Nakupovanie sa stalo každodennou súčasťou nášho života. Keď potrebujeme chlieb, ceruzku alebo tričko, zájdeme si pre to jednoducho do obchodu. Málokedy ale rozmýšľame nad tým, čo kupujeme. A málokto si kladie pri nakupovaní otázku, aký dosah má kupovaný výrobok na životné prostredie, či je vyrobený z obnoviteľných zdrojov alebo či sa firma správa ohľaduplne k zvieratám, životnému prostrediu a svojim zamestnancom.
Takisto je dôležité, či kupujeme masovo produkované výrobky, ktoré boli vyrobené na inom kontinente alebo kupujeme domáce výrobky v miestnych obchodoch. Ovplyvňujeme tým produkciu CO2 a rozvoj miestnej ekonomiky. To všetko sú otázky, ktoré si môžeme ako spotrebitelia položiť. Tým následne môžeme ovplyvniť, aký bude svet, v ktorom žijeme. Nakupovaním každodenne hlasujeme o stave životného prostredia.
Nákupná horúčka
Veľmi často vchádzame do obchodov alebo supermarketov bez akéhokoľvek predchádzajúceho rozhodovania o tom, čo ideme kúpiť. Môžeme tam ísť relaxovať, stretnúť sa s ľuďmi, vyhľadávať nové trendy alebo len jednoducho uspokojiť svoju túžbu niečo nakúpiť. Ak tento druh zážitku prevládne v našich životoch, zažívame jeden z najrozšírenejších prejavov konzumného životného štýlu. Nutkavá túžba po nakupovaní tzv. obsessive shopping je psychológmi považovaná za chorobu. Keď sa nakupovanie stane dôležitou činnosťou v našom živote, ovplyvňuje to aj naše nazeranie na nás samých, svet a ľudí vôkol nás. Pre veľa ľudí patrí nakupovanie a výrobky medzi najdôležitejšie symboly spoločenského postavenia. Mať najnovšie auto, televízor alebo oblečenie podľa najnovších módnych trendov sa stáva znakom „vysokého" postavenia v spoločnosti.
Veľakrát sa stane trávenie času v obchodných domoch súčasťou rodinného života. "Sme tu skoro každý deň, čo iného máme robiť s malým dieťaťom? Páči sa nám tu," spokojne hovorí pán pri guľatom stole kaviarne istého nákupného centra. So svojou ženou a malým synom sa práve posadili k malému občerstveniu. "Trávime tu vždy aspoň jeden víkendový deň." dodáva jeho manželka. A obidvaja priznajú, že tu utratia množstvo peňazí.
Tento typ postoja má negatívny efekt na kvalitu nášho života. Namiesto jednoduchého nakúpenia potrebných vecí (a často zdravších a kvalitnejších) sa snažíme uspokojiť psychologickú potrebu oddávaním sa nepotrebným, škodlivým a márnotratným nákupom. Okrem toho má toto správanie osudný vplyv na životné prostredie. Chvíľkové uspokojenie z nakúpených vecí za malú chvíľu vystrieda pocit prázdnoty a my sa opäť snažíme túto prázdnotu zahnať. Nakupovaním. Ocitáme sa v začarovanom kruhu, kedy hľadáme trvalé šťastie v nákupoch, ktoré sa nám vždy po krátkej dobe vytratí. Nájsť skutočné šťastie je pravdepodobne cieľom ľudského života na tejto zemi. Uvedomiť si, že v nakupovaní a vo zvyšovaní spotreby ho nenájdeme, je možno prvým krokom na ceste k hľadaniu trvalého šťastia.
Máte nákupnú horúčku?
Položte si nasledovné otázky a úprimne na ne odpovedzte. Odpovede vám pomôžu uvedomiť si, akú úlohu prikladáte nakupovaniu vo svojom živote.
- Rozvíjajú nakúpené veci moju tvorivú činnosť alebo naopak pasivitu a závislosť?
- Uspokojujem nákupmi svoje základné životné potreby, alebo kupujem veľa zbytočných vecí?
- Kupujem veci, čo som videl/a v reklame?
- Považujem nákup za formu odpočinku a relaxu?
