Výskyt kalcitu a sintru v okolí Kočoviec
Kočovce, lom v obore a lom Skalka
14.03.2009
Lom obora, Kočovce
Kameňolom je do 30 m dlhý a do 10 m vysoký, budovaný spodno-striednotriasovými vápencami. Zaznamenali sme tri formy vápenca, tmavosivý až sivý, masívny kalový, bez žiliek kalcitu; tmavosivý až šedočierny masívny kalový s početnými žilkami kalcitu; hnedočervený masívny kalový. Predpokladáme, že sa jedná o guttensteinské vápence a raminské? alebo schreyeralmské? vápence.
Z minerálov sme zaznamenali niekoľko generácií kalcitu. Medzi zaujímavé patria polohy žilných kalcitov až do 5-8 cm mocné, kalcit je jemnozrnný, silne dutinatý, v dutinách a puklinách sa vyskytujú pekné sintrovité a krápnikovité útvary.
Lokalita je zaujímavá mineralogickým výskytom kalcitu.
Kameňolom Skala v Kočovciach
Lokalitu predstavuje kameňolom asi 50 m dlhý a do 20 m vysoký. Kameňolome sme chceli navštíviť už v minulosti, nakoľko ťažba v ňom už pred 30 rokmi neprebiehala. Kameňolom je silne zahlinený, zarastený a zasutený, na štúdium je vhodný pomerne zachovaný rozsiahly pozostatok profilu. Kameňolom je budovaný guttensteinskými vápencami Považského príkrovu.
Z minerálov sme zaznamenali žilky kalcitu a hojné sintrovité útvary na puklinách vápencov.
Beckovská jaskyňa (Priepasť na Bukovinke), Považský Inovec
12. marec, 2010
O Beckovskej jaskyni sme získali len veľmi málo informácií. Jaskyňa je korózna, dl. 150 m, hĺbka 70 m. Bola využívaná počas SNP.
Okolie jaskyne predstavuje samotný vchod, ktorý sa nachádza v miernom závrte asi 1,5 m pod úrovňou okolitej plošiny. Vchod je zamrežovaný. Neďaleko vchodu asi 5 m je neveľká halda. Na haldu vysýpajú jaskyniari kameň, ktorý vybášajú pri čistení jaskyne, pri rozširovaní a prehlbovaní zasypaných a zavalených priestorov. Halda je veľmi dobrým miesatom na zber minerálov.
V blízkosti je maringotka, v ktorej jaskyniari prespávajú a kde majú uložené svoje potreby, a veľké murované ohnisko.
Geológia a mineralogia
Jaskyňa sa nachádza v komplexe vrchu Bukovinka, ktorý predstavuje príkrovovú trosku Krížňanského Beckovského príkrovu fatrika.
guttensteinské vysocké vápence, anis
vápence
- organodetritické, kalové, masívne, pevné. Sú sivohnedej až tmavosivej farby.
vápence dolomitické
- bližšie nešpecifikované, v podstate silne diageneticky premenené vápence. Sú veľmi jemnozrnné až brekciovité, ervenej farby.
Minealizácia Mezozoických príkrovových jednotiek
- mineralizácia litologických členov
- primárne minerály
kalcit (uhličitan Ca)
- tvorý kryštalické agregáty, niektoré sú pevnejšie, inak silne rozpadavá podľa plôchy štiepateľnosti jednotlivých kryštálov. Kryštály sú väčšinou nepravidelne vyvinuté, vzácne sa vyskytujú úhľadné klence až 2 cm veľké. Sú vzácne až číre, zvyčajne špinavobiele, žltkastohendasté až tmavé, miestami sú kryštalické agregáty pásikované s rozličným odtieňom sfarbenia (žltohnedastá až hnedastá). Je menej priesvitný až priesvitný, vzácne priehľadný, zvyčajne však zakalený až slabo priesvitný, miestami má silný sklený lesk.
- predchádzajúce agregáty sú silne rozpadavé. Našli sme jednu vzorku, kde sa vyskytuje nádherný vodovopriezračný úhľadný úlomok kryštálu, zarastený v brekciovitom sedimente.
- tvorí žilné agregáty, zložené z veľmi jemnozrnných agregátov alebo kryštálikov, je bielej farby, slabšie až silno sklenne lesklý, nepriesvitný, alebo len slabo presvitá.
- sekundárne minerály
sinter (tvarová odroda minerálu kalcitu)
- tvorí krásne sintrovité útvary až 2 cm veľké, je hnedastej, tmavohnedej, svetlohnedej až špinavobielej farby.
Vzniká rozpúšťaním okolitých vápencov presakujúcimi vodami a následným usadzovaním.
- tvorí zaujímavé agregáty veľkosti až niekoľko cm, na puklinách alebo priamo vo vápencoch. Má akoby jemne žilkovú kríčkovitú štruktúru, za čerstva je hnedastočervený, jemnekryštalický a sklenne lesklý.
Záver
Beckovská jaskyňa patrí k fenoménom Považského Inovca. Predpokladáme, že v budúcnosti sa nám podarí získať viac informácií a pravdepodobne i fotografií zo samotnej jaskyne.
Poďakovanie patrí i Zdenovi Konečnému a jeho priateľovi, od ktorého sme v roku 1985-6 získali nádhernú vzorku sintrového kalcitu priamo z jaskyne.
Kalcit je bežný minerál vápencov triasu, jury i kriedy. Väčšinou sa nachádza kryštalizovaný, v drúzach, v žilách. Výskyt v guttensteinských vápencoch v okolí Kočoviec je zaujímavý tým, že kalcit sa vyskytuje jednak žilný (typický), ale i vo forme sintrov a nádherných steblovitých či kryštalických tzv. aragonitových foriem. Tento výskyt v širšom okolí v strednotriasiových vápencoch Považského Inovca alebo Malých Karpát je veľmi ojedinelý, výskyt v okolí Kočoviec na viacerých lokalitách však poskytuje veľmi zaujímavé nálezy. Snáď najkrajšie nálezy pochádzajú z Beckovskej hradnej skaly (niekoľko vzoriek mi poskytli miestni skalolezci), o týchto vzorkách sa však nezmieňujem, nakoľko nie sú prístupné a Beckovská skala predstzavuje CHPV. Pre prípadných záujemcov môžem podotknúť, že tieto miesta nie sú známe, celú skalu som na prístupných miestach niekoľko krát prezrel, ale vzorky (aj keď som ich skutočne videl v nádherných agregátoch jednak od skalolezcov, jednak i ako "skaloleze v závese") som neodobral. Sintrovité formy sa vyskytujú veľmi hojne v balvanoch v suti na všetkých lokalitách. Beckovská jaskyňa nie je prístupná, pre zberateľov je pred jaskyňou malá halda, ktorá pochádza z čistiacich prác jaskynných priestorov.