Oproti minulému roku záhradka podrástla, a to som si všimol naozaj až z fotografií že ako.
Na fotke dole je vidno oblúk ktorý si sme zabetónovali. Betón vystupuje vysoko nad zem preto aby kov neprišiel do kontaktu s vodou či snehom.
Japonská vŕba je určite známa, teraz je in, tak sme jednu na jarmoku od Poliakov kúpili. Bola veľmi lacná. A prečo práve vŕba? Máme tu Vavrínovec ktorý bol v Grécku zasvätený bohu slnka Apollónovi a teda strom mesiaca sa ako doplnok veru hodí.
Už som spomínal že si neviem rady s formovaním ruže odrody Eden Rose. Mám tam len také bambusové palice ako podpery, rozmýšľam nad nejakou vhodnou a lacnou podperou, ale čo mi najviac vadí je to že konáre padajú skôr dole ako by sa mali ťahať hore. Je to totiž popínavá ruža. No raz po odstrihnutí neplodného konárika som zistil, že ostatné ktoré z neho vyrastú pôjdu rastom hore. Tak mám podozrenie že finta ako dostať ružu hore je v správnom strihaní, vo formovaní strihaním na správnych miestach.
Ostatné ruže sú kúpené v Tescu v akciách a pravda je že o aké ide sme sa dozvedeli až po ich rozkvitnutí. Totiž obrázok a popis nesedel s realitou, ale napriek tomu kvitnú bohato a majú zaujímavé sfarbenie. Fotografia je z obdobia kedy až tak veľa kvetov nebolo.
Prv sme neuvažovali o bylinnom záhone, lebo viete, psy a tak ... Ale predsa len sme vysiali bylinky takého druhu aby lahodili oku, nie na zber. Pravda ale je že nakoniec Šalvie som nasušil hodne.:-) Odkvitnutú vňať treba strihať, tak čo už s ňou? Do stredu kruhu vytvoreného zo šalvie som chcel zasiať Yzop. Je to nádherná vysoká bylina s modrými kvietkami vhodná na zápaly, pôsobí dobre na ľadviny a je dobrá aj ako korenie. No semienka som sial neskoro a neujali sa. Na záhrade pri chate ale áno, tak neviem kde je chyba.
Je tam tiež aj Medovka, Oregáno a Rozmarín. Foto som ani neurobil, lebo už nekvitnú a nebola by to pekná fotka. Pochválim sa ešte, že sa mi podarilo úspešne presadiť z lúky nad Klokočovom Materinu dúšku. Ujala sa pekne a aj sa rozrastá. Nádherne sladko vonia a čaj z nej je super. Tiež som presadil zimozeleň a na počudovanie tiež sa jej darí.
Pred rokom sme zasiali Ostropestrec mariánsky. Je to bodliak, ale má nádherný kvet. Lieči pečeň, ale my sme ho zasiali len na okrasu. Nie je to trvalka a keďže sa aj neúmerne množil kde-tade, odstránili sme ho. No na naše prekvapenie na jar a v lete vyrástli ďalšie a tak sme ich nechali:
Ostropestrec mariánsky
Je zaujímavé že náš zajačik Ňufi nikdy neprekročí hranice "záhradky". Obojok prehryzie, tak som to riskol a pustil som ho dúfajúc že azda jeho inštinkt ktorý rozpoznáva autoritu mu nedovolí sa odo mňa vzdialiť. No na moje prekvapenie sa správal tak, ako keby vedel že "toto územie je naše". Je niekedy problém ho chytiť, ale dá sa. Najmä ak ho naženiem do šalvie kde si myslí že je neviditeľný.:-)
Lístky šalvie.
