Štúdium spraši v Novom Meste nad Váhom
štúdium spraší patrí medzi veľmi zaujímavé štúdiá, týkajúce sa hlavne poznávania histórie ťažby a spracovania hlín v dnes už nejestvujúcich tehelniach (v minulosti veľmi početných), veľmi zaujímavé je i štúdium jednotlivých komplexov a horizontov spraší a fosílnych hlín a lokality sú v neposlednom rade zaujímavými miestami pre štúdium makrofosílií kvartéru.
Revízia správy Všeobecný výskum sprašových sedimentov v starých pivničných priestoroch v oblasti rímsko-katolíckeho kostola v Novom Meste nad Váhom
8. august, .2009
Popis lokality
Pivničné priestory - jedná sa o asi
Geológia, litostratigrafia a mineralógia
Súvrstvia sprašových sedimentov pleistocénu sme študovali v neobvyklých podmienkach. V objekte rím.kat. kostola je dodnes zachovaných niekoľko pozostatkov starých podzemných chodieb a pivničných priestorov, hĺbených počas minulých storočí, ich vek nie je dostatočne stanovený, ale môžeme jednoznačne povedať, že pochádzajú zo stredoveku. Nakoľko sú pivničné priestory vystavené pomerne dlhé roky vplyvu zatekajúcich a presakujúcich vôd, ich stav je podstatne iný ako v pivniciach vetraných, suchých a udržiavaných. Spôsobom zatekania a zvetrávania súvrstvia spraší z vnútra je ovplyvnená celá stabila farského kostola, čo malo za následok rozobratie druhej veže kostola (niekedy v 18. st.) a vystavanie operných oblúkov pre terajšiu vežu.
My sme študovali spraše priamo v jednej pivnici, pod farou.V zadnom priestore pivnice sú dva pozoruhodné otvory. Vyúsťujú tesne pod stropom pivnice na konci chodby, ich priemer je okolo
eolické sedimenty, spraše a sprašové hliny, kvartér, pleistocén
- spraše, veľmi jemnozrnné, silne vápnité, majú pomerne veľkú súdržnosť, o čom svedčí vek a stav pivníc.
Mineralizácia
Na lokalite sme zaznamenali jeden druh mineralizácie.
Kvartér
mineralizácia litologických členov eolických sedimentov
lublinit (tvarová odroda minerálu kalcitu, uhličitan Ca)
- vystupuje na stenách samotných eróznych komínov na vrstvách spraší. Predpokladáme, že minerál sa vylúčil v dôsledku zatekania vôd. (V minulosti sme uvažovali, že by minerál mohol predstavovať produkty netopierieho guána, nakoľko netopiere pivničné priestory obývajú. Avšak samotné polohy a výskyty guána sme nezaznamenali, aj keď ich nevylučujeme.)
Tvorí veľmi jemné práškovité agregáty, veľkosť agregátov v ploche nepresahuje
Lublinit, často uvádzaný v literatúre len pod názvom kalcit, vystupuje pomerne hojne v sprašových komplexoch, hlavne v silne vápnitých sprašiach, vytvára väčšinou len popraškovité agregáty, alebo vystupuje vo forme veľkých obliakových kusov, tzv. cicvárov, čo sú silne vápnité konkrécie v sprašiach.
Štúdium kvartérnych eolických a deluviálnych sedimentov na lokalite Výkopy nad Rosinom, Nové Mesto nad Váhom
2. marec, 2010
Lokalitu sme navštívili niekedy v 90.tich rokoch, ale nezachovali sa nám žiadne správy a ani fotografie.
V súčastnosti lokalitu predstavuje výkop pri hlbokej ceste (stará lokalita) a zárez pozemku rodinného domu (nová lokalita).
stará lokalita (starý výkop)
- predstavuje výkop v sprašiach a sprašových hlinách, niekoľko metrov veľký a do
nová lokalita (výkop na súkromnom pozemku)
- predstavuje pomerne rozsiahly zárez vo svahu. Vznol niekedy pred 8-10 rokmi pri výstavbe domu a úprave pozemku (majiteľ. p. Rosina). Dnes je stavba opustená, profil silne zasutený.
