Travertíny Liptovskej kotliny
Centrálne Západné Karpaty
- Centrálnokarpatský paleogén
paleogén Liptovskej kotliny
Kvartér
Kvartér Liptovskej kotliny a priľahkých predhorí
pleostocén
01 Sladkovodné vápence
pleistocén-holocén
02 Sladkovodné vápence
holocén
03 Sladkovodné vápence
recent (antropogén)
04 Sladkovodné vápence Výskyty sladkovodných vápencov sa sústreďujú jednak v západnej časti kotliny (Ludrová, Liptovská Štiavnica, Sliače, Bešeňová, Lúčky) a zriedkavejšie vo východnej časti kotliny (Liptovský Ján, Závažná Poruba, Uhorská Ves). západná časť Liptovskej kotliny Bešeňová - bešeňovské travertíny vznikajú ako produkty minerálnych prameňov pozdĺž zlomov V-Z smeru po pravej strane poriečnej nivy Váhu, viazané na križovanie okrajového zlomu Liptovskej kotliny s priečnym zlomom. Tvoria sústavu terás, svahové a rovinné kopy, výverové krátery, ploché almové kopy s pramennými misami, aj. I. generácia - pleistocén - najstaršie, jemne zvrstvené, tvrdšie (lom Baňa na vrchu Skalka) II. generácia - ris-wurm - stredné, lavicovité (na viacerých miestach odokryté menšími lomami) III. generácia - holocén - najmladšie, pórovité, doposiaľ sa tvoriace (terasy) IV. generácia - recent (antropogén) - vznikajú za posledných 50 rokov na stenách betónových kanálov, žľabov, od upravených výverov kyselky charakteristika sladkovodných vápencov - travertín - masívny, tvrdý, s celistivou alebo paralelnou štruktúrou. Farba biela, žltá, medovožltá, hnedastožltá, hnedá, červenavá (tzv. Bešeňovský zlatý travertín, alebo Liptovský mramor) - penovec - silne pórovitý, mäkší až rozpadavý. Farba biela, špinavobiela, hnedastá, červená. - pramenit - pórovitý, mäkký, rozpadavý, charakteristicky vrstvičkovitý. Farba, hnedastá, červená. Liptovská Teplá - travertíny vznikajú na studených i teplých prameňoch. Sú uložené na dne údolia, kde vytvárajú terasy a sústavy kaskádových stupňov. III. generácia - holocén - mäkké, rozpadavé (v časti Madočany) charakteristika sladkovodných vápencov - penovec - silne pórovitý, krehký, rozpadavý. Lúčky - travertíny vznikajú ako produkty teplých i studených (17-33 stupňov C) minerálnych prameňov, ktoré vyvierajú na poruchách z neokómskych slieňov krížňanského príkrovu. Vytvárajú kopce. I. generácia - mindel-ris - najstaršie, kompaktné, tvrdé (poniže obce) II. generácia - ris-wurm - stredné, jemne kryštalizované (nachádza sa na juh od kúpeľov) III. generácia - holocén - najmladšie, mäkké (pod kostolom, na dne údolia Lúčinky) charakteristika sladkovodných vápencov - travertín - kompaktný, tvrdý, hrubolavicovitý, pórovitý, s veľkými dutinami, jemne kryštalizované, cukrovité, krehké. Farba sivá alebo hnedavá. Ludrová - Liptovská Štiavnica - travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. V časti Ludrová sa nachádzajú dve travertínové kopy spojené v jeden veľký útvar a ďaľšia malá kopa. V časti Liptovská Štiavnica sa nachádzajú travertíny na štyroch lokalitách, kde vystupujú vo forme kôp, dosák, vytvárajú kopčeky alebo almy. II. generácia - ris-wurm - staršie, tvrdé, pevné, vystupujú vo forme dosák. III. generácia - holocén - mladšie, mäkké, pórovité, rozpadavé. charakteristika sladkovodných vápencov - travertín - pevný, tvrdý, kompaktný. Farba biela, sivá, žltkastá, žltá, hnedá. Travertíny sú miestami skrasovatené. - penovec - silne pórovitý, mäkký, krehký, rozpadavý. Farba sivá. Vyšný Sliač - travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. Vytvárajú kopce, krátery, almy. II. generácia - mindel-riss - staršie, tvrdé, pevné. charakteristika sladkovodných vápencov - travertín - pevný, tvrdý, vrstevný i pórovitý. Farba biela a hnedá. Mineralizácia sladkovodných vápencov Sladkovodné vápence sa v prírodných podmienkach na území Liptova vyskytujú v rozmanitých formách, od sypkých krehkých penovcov, silne kavernóznych, bioklastických vápencov, až po mohutné skalné lavicovité pevné formy. V podstate sa jedná o karbonátové sedimenty studených a nízkoteplotných minerálnych vôd, viazaných na výstupy po tektonických zlomoch. travertínové kopy Bešeňová - bešeňovské travertíny vznikajú ako produkty minerálnych prameňov pozdĺž zlomov V-Z smeru po pravej strane poriečnej nivy Váhu, viazané na križovanie okrajového zlomu Liptovskej kotliny s priečnym zlomom. aragonit (uhličitan Ca) - pôvodná zložka travertínov, ktoré vznikli pri teplote nad 20 stupňov celzia. Vyskytuje sa ako základná zložka hlavne penovcov a pramenitov, ktoré vznikajú v súčastnosti z minerálnych prameňov teplejších ako 20 stupňov celzia. Agregáty sú jemne sintrovité, pórovité, vrstevnaté, obaľujú rastlinné zvyšky v hornine. Farba je biela, špinavobiela až hnedastá. kalcit (uhličitan Ca) - podstatná zložka travertínov, ktoré vznikali pri teplote pod 20 stupňov, tiež pôvodné aragonitové agregáty, zmenené v kalcit procesom pseudomorfózy. Tvorí drobné kryštáliky cukrovovbielej, svetložltej, vínovožltej až okrovožltej farby medzi doštičkami travertínu. sinter (kalcit) (tvarová odroda minerálu kalcitu) - tvorí charakteristické sintrovité a kvaplovité agregáty a útvary v skrasovatených travertínoch. bešeňovský zlatý travertín (v podstate kalcit, uhličitan Ca) - tvorí výrazné prúžkované agregáty žltej, medovožltej, hnedej až červenavej farby. liptovský mramor (názov minerálu bešeňovský zlatý travertín) lublinit (tvarová odroda minerálu kalcitu) - tvorí agregáty vo forme skalného mlieka alebo vápencovej peny, tvorí povlaky bielej farby, mikroskopicky zložené z ihličkovitých agregátov, je bielej farby. Vzniká biogénnym účinkom húb. limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe) - tvorí povlaky a kôry s obličkovitým povrchom, mikroskopicky vláknité agregáty. Je červenej farby. Vyskytuje sa na vrstevných plochách a v dutinách travertínu, usadzuje sa najviac na jeseň a v zime. Dodáva travertínom charakteristickú hrdzavočervenú farbu. kysličníky Mn (zmes kysličníkov a hydroxidov Mn) - tvorí čierne povlaky na vrstevných plochách travertínov. Lúčky - travertíny vznikajú ako produkty teplých i studených (17-33 stupňov C) minerálnych prameňov, ktoré vyvierajú na poruchách z neokómskych slieňov krížňanského príkrovu. kalcit (uhličitan Ca) - tvorí základnú zložku travertínov, alebo tvorí povlaky, číre, alebo mliečnobielej farby, vyskytuje sa v dutinách starších travertínov. limonit (zmes kysličníkov a hydroxidov Fe) - vyskytuje sa ako znečisťujúci pigment v travertínoch. Dodáva im charakteristickú okrovohrdzavú farbu. Ludrová - Liptovská Štiavnica - travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. kalcit (uhličitan Ca) - tvorí základnú zložku travertínov. Farba je biela, sivá, žltkastá, hnedastá až červenkastá. sinter (kalcit) (tvarová odroda minerálu kalcitu) - tvorí charakteristické sintrovité agregáty a útvary v skrasovatených travertínoch. Vyšný Sliač - travertíny vznikajú ako produkty studených minerálnych prameňov línie severného svahu Nízkych Tatier. kalcit (uhličitan Ca) - tvorí základnú zložku travertínov. Farba je biela, až špinavobiela, hnedastá.