Halseyovu statočnosť vychvaľovali Američania tým viac, ako prichádzali čím horšie správy prichádzali z ostatných bojísk v Pacifiku: Japonci upevnili pozície na Filipínach, na indonézskych ostrovoch bojovali Američania s Holanďanmi stratenú obrannú bitku. Koncom februára, keď už tam bola situácia kritická, vyplávala stará lietadlová loď Langley z Austrálie a viezla do Indonézie lietadlá. Ráno 27. februára ju napadla eskadra dvojmotorových japonských bombardérov Betty, spomínaných aj v predchádzajúcich častiach a bombardovala ju z výšky 4600 metrov. Keď začali padať bomby, kapitán otočil Langley prudko na ľavobok. Voda vystrekla do vysokých gejzírov iba 10 metrov od boku lode. Potom lietadla nalietavali na loď stále znova, avšak kapitánovi sa podarilo kľučkovaním vyviaznuť. Japonci sa však tiež poučili a pri ďalšom útoku nalietavali v dlhej priamke. Posledné lietadlo potom počkalo, kým Langley dokončí ďalší obrat, a zasiahlo loď piatimi 100 kilogramovými bombami. Langley sa začala nakláňať, lietadlá začali horieť a požiar sa šíril do podpalubia. Kapitán zamieril k pobrežiu a dúfal, že nájde útočisko niekde medzi ostrovmi alebo v niektorom zálive, aby loď zachránil. Oheň však zničil všetky prepážky a do strojovne vnikla voda. Na poludnie loď horela už celá a voda zalievala kýlový priestor. Loď postupne spomaľovala, až sa zastavila a zostala stáť na mieste ako mŕtva. Kapitán nariadil posádke opustiť loď. Stroskotancov zachránili dva torpédoborce a ťažko poškodenú Langley potopili paľbou z diel a niekoľkými torpédami, pretože loď sa už nedala opraviť. Stará lietadlová loď skončila neslávne, nie v boji, ale pri prevoze lietadiel do boja. Tieto skľučujúce správy sa rýchlo dostali domov a dokázali Američanom, že si Japonci v Tichomorí a v Ázii môžu robiť hocičo. Ďalšiu šancu dostal Wilson Brown: eskadra s Lexingtonom bola poslaná do južného Pacifiku, aby tam operovali spoločne s Austrálčanmi a chránila pred Japoncami prístupy k Austrálii. Halsey sa vydal statočne k útoku na ostrov Wake a admirál Brown plával dole na sever od Šalamúnových ostrovov. Jeho piloti sa tam preslávili počas jediného dňa, keď odrazili útok japonských lietadiel a väčšinu z nich zostrelili. Najúspešnejším sa stal poručík Edward Butch O´ Hara, ktorý počas toho dňa zostrelil päť japonských lietadiel. Úspech v leteckej bitke významne prispel k zvýšeniu morálky, osobitne u Tichomorskej flotily. Admirál Brown však potom odvolal útok na Rabaul, pretože dospel k názoru, že leteckou bitkou prišiel o výhodu momentu prekvapenia. Obával sa, že by riskoval lietadlovú loď, ktorých mali Američania v Pacifiku málo. Snáď mal pravdu, ale admirál King si prial mať viac takých mužov ako Halsey, ktorý sa práve presúval k útoku na ostrov Marcus, 1700 km juhovýchodne od Tokia, alebo, ako uviedli noviny, „priamo do Tódžovej kuchyne“ . Ale aj tak sa s japonskými lietadlovými loďami nestretol. Boli totiž práve nasadené proti Holanďanom v Indonézii a tiež proti Britom v juhovýchodnej Ázii. Akagi, Kaga, Soryu a Hiryu podporovali pod velením admirála Naguma inváziu na Jávu a potom odplávali do Indického oceánu, kde zaútočili na britské námorné základne na Cejlóne (dnešnej Srí Lanke) a opakovane napadli britské vojnové lode. Nagumovou vlajkovou loďou bola opäť Akagi a v jeho eskadre boli zaradené aj Zuikaku, Shokaku, Soryu a Hiryu. Japonské lietadlové lode mali dobré dôvody k spokojnosti a tiež admirál Nagumo mohol byť pyšný na seba aj na ne. V priebehu jari roku 1942 dokázal potopiť päť veľkých vojnových lodí, britskú lietadlovú loď Hermes, ktorý potopil pri Trincomalee na Cejlóne a tisíce ton menších lodí, pričom sám nestratil ani jedinú loď. Aj tak sa však niečo zmenilo... Najprv sa Američania poučili a vyvodili z doterajšieho nasadenia lietadlových lodí dôležité závery. Wilson Brown sa vrátil zo svojich nájazdov a odporúčal, aby lietadlové lode operovali vždy najmenej po dvoch ( to už Japonci dobre vedeli). Preto na ďalší výpad v marci roku 1942 vyplával jeho Lexington spoločne s Fletcherovým Yorktownom. Ich letci napadli Japoncov v Novej Guinei pri Lae a Samalaua, pri útoku bolo nasadených 104 lietadiel, z ktorých sa len jedno nevrátilo späť na palubu. Potom potopili tri krížniky a vrátili sa domov zo slávou. Admirál Brown však akciu ukončil predčasne, pretože mal obavy z japonských leteckých základní na Rabaule, ktoré boli blízko, a radšej odplával. Druhým dôležitým faktorom bolo zlepšenie morálky doma. Prezident Roosevelt ocenil výpad Wilsona Browna ako „najlepšiu prácu akú zatiaľ odviedol“ . Ale už len samé vyhlásenie naznačovalo, ako bola na tom zle na jar 1942 Amerika. Boli to len lietadlové lode, ktoré vďaka svojej pohyblivosti a možnosti zaútočiť mohli vážnejšie ohrozovať Japoncov.
POKRAČOVANIE V ĎALŠEJ ČASTI NABUDÚCE
Reklamy
(Autor, 23. 4. 2013 9:49)