Samotný profil je asi
Starý výkop
- lokalita nie je vhodná na štúdium, nakoľko je veľmi malá, zasypaná, zasutená a pozostatky profilov sú veľmi malé.
V hornej časti vystupuje asi
vz. č. 1
sprašové hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)
eolické sedimenty, kvartér
- veľmi jemnozrnné, silne vápnité, svetlej žltohnedej farby. Obsahujú fosílne zvyšky ulitníkov, neobsahujú vápennaté konkrécie.
pokryvné hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)
vz. č. 2
deluválno-fluviálne sedimenty, kvartér
- vzorky sme neodobrali.
cicvár
Kvartér, mineralizácia elických sedimentov
- vápennaté konkrécie, do
Nový výkop
- lokalita je vhodná na štúdium kvartérnych eolickýchc sedimentov.
Náhmatkovo sme profil prezreli, zaznamenali sme niekoľko zaujímavostí. Vpravo v dolnej časti v mocnosti asi
vz. č. 1
sprašové hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)
eolické sedimenty, kvartér
- veľmi jemnozrnné, silne vápnité, svetlej žltohnedej farby. Obsahujú fosílne zvyšky ulitníkov, neobsahujú vápennaté konkrécie.
pokryvné hliny (sedimentárna, slabo spevnená hornina)
vz. č. 2
deluválno-fluviálne sedimenty, kvartér
- vzorky sme neodobrali.
vz. č. 3
bližšie necharakterizované hliny
deluviálne sedimenty (čiastočne i eolické? a fluviálne?)
- vyskytujú sa v nadloží sprašových hlín, a taktiež v ľavej strane profilu.
cicvár
Kvartér, mineralizácia elických sedimentov
- vápennaté konkrécie, do
Celú oblasť môžeme regionálne zaradiť do kvartéru predhoria Čachtických Karpát. Nakoľko však všetky výskyty eolických sedimentov na okolí charakterizujeme ako kvartér severných výbežkov Panónskej panvy, zaradili sme i túto lokalitu do Blatnianskej priehlbiny.
Štúdium spraší na lokalite Mnešice Búdy
14. marec, 2010
Na základe opätovného fotografovania objektov a odberu vzoriek preštudovali sme zaujímavú oblať, ktorá je charakteristická výskytom spraší a sprašových sedimentov.
Celú oblasť sme pre zprehľadnenie rozdelili nasledovne:
Profil 1 - sprašový profil, ktorý predstavuje zárez vo svahu, nachádza sa v objekte firmy Predaj štrkov asi
Profil 2 - sprašový profil, ktorý predstavuje zárez vo svahu, nachádza sa v objekte firmy Predaj štrkov, v pravom uhle vedľa Profilu 1. Samotný zárez je do
Profil
Geológia a stratigrafia
(jednotlivé horizonty sme stanovili len vizuálne na základe študovaných lokalít a literatúry)
Profil 1 - je tvorený sprašovým komplexom, v ktorom je zjavná poloha fosílnych hlín. Profil sme pomerne podrobne prezreli, vzorky sme neodobrali.
V dolnej časti vystupuje poloha sprašového komplexu (W2), od päty profilu do výšky asi
V dolnej časti vystupuje poloha sprašového komplexu (W2), od päty profilu do výšky asi 1,5-
Profil 3-4 - je tvorený sprašovým komplexom, v ktorom je len nejasne zjavných niekoľko komplexov spraší a hlín.
Štúdium spraší na lokalite Mnešice teheľňa Smetisko
7. marec, 2010
Geologická charakteristika Starého profilu
Profil nie je veľmi vhodný na štúdium, nakoľko je už značne starý a jednotlivé vrstvy spraší a pôdnych komplexov nie sú celkom zreteľne jasné. Preto okrem poznatkov z posledného štúdia pridávame i poznatky zo starších prác.
Ľavú stranu profilu tvorí pomerne zreteľne výrazných 5 horizontov spraší a pôdnych komplexov.
