Hory
Panorama JUH (Kozie chbty - Nizke tatry)
Jednou zo zaujimavosti Kozých chrbtov je Važecký kras:
V o Važeckom krase je vela jaskyn, jaskynnych utvarov , z ktorych je najznamejsia Važecka jaskyňa, ktora sa nachadza hned za dedinou Vazec. Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor a nachádza sa na západnom okraji obce Važec v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami. Vytvorená je v modrosivých vápencoch stredného triasu. Vchod do jaskyne leží vo výške 784 m n. m., teda asi 7 m nad hladinou Bieleho Váhu. Jaskyňa pozostáva z horizontálne sa tiahnúcich chodieb a siení vytvorených bočnou eróziou riečky Biely Váh. Dôkazom toho sú riečne nánosy žulových štrkov. Vrchné nánosy tvoria vápencové a dolomitické štrky pokryté hlinou, v ktorých sa našli zvyšky kostí jaskynného medveďa. Jaskyňu bohato zdobia kvapľové útvary - čisto biele a stále živé stalaktity, stalagmity i stalagnáty, pozoruhodné sú aj Korálové jazierka a nástenné vodopády.
Objavil ju Ondrej A. Húska, rodák z Važca, dňa 8.7.1922. Akademický maliar Frantíšek Havránek ju prenajal, dal upraviť a od roku 1928 vodil do nej návštevníkov pri karbidovej lampe. Roku 1953 prevzal jaskyňu národný podnik Turista, krorý dal zaviesť elektrické osvetlenie. Od 1.5.1954 je sprístupnená pre širokú verejnosť.
Pred jaskynným vchodom je reštaurácia a chata.
Važecká jaskyňa je přístupná a najdeme ji ve Važeckom krase v blízkosti Liptovské kotliny a Kozích chrbtom, na okraji obce Važec. Délka jeskyně je přibližně 530 m a vnitřní prostory jsou tvořeny převážně stalagmity, stalaktity a můžeme zde vidět i sintrové jezírka. Místo je velice hodnotné pro paleontology, protože se zde našla kostra jeskyň. medvěda. Jeskyně byla zrekonstruována roku 1954 a dnes můžeme spatřit krásy jeskyně zhruba na 235 metrech, které jsou zpřístupněné.
Važecká jeskyně je staticko-dynamickým typem jeskyně s průměrnou teplotou 7,1°C a vlhkostí 94 %. Z živočichů se zde vyskytuje vrápenec malý (Rhinolophus hipposideros), v sintrových jezírkách žije chvostoskok (Colembolla).
Dalsie jaskynne utvary su napr. Brada , Hybska jaskyna , Zapolna . Nachadzaju sa hlavne medzi bielym a ciernym vahom.
Zapolna sa nachádza v blizkosti PVE Cierny vah ,
Počas terénnych prípravných prác pre výstavbu vodného diela v rokoch 1939 – 1941 pri vŕtaní jedného z geologických vrtov bola objavená 14 m hlboká jaskyňa. Nachádza sa pod strmým vápencovým bralom Zápoľná, na pravej strane doliny Čierneho Váhu v priestore Nižného Chmelienca pri osade Svarín. Jej vchod je v nadmorskej výške 755 m, 50 m nad dnom doliny.
Jaskyňa Zápoľná je vytvorená v pomerne úzkom pruhu gutensteinských vápencov, ktoré patria do bielovážskej série chočského príkrovu. Tieto smerujú na severovýchod do západnej časti Kozích chrbtov do Važeckého krasu vzdialeného približne 8 km. V rámci prieskumných prác, realizovaných členmi Slovenskej speleologickej spoločnosti, skupiny Liptovský Mikuláš, boli v rokoch 1997 a 1998 objavené nové priestory jaskyne. Po posledných prieskumoch dosiahol jaskynný systém Zápoľnej dĺžku 1 789 m s vertikálnym rozpätím 59 m.
Jaskynné priestory predstavujú komplikovaný labyrint chodieb, priepastí a komínov, vytvorených koróznou činnosťou vody spojenou s rútením a prepadávaním podzemných dutín. Pre jaskyňu sú charakteristické prevažne oválne a nepravidelne modelované podzemné priestory, ktoré nemajú znaky modelácie podzemným vodným tokom. Ich vznik podmienila pomalá cirkulácia až stagnácia podzemnej vody. V najspodnejších častiach jaskyne sa nachádzajú hlboké vodné sifóny zasahujúce až pod úroveň hladiny Čierneho Váhu, pričom ich hladina výškovo nesúvisí so zmenami v povrchovom toku.
Sedimentárnu jaskynnú výplň tvorí v prevažnej miere hlina, miestami jemný piesok a sutina. V jej vstupných častiach sa výrazne prejavila mrazová remodelácia. V tomto rozsiahlom jaskynnom systéme sa okrem častí v okolí vstupnej priepasti nevyskytujú žiadne typické jaskynné živočíchy ani žiaden druh netopierov.
Jaskyňa Zápoľná predstavuje v rámci krasových oblastí Slovenska typický príklad koróznej jaskyne vytvorenej v hlbšej zóne stagnujúcej podzemnej vody.