queen of bloody moon-6.kapitola-Snorenie
6. 7. 2009
Vyčesala som si svoje vlasy do hora a neumožnila som im spadnúť prostredníctvom gumičky, ktorú som okolo nich utiahla. Rozostrela som záves, ktorý delil mňa od vane a vkročila som do nej. Nezaťažovala som sa nastaviť si vodu, aby bola aspoň vlažná. Upíry sa nepotrebujú sprchovať, ale pod sprchou sa dá v kľude rozmýšľať a relaxovať.
Neprítomne som stála pod prúdom studených kvapiek, ktoré mi stekali po chladnom tele a rozmýšľala som o všetkom, čo sa v posledných dňoch stalo.
Z mojich myšlienok ma vytrhlo náhle otvorenie dverí do kúpeľne a pomalé kroky blížiace sa ku mne. Zarazená som ostala stáť a čakala som, čo sa udeje. Osoba sa stále približovala ku vani. Postrehla som, že tá osoba drží niečo v ruke, nevidela som to dobre, iba rozmazane, ale podľa tvaru usudzujem, že je to ... nôž! Preboha, ten človek má chce zabiť. Vtedy som zabudla aj na to, že som upír. Rozmazaná postava sa zrazu zastavila pri závese, natiahla prázdnu ruku smerom k závesu, pričom tú druhu ruku s nožom zdvihla do vzduchu, prudkým trhnutím ruky roztiahla záves a začala kričať. Krik som opätovala, ale o stokrát intenzívnejšie. Podskočila som so zavretými očami a spadla som do vane. Zrazu som začula dusivý smiech, ktorý sa zmenil v nezastaviteľný rehot. Odokryla som si tvár a neverila vlastným očiam.
,,Ty...ty...ty zubatý smradľavý netopier!!!!!!!“ Vycedila som cez zuby, schmatla som uterák, zabalila sa doň a skočila som na Chrisa. Schytila som ho za jeho čierne vlasy siahajúce až po krk, aby sa ukľudnil a keď to nepomohlo, začala som ho škrtiť a nadávať. Škrtenie očividne nepomohlo, keďže neprestal v krkolomnom smiechu a tak som zvolila techniku náhleho stratenia končatín, avšak nanešťastie pre mňa, do kúpeľne dobehol Steve a oddelil nás.
,,Prečo si to urobil ty opičiak!!!?“ celá červená od zlosti som položila veľmi jednoduchú otázku.
,,Nemohol som zmeškať takú jedinečnú príležitosť nastrašiť ťa, keď si v sprche, pochop to...“ ani to nedohovoril keď sa znova pustil do rehotu.
,,Pochop toto!...“ prudko som vykopla nohou a zasiahla Chrisa rovno do rozkroku. Chris sa okamžite zvalil na zem a schúlil sa do klbka.
,,Tak toto si nemusela!“ podotkol Steve a prehrabol si svoje blonďavé vlasy. ,,Ale áno, zaslúžil si to...heh....pozri naňho, už si to snáď zapamätá, že sa s Ameliou nemá zahrávať.“ Zjavil sa Endrew.
,,Ďakujem Endrew, aspoň niekto ma chápe.“ Podotkla som a vyhodila som svojich otravných bratov z kúpeľne, aby som sa mohla prezliecť, pozrela som sa na Chrisa, ktorý sa tackal ku dverám a po pod nos si niečo mrmlal, usúdila som, že by mu mohlo pomôcť malé nakopnutie.
,,Malá ešte spí?“ spýtala som sa a išla som si prisadnúť k Endrewovi.
,,Áno, takže sa môžeš ešte zabávať.“ S úškrnom na tvári odpovedal Endrew.
,,Akosi dlho spí, nemyslíš? A kontroloval ju niekto?“ Neisto som podišla ku dverám detskej izby a počujem, ako sa Nieve smeje.
,,Už je hore.“ Podotkla som a vošla som do izby. Ostala som primrznuto stáť pozerajúc na obrovského huňatého vlka, ktorý sa nakláňal ku Nieve a lízal jej tváričku. Vzápätí na to, som zrevala a rozbehla sa ku Nieve, ktorá vlka hladkala. Vlk sa zarazene pozrel Amélii do očí a prikrčil sa, bol pripravený kedykoľvek zaútočiť. Keď však uvidel aj ostatných súrodencov, otočil sa smerom k otvorenému oknu a vyskočil. Steve pribehol k oknu, aby sa pozrel, kam bežal vlk, avšak prekvapilo ho, že v diaľke zbadal ešte ďalších dvoch vlkov, ktorí sa naňho vrhli. Začali sa biť, no vlk, ktorého našli bol oveľa menší od vlkov, ktorí ho napadli. Najväčší vlk sa vrhol na vlka, ktorý práve k nemu pribehol a zrazil ho na zem. Najmenší vlk odrazu s kňučaním padol na zem a krvácajúc sa začal zvíjať v bolesti. Vlci sa mu ešte snažili zahryznúť do krku, no vlk ležiaci na zemi sa skrútil, vyskočil do vzduchu a dopadol na vlka, ktorý stál hneď vedľa neho a jedným zacvaknutím zubov ho zrazil z nôh. Druhý vlk sa radšej otočil a zmizol v hustom tmavom lese. Vlk sa ešte chvíľu držal na nohách, keď v tom zvalil svoje doráňané telo do studeného snehu. Steve vzápätí na to vyskočil z okna a rozbehol sa k vlkovi.