Celkom dolu sa vyskytuje poloha spraší (vz. dolné spraše, vľavo). V nadloží vystupuje dolný pôdny komplex, mocný asi do
Strednú časť profilu vľavo horí tvorí menej výrazný sled 2 horných horizontov. Horné hliny vystupujú nad zasutenou časťou, vzorku (vz. horné hliny vľavo) sme odobrali z hornej časti polohy; v nadloží vystupuje poloha spraší (vz. horné spraše vľavo), pokryvný hliny najmladšieho kvartúru sú veľmi nevýrazné.
Pravú stranu profilu tvorí nezreteľný sled, kde je zrajvný v strednej polohe súvrstvie pôdneho komplexu, nad
Celkom vpravo vystupuje na prvý pohľad monotónny profil spraší. Spraše sú silne pieščité, v profiel sa rozpadávajú na veľké hranaté bloky (vz. spraše horné celkom vpravo). V súvrství nie je zjavný žiadny pôdny komplex. Vprofile nad suťou vystupuje nevýrazná poloha silne ílovitých spraší (vz. spraše ílové vpravo), odokrytá od sute až po styk s bezílovitých spraší v hrúbke pod
V záverečnej časti celkom vpravo v profile vystupujú silne ílovité polohy, odokryté v hrúbke pod
(Na základe vizuálneho štúdia vzoriek, na základe korelácie a na základe štúdia literatúry sme vizuálne vyčlenili nasledovné komplexy)
pokryvné hliny, kvartér
(vz. hliny pokryvné)
eolické sedimenty, spraše (W2)
(vz. spraš horná celkom vpravo, spraš horná vľavo, spraš ílová vpravo, íly vpravo )
Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.
fosílne pôdne sedimenty (PK II-III, W1-2)
(vz. spraš hlina horná vľavo, spraš hlina horná vpravo )
Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.
eolické sedimenty, spraše (R3)
(vz. spraš stredná vľavo)
Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.
fosílne pôdne sedimenty (PK IV R2-3)
(vz. hlina dolná vľavo )
eolické sedimenty, spraše (R2)
(vz. spraš dolná vľavo)
Komplex obsahuje CaCO3 konkrécie.
Litológia
vz. dolné spraše vľavo
- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom drobných úlomkov fosílnych skamenelín a s obsahom pomerne veľkých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú pekné guľaté a rôznych tvarov, väčšie sú duté, silne dopukané.
vz. dolné hliny vľavo
- jemnoúlomkovité, červenkastohnedastej sýtej farby, svetlé, s obsahom konkrécií CaCO3. Konkrécie sú skôr menšie, do 5-
vz. stredné spraše vľavo
- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom pekne zachovalých drobných fosílnych skemenlín ulitníkov a s obsahom malých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú rôznych tvarov.
vz. horné hliny vľavo
- jemnoúlomkovité, hnedastej farby, skôr menej svetlé, konkrécie CaCO3 sme nezaznamenali (súvrstvie sme podrobne nemali možnosť pre neprístupnosť študovať), zaznamenali sme však závalky silne obohatené CaCO3.
vz. horné spraše vľavo
- jemnozrnné, žltohnedastej farby, s obsahom drobných úlomkov fosílnych skamenelín a s hojným obsahom malých konkrécií CaCO3. Konkrécie sú pekné guľaté i rôznych tvarov, do
vz. horné hliny vpravo
- jemnoúlomkovité, hnedastej farby, skôr menej svetlé, konkrécie CaCO3 sme nezaznamenali (súvrstvie sme podrobne nemali možnosť pre neprístupnosť študovať), zaznamenali sme však závalky silne obohatené CaCO3.