- Beriem pri nakupovaní do úvahy vplyv mojej spotreby na Zem a život iných ľudí?
Kde nakupujeme?
„Povedz mi, kde nakupuješ a ja ti poviem, kto si".
Aj takto by sa dalo stručne charakterizovať, ako nakupovanie vypovedá o nás samých a nášmu vzťahu k životnému prostrediu. Ponúkame vám niekoľko argumentov, prečo sa vyhnúť super- a hypermarketom. Nielen z úcty k životnému prostrediu, ale aj z úcty k sebe samým.
1. Na nízke ceny v supermarketoch dopláca príroda a životné prostredie. Každý, kto cestoval po európskych diaľniciach, si mohol všimnúť obrovské množstvo kamiónov naložených tovarom pre supermarkety. Supermarkety priamo podporujú rast dopravy na dlhé vzdialenosti, so všetkými environmentálnymi dôsledkami. Veľké obchody neradi kupujú lokálne produkty v malých množstvách - majú radi veľké množstvá uniformného tovaru a to vyžaduje prepravu cez celé kontinenty.
2. Zvyšovanie objemu kamiónovej dopravy má za následok zvyšovanie výskytu dýchacích ochorení, znečistenie životného prostredia a vzduchu, hluk a neobývateľnosť miest.
3. Cenou za rozširovanie supermarketov je tiež niečo, čo tradiční ekonómovia pri svojich výpočtoch neberú do úvahy: estetické škody. Videli ste niekedy supermarket, ktorý by nebol škaredý a neestetický? Ak ste maliar alebo výtvarník, cítili ste niekedy potrebu namaľovať supermarket? Vidíte niečo na pohľad príjemné v obrovských škatuliach nastavaných popri cestách a ľudských sídliskách ?
4. Nielen zvyšovanie počtu kamiónov na cestách, ale aj nárast individuálnej automobilovej dopravy možno prirátať k tragickým dôsledkom fungovania supermarketov. Malý lokálny obchod pár metrov od domu skrachoval, pretože nedokázal vzdorovať konkurencii supermarketu postavenému šesť kilometrov ďalej. Keď si teraz chceme kúpiť škatuľku čaju, musíme sadnúť do auta alebo autobusu a prejsť týchto šesť kilometrov.
5. Veľmi tvrdý dosah má existencia supermarketov na producentov tovaru. Keď sa supermarketom podarí zlikvidovať konkurenciu, môžu si diktovať podmienky, aké im vyhovujú. Následne to často vedie k zhoršeniu pracovných podmienok zamestnancov, k znižovaniu platov, zamestnávaniu lacnej pracovnej sily a vykorisťovaniu zamestnancov.
6. Kvalita výrobkov v supermarketoch nie je lepšia ako v malých obchodíkoch. Častokrát je horšia. Samozrejme, je to vec osobného názoru. Odkiaľ však najlepší kuchárski majstri berú ingrediencie do svojich jedál? Určite nie zo supermarketov...
7. Ceny. Pokiaľ supermarkety nevytlačia všetku konkurenciu, umelo udržujú nízke ceny. Keď táto taktika prinesie plody v podobe skrachovaných malých obchodníkov, supermarkety si môžu určiť ceny, aké chcú, a tiež to tak robia.
8. Nákupom v supermarketoch podporujeme odliv financií z miestneho regiónu. Supermarkety vlastnia v drvivej väčšine veľké nadnárodné spoločnosti a prevažná časť zisku plynie mimo región, kde supermarket stojí.
9. A na záver jeden z najnegatívnejších efektov spojených so super- a hypermarketmi - efekt vákuovej pumpy alebo vysávača. Supermarkety vysajú všetko hodnotné, čo sa nachádza vo vidieckych lokalitách a naplnia tým mestá ako sifónové bombičky. Oslabia lokálnu produkciu a iniciatívu ľudí na miestnej úrovni. Bohatstvo vytvorené na lokálnej úrovni vysajú a premenia na bankové kontá investorov vo vzdialených veľkomestách.
Ak nemáte chuť podporovať supermarkety, je tu možnosť voľby: nenavštíviť tieto miesta. Nenakupovaním v hyper- a supermarketoch dávate jasne najavo, čo si o týchto chrámoch nakupovania myslíte. Vyžaduje to úsilie, ale stojí to za to. Možno už dnes nebude ľahké nájsť malého zelovocinára, ktorý vie aké ovocie a zeleninu predáva, remeselníka, hrdého na svoje výrobky, pekára, ktorý s úctou pečie chlieb pre miestnych ľudí. Určite sa však oplatí vynaložiť trochu námahy a prispieť k ochrane miesta, kde žijeme pred sterilitou a šerednosťou veľkých korporácií.
Ako nakupovať?
Nakupovanie, ktoré je environmentálne zodpovedné, sa v dnešnej dobe stáva umením. Okrem vyššie spomenutých rád, sa môžete inšpirovať nasledovnými radami:
- Pripravte si zoznam vecí, ktoré chcete kúpiť, predtým ako idete do obchodu. Nie je to len pomoc, aby ste si spomenuli, čo potrebujete kúpiť, ale zabránite tak kúpe zbytočností.
- Keď idete nakupovať, zoberte si so sebou plátennú tašku alebo košík. Nepoškodzujú životné prostredie a vydržia neporovnateľne dlhšie ako igelitoová taška.
- Preštudujte si obal výrobku. Vyberajte si výrobky, z ktorých zostane najmenší odpad po použití.
- Snažte sa kupovať výrobky vyrobené čo najbližšie k vášmu bydlisku. Nepodporujete tým zbytočnú dopravu a následné znečisťovanie ovzdušia.
- Nakupujte produkty, ktoré čo najmenej zaťažujú životné prostredie, nie také, ktoré sú najvýraznejšie propagované alebo najpopulárnejšie.
- Nezabávajte svoje deti „nakupovaním". Ak ich chcete naozaj užitočne zabaviť, zoberte ich niekam von, do kina, na plaváreň, do parku alebo na prechádzku.
- Snažte sa nakupovať v lokálnych obchodoch a vyhýbajte sa super- a hypermarketom. Podporujete tak miestnych obchodníkov a lokálnu ekonomiku.
- Predtým, ako čokoľvek idete kúpiť, porozmýšľajte, či to skutočne potrebujete a či si to nemôžete požičať od známych, kúpiť v bazáre alebo aj sami vyrobiť.
- Pri nakupovaní dávajte prednosť výrobkom s certifikovanými ekoznačkami „Environmentálne vhodný výrobok", „Produkt ekologického poľnohospodárstva", „FairTrade" - Spravodlivý obchod alebo iným zahraničnými ekoznačkám.
Reklama, neklam ma
O reklame a jej vplyve na spotrebiteľa sa toho popísalo veľa. Jerry Mander, bývalý reklamný agent a neskôr známy environmentalista, výstižne zhrnul fungovanie reklamy vo svojej knihe „Štyri dôvody na zrušenie televízie". Niekoľko Manderových úvah na vplyv reklamy vám ponúkame na zamyslenie.
„Reklama existuje iba kvôli tomu, aby sprostredkovala ľuďom to, čo nepotrebujú. Čokoľvek ľudia naozaj potrebujú, si nájdu aj bez reklamy, ak je to prístupné. Je to natoľko zrejmé a jednoduché, že si neustále lámem hlavu nad tým, ako mohol reklamný priemysel v tejto veci tak úspešne ľudí zmiasť.
Ak termínom "potreba" chápeme niečo základné a nevyhnutné na prežitie človeka - potrava, prístrešok, šaty - alebo nevyhnutné pre jeho spokojnosť - mier, láska, bezpečnosť, spoločnosť iných ľudí, súkromie, pocit naplnenia - potom tieto hodnoty budú ľudia hľadať a nachádzať bez ohľadu na to, či reklama existuje alebo nie. V každodennom živote však reklama zasahuje medzi ľudí a ich potreby, bráni im v dosiahnutí priameho pocitu sebanaplnenia a núti ich veriť tomu, že spokojnosť môžu dosiahnuť jedine prostredníctvom tovaru. Jedine takouto intervenciou môže reklama vytvárať hodnotu, a tak zdôvodňovať svoju existenciu.
