No prešiel nejaký čas a vzkriesené Cirkvi spolu s medicínou situáciu v stravovaní sa Slovákov, i v ich liečení spolu s lobistami normalizovali. A tak už dávno kde-tu na školách a v čakárňach u lekára v podstate uvidíte staré známe "Jedzte mäso, mlieko, vajcia, syry".
Priznám sa, nikdy som nebol vegetarián, ale snažím sa jesť čím menej mäsa, ale nejde len oň, snažím sa o pestrú stravu. Je ale jasné že to čo je pre mňa pestrosť by bolo pre mäsožrúta jednoducho sebatrýznením. Viete ako potom chutí ak k nemu prídem po dlhšom čase? Možno som ale len rafinovaný gurmán, to je možné.:-)
Kedysi som vegetariánov obhajoval takto - " ale veď celé národy sa živia prevažne bylinnou stravou a predsa prežívajú a sú početné."
Niektorí ľudia majú už akoby v hlave zabetónované že čo im chutí a čo nie, a toho sa držia celý život. A pritom láska k niečomu, teda aj k určitému jedlu (silné slovo pre jedlo, ale nechám to už tak ....) často sa neodvíja od prvého pohľadu. Je tam skúmanie, zbližovanie sa, chápanie, precítenie hĺbok .... Jednoducho niekto papá len to, čo mu odjakživa chutí, a iný sa snaží nájsť zaľúbenosť v niečom, čo mu aj prospeje, o čom tuší, či vie že mu to prospeje.
Nemci majú príslovie "si to čo ješ" (Du bist, was du isst). Neviem kde sa to u Nemcov vzalo, keďže oni by len klobásky a iné výrobky zo svine, ale má to príslovie svoju hĺbku. Najmä ak si uvedomíme, že " nie len chlebom je človek živý", teda nie len materiálnou stravou sa živíme, ale naše duše aj stravou duševnou a duchovnou.
Osobne mám na stravovanie sa, a aj na lieky (lebo už strava je nám liekom, alebo ako prevencia) taký názor, že vývoj speje k individuálnemu pochopeniu toho čo je výživa, čo som ja a čo potrebujem a k individuálnym spôsobom ako sa správne stravovať a aj liečiť. Pre každého platí niečo iné, a tak cesta k naplneniu tejto pravdy pôjde len cez jednotlivého človeka, jeho vzdelanie, jeho rozhľadenosť, jeho osobnú angažovanosť, o jej mieru ...
A čo zabíjanie zvierat pre to aby sme my prežili? Ako je to správne? Vieme že rôzne náboženstvá majú rôzne postoje k tejto téme. Myslím že nejestvuje jednoznačná etická odpoveď na to či zabíjať zvieratá pre naše mlsné jazýčky a či nie a ako často a pod. Áno, mlsné jazýčky, lebo na prežitie naša civilizácia má predsa dosť ...
Pojedanie mäsa môže mať aj etický rozmer, teda z môjho pohľadu ten rozmer, ktorý zušľachťuje ľudstvo. Mohli by sme sa baviť o Mojžišových (samozrejme od Boha) prikázaniach, o obsahu náboženstiev a ich vplyve na pokrok ľudského vedomia, ale to by bolo nadlho ... A epigenetika potvrdzuje že mám pravdu. Tak možno. Možno nie?
Pred mnohými rokmi ako ešte takmer pubertiak som mal podivuhodne podobný názor na zabíjanie a pojedanie zvierat ako istý Český žid propagujúci Judaizmus - Achab Haidler. Ale prv ako si vypočujete nádherný hlboký hlas Achaba Haidlera, ktorý je myslím herec, majte chvíľku strpenia so mnou ....
No áno, písal som si denník a tam tie pubertálne žvásty ... Medzi nimi som si zaznamenal asi toto: (budem parafrázovať parafrázované parafrázovanie) "Ušľachtilejší vzťah k živej prírode z nás robí lepších ľudí. Kým zviera žerie pre prežitie, človek kultúrne stoluje. A jedlo ktoré je na stole by tiež nemalo byť primitívne nadobudnuté, jednoducho čím menej bytostí by malo trpieť preto aby sa človek najedol. A to platí aj pre samotného človeka ako sprostredkovateľa tohto jedla. Teda od "vraha" zvieraťa cez kuchára a až po čašníka." No ale tu som sa už rozrečnil ....
Skrátka súcit so živou prírodou nás robí lepšími. A to aj v oblasti racionality, vo vede aj v technike, aj keď je to len vedľajší produkt našej lásky k živému stvoreniu ....
Prv kým tu inštalujem video, pripomeniem že sa jedná o videá ktoré pojednávajú o "kóšer" a "kašrút".
Počúvajte až od 1 minúty.
