Neogén Vážskeho kanála
Nové Mesto nad Váhom, neogén Vážskeho kanála, odokrytý počas čistenia kanálu v roku 2005
6. septembra, 2005
Študovali sme korytu Vážskeho kanála v úseku od mosta štátnej cesty z Nového Mesta n/V do Rakolúb, až po železný most cez Vážsky kanál v dolnej časti priemyselnej zóny mesta (bývalá Prefa). Na základe geologickej mapy je koryto Vážskeho kanála založené v kvartérnych štrkoch fluviálnych sedimentov poriečnej nivy rieky Váh, v podloží týchto štrkov sa nachádza zatiaľ bližšie necharakterizované súvrstvie neogénnych sedimentov. Jedná sa o neogénne sedimenty Bliatnianskej priehlbiny Poddunajskej panvy.
Popis lokality
Koryto Vážskeho kanála je umelo vykopané niekedy v 50.-tich rokoch 20. storočia a slúži na reguláciu prietoku vôd rieky Váh a zároveň ako napájací systém energetickej siete Vážskej energetickej kaskády. Ako lokalita na štúdium súvrstvia je vhodná len počas čistenia, keď je hladina vody minimálna a je možné zostúpiť do koryta k východzu súvrství neogénu. Nadložný kvartér (štrky) sa študovať nedá, nakoľko je celé koryto v tejto výške (nad neogénom) spevnené kameňmi proti vymieľaniu brehov.
Geológia a litostratigrafia
Súvrstvie v podloží kvartéru predstavuje neogénne sedimenty Bliatnianskej priehlbiny Poddunajskej panvy.
Mineralogia
V celom niekoľko 100 m dlhom odkrive sme zaznamenali výhrade výskyty Dendritickej Mn, Fe mineralizácia (kvartér). limonit - tvorí povlaky a popraškovité agregáty žltohnedej fbsp;
limonit