hokejistov bol najproduktívnejší obranca Ivan Majeský (po sezóne prestúpil do Atlanty Trashers), ktorý nastúpil na 82 zápasov s bilanciou 4 góly a 12 nahrávok. Dvojica Mezei-Kolník odohrala dohromady len 21 stretnutí.
Sezóna 2003/2004 bola sezónou veľkej nestability. Organizácia bola zmietaná bojom medzi generálnym manažérom Rickom Dudleym a trénerom Mikom Keenanom. Po pätnástich zápasoch prikročil Dudley k ráznemu kroku a „železného Mika“ z lavičky panterov vyhodil. Na krátky čas nahradil na poste trénera Floridy Keenana samotný Rick, ale už vo februári angažoval na zvyšnú časť sezóny Johna Torchettiho.
Fín Olli Jokinen bol v októbri zvolený za kapitána Panthers a stal sa tak po Brianovi Skrudlandovi, Scottovi Mellanbym, Paulovi Lausovi a Pavlovi Burem len piatym kapitánom v histórii panterov.
Výkony Floridy sa i zásluhou stabilných výkonov brankára Roberta Luonga (zaznamenal 7 shutoutov a jeho percento úspešnosti zásahov bolo 93,1) zlepšili, ale ani to nestačilo na viac, než štvrtú priečku v divízii. Luongo sa stal kandidátom na Vezinovu trofej, ale problémom Panthers bola slabá útočná produktivita.
Pozíciu najproduktívnejšieho hráča obhájil Olli Jokinen, ktorý nazbieral v 82 zápasoch 58 bodov. Zo slovenských hráčov sa najviac darilo Jurajovi Kolníkovi. Ten nastúpil v 53 stretnutiach, pričom zaznamenal 14 gólov a 11 nahrávok. Branislav Mezei získal v 45-tich zápasoch 7 asistencií a svoje prvé dva zápasy v drese Panthers odohral i obranca Kristián Kudroč.
Keenan ostal i po odchode z trénerskej lavičky v klubových štruktúrach a tak jeho boj s Rickom Dudleym neutíchal. Všetko vyvrcholilo po sezóne, keď sa vedenie rozhodlo generálneho manažéra prepustiť a na jeho miesto dosadilo práve Keenana. Ten následne angažoval na trénerskú lavičku Jacquesa Martina.
Tréneri: (9)
Roger Nielson 1993/94-1994/95
Doug MacLean 1995/96-1997/98
Bryan Murray 1997/98
Terry Murray 1998/99-2000/01
Duane Sutter 2000/01-2001/02
Mike Keenan 2001/02-2003/04
Rick Dudley 2003/04
John Torchetti 2003/04
Jacques Martin 2004/05- do dnes
Členovia Siene slávy: (2)
Roger Neilson - tréner 1993/94-1994/95
Bill Torrey - prezident 1993/94 - do dnes
Dresy Floridy Panthers:
Štadióny:
Miami Arena 1993/94-1997/98
Office Depot Center* 1998/99-
*-National Car Rental Center 1998/99-2001/02
Adresa:
Office Depot Center
1 Panther Parkway
Sunrise, FL 33323