Charakteristika vlády
Jej súčasníci ju opisovali ako energickú, pracovitú ženu s pevnou vôľou. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Ako žena i panovníčka vždy volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa konfliktom. Jej hlavným úsilím bola premena habsburgskej monarchie z voľného zoskupenia krajín a dŕžav spojených iba osobou panovníka na celistvý štátny útvar s pevnou centralizovanou mocou.
Vonkajšia politika
Panovanie Márie Terézie sa považuje za neobyčajne ťažké. Pruský kráľ Fridrich II. vystúpil proti Márii Terézii so zbraňou v ruke. Vojna medzi nimi trvala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá.
Reformy [
Mária Terézia ktorá počas vojen o svoje dedičstvo získala politické skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky, si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatňovaní jej pomáhalo veľa vzdelaných a oddaných poradcov. Reformy Márie Terézie:
- vojenské reformy - cisárovná začala budovať silnú armádu, najmä delostrelectvo. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
- hospodárske reformy - v roku 1767 vydala urbársky patent, ktorý okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných. Túto reformu možno považovať za najvýznamnejšiu. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Okrem toho zakladal manžel Márie Terézie František Lotrinský v krajine manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad manufaktúra na výrobu bavlnených látok v Šaštíne, textilná manufaktúra (ktorá vznikla z podnetu grófa Forgáča) v Haliči pri Lučenci, ďalej manufaktúra na výrobu majoliky, v Holíči a kartúnka v Čeklísi (dnešné Bernolákovo). V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr. zemiakov, kukurice, tabaku a ďateliny. Začali sa chovať nové plemená koní, dobytka a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok.
- školské reformy - Ratio educationis
- súdnické reformy - zreformované bolo aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo novým časom. Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a prijala sa zásada, že pred súdmi sú všetci občania formálne rovní.
- zdravotnícke reformy - existovali zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami
Potomkovia
- Mária Alžbeta (* 5. február 1737 - † 7. jún 1740)
- Mária Anna (* 6. október 1738 - † 19. november 1789)- žila neskôr v Klagenfurte
- Mária Karolína (* 12. január 1740 - † 25. január 1741)
- Jozef (* 13. marec 1741 - † 20. február 1790), neskorší cisár a kráľ Jozef II.
∞ 1/ 1760 princezná Izabela Bourbonská z Parmy, dcéra vojvodu Filipa z Parmy, Piacenzy, Guastella
∞ 2/ 1765 princezná Maria Jozefa Bavorská, dcéra cisára Karola VII.
- Mária Kristína (* 13. máj 1742 - † 24. jún 1798), manžel Albert Kazimír Sasko-Tešinský (* 1738 - † 1822), sasko-tešínsky vojvoda, miestodržiteľ v Holandsku
- Mária Alžbeta (* 13. august 1743 - † 22. september 1808)- abatyša v Insbrucku
- Karol Jozef (* 1. február 1745 - † 18. január 1761)
- Mária Amália (* 26. február 1746 - † 18. jún 1804), manžel Ferdinand I. Bourbonský (* 1751 - † 1802), vojvoda z Parmy
- Peter Leopold (* 5. máj 1747 - † 15. máj 1792), toskánsky veľkovojvoda a neskorší cisár rímsky , kráľ uhorský a český ako Leopold II. ∞ 1765 infantka Mária Lujza Bourbónska, dcéra španielskeho kráľa Karol III. (Španielsko)|Karola III.
- Mária Karolína (*/† 17. september 1748)
- Mária Johanna Gabriela (* 4. február 1750 - † 23. december 1762) - zasnúbená so sicílskym kráľom Ferdinandom I.
- Mária Jozefa (* 19. marec 1751 - † 15. október 1767) - zasnúbená so sicílskym kráľom Ferdinandom I.
- Mária Karolína (* 13. august 1752 - † 8. september 1814), manžel Ferdinand I. (* 1751 - † 1825), kráľ oboch Sicílií, syn španielskeho kráľa Karola III.
- Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 - † 24. december 1806), manželka Mária Beatrix d'Este (* 1750 - † 1829)- dcéra vojvodu Herkula III. d´Este, dedička Modenskeho vojvodstva
- Mária Antónia (Antoinetta) (* 2. november 1755 - † 16. október 1793), manžel Ľudovít XVI. (* 1754 - † 1793), francúzsky kráľ
- Maximilián František (* 8. december 1756 - † 27. jún 1801), kolínsky arcibiskup, münsterský biskup, veľmajster Rádu nemeckých rytierov
Manžel Márie Terézie, František Štefan I. Lotrinský, pochádzal z Lotrinskej dynastie, Mária Terézia z Habsburského rodu. Ich deti mali titul arcivojvoda rakúsky, resp. arcivojvodkyňa rakúska, od nich začína habsbursko-lotrinská dynastia.