Čiarovanie IV.
AUGUSTOVÝ TRH
vRaví Rečou zlatej Riavy
spoločnej pre všetky stavy
augustová Slávnosť Slnka
pána každého Zrnka
vnem rovnosti chce mi dať
no viem že mešec mojej zlatej reči
je prázdny i tentoraz
ty hoRé Slnko
čo každého zhoRuješ Srdcom
pozdvihni svoju reč k nemu od mešca
ona padla tam našim Srdom
keď smrť lásku podviedla
augustový trh pod hoLúcim Slncom
prosím, dovoľ mi vravieť i Srdcom
dovoľ to každému z nás
zas o rok
keď stretneme sa zas
ako Matka Rieka Ganga
ma vedie k najvyššiemu Slovu
buď pozdravená svätá Riava
Loď moja len v tebe chce pLávať
tvoje zákony sPrávne Právať
len v Pravde Plávať
len s ňou sa nechať Lákať
hoc lži sa navždy Ľakať
Slová lásky
sú tie pRavé Slová
pRavé Slovo je pRavá láska
a vonná a nnová
je Rieka Reč
Slovenská kRáska
MATER JA ISTA
idem za svoj Zrak
vidím len záZrak
samostvorenie
netvoriace tvorenie
to ja
sám sebe Mater som istá
inej Matky nemám
a predsa som
Materialista
ŽENE
je blízkosť božia
si cestou do výšav ducha
mostom, po ktorom prichádzajú z neba duše
ty ich zaodeješ telom
ty ich pripravíš pre tento svet
ja márne sa pokúšam ťa napodobniť
moje stavby nie sú živé
žiaden duch do nich nezablúdi
moja účasť na tvojom diele?
vieš že úradníčka Rozkoš
často len tá ma k tebe ženie
a za útek pred ňou - väzenie
radšej by som ale čakal vo väzení
na Slobodu - Lásku
a takto bol s tebou spriaznený
čo sa mi prisní
už nemusím konať čo si sním
ale to, čo si vymyslím
no čo nesním
to nemyslím
teda nič už nemusím
keď nemusím
teda sním
a v tom sne ja snívam sen
že som veľký mysliteľ
EPITAF ČLOVEKU
kus umného Diela
zanechal ho sochár
čo odišiel z Tela
robil čo mohol
kým odišiel za Majstrom do ríše ducha
pýtať si plácu za svoje Dielo
za ňu si kúpi ďalšiu hmotu
pre snáď krajšie Telo
Telo žiada o leT dušu
usúDi tu Duša
TeloDušiu svadbu
z dvoch jedného urobiť
Čelom Veky vytvoriť
ČloVeka sem postaviť
jeho čaká zRodu zVod
rozVod rovno v kostole
odvoz že vraj na svadbu
s mečom sváru na stole
Telo s Dušou rozVedú
už pre muža, žena jeho Telom je
a Telo ženy muža Ducha kázne vedú
v jedno nič sa nestretne
a predsa bolo spojenie
s Rodom druhého sa každý spojil
na rovnako seba zdvojil
nesLobodne
nie z Ľúbosti
prijímame rozdiely
ale keď ich prikryjeme
sme všetci mŕtvi - spojení
ty budeš mojím Telom
ja pre teba len tvoj Duch
sme rozvedení pre spojenie
Lásky spev viac nedoľahne
nedoľahne na môj sluch
vidím telo od rodičov
správanie čo dali školy
zamestnanie dopyt trhu
ostatné pud sebachovy
vidím muža živiteľa
ženu čo rodiť vie
oni dvaja tvoria telá
pre chrobáky hrobové
rozpáral som človeka
vnoril ruku doň
v dlani sa chvel život
poď si, poď si poň!
a potom som ho videl ešte raz
ako vietor hnal sa cintorínom
fučal medzi mŕtvy kameň
a ja chcel som nájsť
ten jeho živý prameň
a našiel som ho!
poznajúc že živý Som
keď srdce srdcom zostane
vzhliadnem život napokon
Hoja Ďunďa Hoja
Ďuňďa Ďieťa z Hora
z Hora svoju Silu
Devu večne Živú
moja Ďuňďa moja
vraví veľké z dola
že som ja svoja Sila
do zomretia Živá
na Chrbte má veľký Hrob
vravia že iste celý cintorín
odpad z Dejín
smetie z jeDín
tlačí ho na cintorín
poučenie z nečinenia
Hosťovananie pri Kostiach
veštenie z pokálenia
len nepýtať sa myšlienok
tých svetlých v hlave hostí
aký duch tu zložil
svoje Kosti
hej, Sen!
utekáš mi v listnatej blýskavosti
či zJasniť sa chceš
v mnohej velebnosti?
Jesenný Jas
tak clivo blízky
ďaleko sú letné lásky
je čas zbierať plody
lebo v zime má zem mŕtvu tvár
zasnežené vrásky
Najvyšší je súLad
a kto Ladne vLádne
či Riadne zRadne kRadne
vždy dobehne ho Lad
vytvorí sa dlhý Rad
k vypočutiu Božích Rád
tak nech si kRadne
príde naňho Rad
dovŕši sa súLad
i hLad vedie k Ladu sýtosti
Ľadviny zohreje hrozba chLadu
niet na svete bytosti
necítiacej vLádu Ladu
videl som už z diaľky svetlo chrámu
vábivo ma volalo
vchodové dvere sa ticho usmievali
ruky-veže vyzývali
prechod dvermi - sladký bozk
rozozvučal z neba chór
čo prebúdzal moju dušu
k výšinám jej bytia
von som vzlietol ako vánok
bohatý o jemné cnosti
zaľúbený hľadám spánok
a v ňom sen o vznešenosti
krásna brána, žiarivé okná
vežičky ako z cukru
kupoly z hviezd
a ešte veľa prenádherných miest
a jeden vchod do časti chrámu
nieje pre bežných hostí
no pre jeho posvätnosť
vstup je len v zasvätenosti
a len jeden
smie byť svätiteľ
nie oči Kalné
vyKlané mám!
každé telo
ducha Kalich
sama ľaKám
na Kare
som v plnej Kráse
vie to on
čo v rakve
leží jeho Kalich
čo od vína duše
odpadol
Káraj ma
Kar ma Kali!
nepremenil som Kalich na víno
nepremenil telo na ducha
vidím ťa v Kruhu hviezd
Krásna Kali
za tebou len špina nezduchá
ŽENBA
žiada moje všetko
platiť chce všetkým čo mám
no Drahá, si tak drahá ...
toľko zlata nezoženiem
asi sa ťa vzdám
pôjdem za tým
čo je Ľahké
čo za istú sumu
pred muža si Ľahne
kúpim si to na čo mám
a svojho majetku
sa už nezriekam
svoje srdce cudzej nepodám
platím bez neho či sním
Ľahko s Ľahkou
ja sa ožením
DOBRO A ZLO
ty poSol z nebesies
nosíš správy akí sme
a my ťa tu nechceme!
odstráň poSla!
odstráň Zlo!
rozbi božie zrkadlo!
doBro
ty Dávna Doba Bývala
keď som v božej mysli Bývala
odstráň doBro!
muč ma učením!
aby som bol z tvojomojej vôle
zrodeným!
nie doBro!
nie Zlo!
ale Kristov rast mi daj
cez noc i svetlé dni
vznikať mi pomáhaj!