Amelia zatiaľ schmatla Nieve do rúk a pribehla ku Endrewovi.
,,To bol ten vlk, ktorého som zabila v lese.“ Zhrozene som riekla Endrewovi.
,,Si si istá?“ Podotkol Steve ,,vlkov je tu veľa“.
,,Tie oči, ten pohľad, bol to ten istý vlk, viem to.“
,,Ale čo od nás chce. Je to vôbec obyčajný vlk?“ poznamenal Chris.
,,To sa môžeme hneď dozvedieť.“ Vo dverách sa objavil Steve, držiac v náručí vlka.
,,Ty si zošalel! Zobrať vlka, ktorý chcel zjesť Nieve do domu!“ Nechápajúc som vyskočila z pohovky a pribehla k Steveovi.
,,Nič nám neurobí, je zranený, duchom neprítomný.“
,,To na veci nič nemení, je stále nebezpečný! A keď sa preberie!?“
,,Rozmýšľaj, keby chcel Nieve ublížiť, už by to urobil a neoblizoval by jej líce. Keď sa preberie, nezmení sa vzťah toho vlka ku Nieve a budeme Nieve oveľa viacej ochraňovať.“
,,Dáme ho na vodítko.“ Ozval sa Endrew.
,,Naozaj sa bojím Steve. Nie je to dobrý nápad.“
,,Neboj sa, dám na vás pozor, na to som tu, ale najprv ho musím ošetriť, tie rany vyzerajú hrôzostrašne.“
Rozprestrela som na stôl veľkú bielu handru, kam Steve opatrne položil vlka. Chris držal Nieve v náručí a Endrew a ja sme pomáhali pri ošetrovaní vlka. Do vedenia som sa zapojila ja, keďže som prečítala nie jednu knihu medicíny. Prezrela som vlkovi rany a dirigovala Stevea a Endrewa pri pomáhaní a podávaní pomôcok.
,,Potrebujem niť, sterilne vyčistenú ihlu, sterilný obväz a veľa tampónov!“
Tie najhlbšie rany po uhryznutí som zašila, vydezinfikovala a spevnila ich obväzom. Viacej menej povrchové rany som iba vydezinfikovala a obviazala.
Keď už bolo po zákroku, pre istotu som vlka ešte prezrela, no nenašla som nič, čo by mohlo neskôr vlkovi uškodiť.
,,Tak a je to! Musí si ešte oddýchnuť, no a keď sa preberie, Steve, dáš naňho pozor! Ja si idem zobrať Nieve.“ Prikázala som a podišla k Chrisovi, ktorý bol zaneprázdnený hrou s Nieve. Zatiaľ čo som si išla vyzdvihnúť Nieve, Endrew zobral vlka do obývačky a položil ho na koberec ku krbu. Keď som vchádzala do Nieveinej izbičky, Nieve sa mi začala hmýriť v náruči, zjavne videla vlka, ktorý oddychoval na koberci. Otočila som sa smerom k vlkovi a Nieve sa začala ešte viacej vzpierať môjmu náručiu.
,,Chceš ísť dolu?“ opýtala som sa a pozrela Nieve do modrých očičiek. Jedinú odpoveď čo som od nej dostala, bol úsmev. Bolo vidieť, že s tým vlkom niečo má, veľmi si ho obľúbila. Podišla som k vlkovi a položila som k nemu Nieve. Tá sa hneď priplazila k psovitej šelme a zaborila sa mu do jeho huňatej kožušiny.
,,No nie je zlatá.“ Poznamenal Chris so spojenými rukami pri tvári a pohľadom, ktorý nasadí vždy, keď sa chce rozplakať. Čo povedať, Chris je jednoducho citlivka.
,,Áno, je rozkošná.“ S úškrnom na tvári riekol Steve.
,,Ako mu budeme hovoriť, predsa je to náš domáci miláčik?“ Skonštatoval Endrew s úsmevom na tvári.
,,Hm.......mne sa páči Bon, to je po francúzsky obrovský.“
,,Nie Amelia, prečo stále vyberáš mená v inom jazyku!?“ namietol Steve.
,,Ja by som skôr volil niečo...hm.....iné, čo ja viem, poviem nejakú blbosť a vy ju vylepšíte, no a bude z toho meno.“ Navrhol Chris.
,,Takže.....čo ja viem....čo tak...!“
,,To je úplná kravina!!“ skočila som mu do reči.
,,A čo tak Korn? To je pekné.“ Vyskočil Chris na nohy a čakal, čo mu súrodenci povedia.
,,To nie je zle. Čo to znamená?“ opýtala som sa.
,,Je to iba výplod mojej fantázie, nemusí všetko niečo znamenať.“ Poznamenal Chris a jeho výraz v tvári naznačoval za dosť učinenie.
,,Takže sa bude volať Korn. Si dobrý Chris...heh.“ potľapkal ho Endrew po ramene.
,,Nieve sa zdá byť celkom spokojná, že je pri Kornovi, ale za chvíľku bude hladná, mala by som ísť niečo uloviť.“
,,Teraz pôjdem ja!“ prihlásil sa Chris.
,,Už viem čo mám uloviť.“
,,Tak teda dobre, ale švihaj.“ Popohnala som Chrisa a išla si sadnúť na kreslo, odkiaľ som mala výborný výhľad na Nieve.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář