Zober drogy, nie loptu
Karlovou Vsou sa ako oheň rozšírila zvesť, že jediné športovisko svojho druhu, ak neberieme do úvahy bežné školské ihriská, zatvorí pre jednu skupinu detí svoje brány, aby iná skupina mohla vojsť. Kto sú tí prví, kto druhí a o čo vlastne ide?
Prvý je Futbalový klub mládeže Karlova Ves, vznikol pred trinástimi rokmi, združuje 350 detí (chlapcov i dievčat vo veku od päť do osemnásť rokov) a osemnásť trénerov, za sebou má množstvo rukolapných úspechov. Celé tie roky trénuje na prenajatom ihrisku. Prenajímal mu ho Karloveský športový klub, ktorého zriaďovateľom je Mestská časť Karlova ves. Až donedávna, keď jedinou „drobnou“ chybou prišiel klub o nájomnú zmluvu a ostal na ulici.
Druhá „partia“ s názvom Rodeka (Rodičia deťom Karlovky) sa ako mimovládka zaregistrovala koncom októbra 2012, teda ani nie pred štyrmi mesiacmi. Nemá členskú základňu, nemá deti, nemá trénerov a v popise svojej činnosti Rodeka na šport akosi pozabudla. Zato má vo vrecku v novembri 2012 podpísanú zmluvu na prenájom vyššie spomínaného ihriska.
Do „prípadu“ je zamotaný štatutár športového klubu Igor Valiga, ktorý nezverejnil na internete zmluvu s pôvodným klubom (hoci mu to ukladá zákon), čím ju zneplatnil, a do hry tak mohlo vstúpiť združenie Rodeka. Úlohu mŕtveho chrobáka si tu „strihla“ starostka Iveta Hanulíková, ktorá aj napriek výzvam situáciu dvoch klubov na karloveskom ihrisku nerieši. Karty (sčasti nedobrovoľne) miešajú aj ľudia z jednej i druhej strany kauzy. Rodičia, tréneri, hráči. Na ich tlak sa rodí kompromisná dohoda medzi oboma klubmi, systémové riešenie je ale zatiaľ v nedohľadne.
A do toho všetkého vnáša zmätok staronová informácia, že v tesnej blízkosti ihriska vyrastie obchodné centrum Aquario. Ďalšia opacha, ktorej otvorenie už aj tak mešká dva roky a ktorej môže stáť v ceste (a to doslova) práve obľúbené karloveské športovisko.
Indícií viac ako dosť na to, aby silnel pocit, že už akosi ani nejde o futbal. Robiť z detí rukojemníkov politických čachrov, to nie je práve fair play. Preto, či už ide o politické ťahanice na miestnom úrade alebo o lukratívnu opachu z betónu a skla, nič to nemení na tom, že situáciu musia vyriešiť jedine kompetentní na miestnom úrade: starostka a miestne zastupiteľstvo. A to čím skôr.
Čo stojí za čudnými procesnými machináciami okolo ihriska a kto si brúsi na lukratívny priestor zuby, to ukáže zrejme už blízka budúcnosť. A medzičasom by mohli vzniknúť nové reklamné spoty. Napríklad o nebezpečenstve detskej obezity. Alebo ešte lepšie - o drogových závislostiach detí, tentoraz so sloganom: „Zober drogy, nie loptu.“