(vzorky horné hliny vľavo a horné hliny vpravo sú makroskopicky zhodné)
vz. spraše ílové vpravo
- jemnozrnné, sivej až zelenavosivej svetlohnedožltej farby, s vysokým obsahom ílovej zložky. Obsahujú veľký podiel pomerne pekných fosílnych skamenelín ulitníkov, väčšinou drobné, jedna ulita až nad
vz. spraše horné celkom vpravo
- jemnozrnné, silne vápnité, pieščité, prachovité, svetlohnedožltej až slabosivastej hnedožltej farby. Neobsahujú ani zvyšky skamenelých zvyškov, ani vápennaté CaCO3 konkrécie.
vz. hliny pokryvné
- hruboúlomlovité, tmavšej hnedej farby.
vz. íly vpravo
- jemnozrnné, silne sprašové. Sú hnedastošedastej farby.
Geologická charakteristika Nového profilu
V ľavej strane objektu smetisko je tzv. Nový profil. Tento profil je pomerne nový, obsahuje niekoľko komplexov, ktoré však nie sú príliš výrazné a zjavné.
Z profilu sme vzorky neodobrali, analogicky na základe Starého profilu môžeme predpokladať, že hlavý pôdny komplex môžeme označiť ako (PK II-III).
Diskusia ohľadom pôdnych komplexov
V minulosti sme v Starom profile identifikovali i komplex PK I, ktorý vystupoval pomerne zreteľne v pravej hornej časti profilu. V súčastnosti sme ho nezaznamenali.
Zaujímavý je však horný pôdny komplex (PK II-III), ktorý vystupuje v hornej časti Starého profilu ako zreteľný komplex a dolný pôdny komplex (PK IV), ktorý vystupuje v dolnej časti Starého profilu taktiež ako zreteľný komplex. Komplex PK IV makroskopicky veľmi pripomína rubifikované pôdy svojou červenavou farbou. Menej spoľahlivá je charakteristika komplexu PK II-III. Komplex je v profile pomerne málo mocný, a jeho horná časť makroskopicky pripomína hnedozeme. Je však možné, že čiernozem tu nebola vyvinutá a tak celý komplex PK II-III predstavuje hnedozem. Avšak na základe s pozorovaním s Novým profilom vystáva ešte jedna možnosť, ktorá však má taktiež niekoľko nedostatkov. Komplex nami charakterizovaný ako PK II-III by mohol predstavovať komplex PK II (zjavnosť k černozemiam však nie je). Poloha spraší, nami charakterizovaná ako R3 by mohla predstavovať chýbajúcu polohu W1 svahoviny, pôdne sedimenty (takáto mocnosť sa však nepredpokladá, aj keď vylúčiť ju nemôžme; ale komplex je typický sprašový, s výskytom cicvárov). Komplex PK IV (nami charakterizovaný) by mohol zodpovedať komplexu PK III (potom by celá mocnosť komplexu PK II-III bola asi 4-5m, čo nepredpokladáme, avšak práve v novom profile je zjavný pomerne mocný zložený komplex, ktorý charakterizujeme ako PK II-III.
Na základe pozície a terénneho reliéfu je však možné, že v Novom profile skutočne komplex PK II-III vystupuje, a to v pomerne dokonalom vývoji aj s medzipolohou W1 (komplex PK II-III) v starom profile vykliňuje a tak má stenčený vývoj; komplex PK IV, ktorý sme určili v Starom profile v Novom profile buď nevystupuje, alebo tvorí len tenkú polohu v dolnej časti, a poloha spraší R3 je veľmi tenká.
Záver
Profil sprašových a pôdnych komplexov na Smetisku je veľmi zaujímavý a bolo by vhodné previesť komplexné stratigrafické štúdium celého výškového profilu jednak v Starej časti a podľa potreby i v Novej časti (je však tiež možné, že Nový profil môže čiastočne predstavovať i navážku?).
V súčastnosti prebiehajú na lokalite práce, ktoré uzatvárajú skládku smetí, prebieha navážanie pokryvných hlín, ukladanie fólie a navážanie vrchných hlín, kde bude vysiaty trávny porast. Bolo by veľmi vhodné samotný Starý profil i rekultivovanú skládku predstaviť verejnosti ako zaujímavú geologicko-environmentálnu lokalitu, s príslušným vybavením náučných tabúľ, s vyznačením jednotlivých pôdnych komplexov.