Ľudia skutočne musia jesť, ale potrava propagovaná reklamou je chemicky a fyzikálne upravovaná: upravené mäso, limonády, sladké burizóny, cukríky. Potrava vo svojom prirodzenom stave, neupravovaná, nepotrebuje reklamu. Ľudia, ktorí cítia hlad, si nájdu potravu, ak je dostupná. Presvedčiť ľudí, aby kupovali upravované potraviny, je celkom inou vecou, pretože sú podstatne drahšie, menej atraktívne, menej výživné a často škodlivé. Preto je nutné takúto potrebu vytvoriť.
Čistota je možno jednou z potrieb. Ale nie je tým, čo inzerenti predávajú. Čistotu možno dosiahnuť vodou a trochou prírodných vlákien, prípadne stuženým prírodným tukom. Väčšina civilizácií vo svete udržiavala čistotu týmto spôsobom. To, čo sa propaguje v reklame, je beloba - kvalita, ktorá nemá s čistotou nič spoločné, sterilita - odstránenie všetkých zárodkov, penivosť - kozmetický faktor, a značka - akási náhrada spoločenskej príslušnosti.
Vyrovnanosť, pokoj a zmysel naplnenia sú tiež potrebami. Avšak pre reklamné agentúry propagujúce utišujúce prostriedky sú to tie posledné hodnoty, ktorých dosiahnutie vám chcú dopriať, hlavne nie, ak by ste ich chceli dosiahnuť vlastnou cestou.
Reklama na lieky popiera vašu vlastnú schopnosť vysporiadať sa s vnútornými problémami : pocitmi, zlou náladou, starosťami či úzkosťou. Posilňuje vieru, že osobné a tradičné spôsoby zvládnutia týchto stavov - priatelia, rodina, spoločenstvo, alebo trpezlivé čakanie na ďalšiu zmenu v cykle života - nebudú vo vašom prípade úspešné. Reklama vám navrhuje, že chemické riešenie je lepšie, a tak nakoniec dáte prednosť chémií pred vlastnými zdrojmi. Výsledkom je stále väčšia odcudzenosť od seba samého a menšia schopnosť riešiť svoje vlastné problémy. Vaša schopnosť umiera s nedostatkom cviku a viery vo vlastné sily.
Reklama na spreje nikdy nehovorí o tom, ktorú prirodzenú kvalitu by vášmu telu malo dodať používanie umelo vytvorenej citrónovej vône. Cieľom takejto reklamy je potlačiť akékoľvek pocity alebo názory, že váš prirodzený ľudský pach je príjemný a normálny. Keď sa jej to podarí a svojím zásahom vyvolá pochybnosť a neistotu, situáciu môžu k spokojnosti všetkých zachrániť umelé pachy. Len vďaka takýmto zásahom a náhradám má tovar pridanú hodnotu a šancu na obchodný úspech a zisk.
Cieľom každej reklamy je nespokojnosť alebo, inak povedané, nedostatok vnútornej spokojnosti. Tento stav musí byť neustále obnovovaný, dokonca i v okamihu, keď si človek konečne niečo kúpil. V takom prípade je cieľom reklamy vytvárať nespokojnosť s práve kúpenou vecou, pretože, keď sa už raz kúpa uskutočnila, nemá trhový systém z nákupu žiadny ďalší zisk. Nakúpeného tovaru sa treba zbaviť a nahradiť ho čo najskôr "potrebou" nového tovaru. Ideálne podmienky pre výrobcov a reklamné agentúry by boli také, v ktorých by sa všetky kúpené veci použili jednorázovo a potom by sa odhodili. Mnohé nové výrobky sú navrhnuté tak, aby týmto podmienkam vyhovovali."
Dobrou pomôckou, ako sa správať pri nakupovaní environmentálne, je nekupovať veci z reklamy. Ak už pozeráte v televízii alebo novinách reklamu, využite to ako sprievodcu nakupovaním - práve veci z reklamy sú často tým, čo nepotrebujeme. Radosť, šťastie alebo pokoj z vecí zobrazených v reklame určite nezískame. Alebo nám môže nový prací prášok priniesť záplavu radosti?