Agneša - Le Petit
V ruke sprevádzal ju ako veľké dieťa malý tik,
to, že bola vílou v rukách draka neprečítal nik,
to, že ľudia sa jej smiali nebolo vinou jej vlastnou
to osud, ten tvorca protivný, upísal jej cestu strastnou
mala ho nenávidieť azda, či do tváre sa mu smiať?
Vedela, že ani jeden pocit nemohol by pri srdci ju hriať.
Bola to krehká bytosť, zároveň však ako ľad tvrdá
láskavá sťa pohladkanie ruky, no neústupčivá, hrdá.
Čo však zmohli bojovné pocity v úbožiatku samej,
keĎ svet pažravý po zbytku jej lásky, nedá nádej,
-nádej na ponechanie poslednej spomienky
-nádej, čo vytvára len domienky
-nádej, čo dôležitá je sťa kúsok chleba
-nádej, to podstatné čo v láske vždy nám treba
-nádej, čo každému pripomenie kúsok neba
-nádej, to znamená, že dávaš vždy len seba
a ty, práve ty, čo sa skrývaš medzi skalami
ty by si mal tými pevnými lanami byť,
kvôli nej tu žiť,
upliesť dlhú niť
a navliecť na ňu skutky vykonané v zlosti,
spáchané, nezvrátiteľné a vyriešené v nesprávnosti...