Hana Fábry. Z archívu vyhorenej aktivistky...

Byť ženou v 21. storočí a hovoriť o vlastnej skúsenosti so sexuálnym obťažovaním či dokonca sexuálnym násilím sa podobá stredovekému vystaveniu žien na pranieri. Okoloidúci na ne mohli aj v minulosti slobodne pľuť.
 

Len veľmi nerada citujem politika, ktorého strana-nestrana sa výraznou mierou podieľala na inštitucionalizovanom zhnednutí Slovenska. Igor Matovič však nechtiac vyjadril veľmi presne to, o čo v politike ide.

Čo je to za titulok? Čo môže mať spoločné Anna Franková so žilinskými deťmi? Nespája ich doba, krutosť vojny, ani tragická smrť v lágri...
 

Skutok sa stal. Nedá sa nijako poprieť, ani ututlať. Diery po výstreloch v stene rodinného domu v Pohronskej Polhore nezapláta žiadna malta. Načim niečo vymyslieť, chlapci, dom nebol biely.

Platforma pre sociálne bývanie z Českej republiky včera na svojej sociálnej sieti uverejnila potešujúcu správu. Brniansky projekt Rapid Re-housing vyhral európsku cenu RegioStar Awards pre najlepší projekt ukončovania bezdomovectva.

„Len neviditeľní vidia neviditeľných,“ prečítala som si v knihe slovenskej spisovateľky Jaroslavy Blažkovej Happyendy a spomenula som si na jej slová pri nedávnom pozeraní dokumentu Na mieru (Suited, 2016) z produkcie HBO.
 

Svojho času neblahej pamäti minister spravodlivosti Ján Čarnogurský – na tlačovke KDH v lete roku 2000 – prorocky vyhlásil, že pokiaľ on bude stáť na čele tohto rezortu, registrované partnerstvá na Slovensku nebudú. Dostál svojmu slovu. Len škoda takto pevného postoja „just“ na upevňovanie cirkevného tmárstva v údajne svetskom štáte.
 

„18210 ľudí už podpísalo. Pomôž nám dosiahnuť 20000 podpisov.“ Konzervatívna petícia, ktorej métou je dosiahnuť v Európskom parlamente odmietnutie Istanbulského dohovoru, zásadného nástroja boja proti násiliu páchanému na ženách, sa očividne riadi marketingovou zásadou pomalých krokov k veľkému cieľu.

Keby zranené sŕňatko pri bratislavskej hrádzi rozumelo ľudskej reči, pred násilnou smrťou by okrem zúfalstva v hlase ľudí, ktorí ho našli a márne sa ho snažili zachrániť, počulo už iba zlo a ľahostajnosť v ich čírej podobe.
 

Vo víre diskusií o zdanlivo iných ako teplých témach (jadro EÚ, odkaz SNP, župné voľby) upadá téma Dúhového Pride opäť do zabudnutia. A s ňou aj spor o jeho podpore, ktorý niekto posmešne a bez pochopenia podstaty veci nazval búrkou v šerbli. S vedomím, že Pride nie je cieľ, ale cesta, sa však k jeho požiadavkám treba stále vracať. Až dokým...
 

Novým svätým grálom slovenskej vlády a ľudí, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť Slovenska v kontexte Európskej únie, je slovo. Slovo jadro. Byť súčasťou európskeho jadra je méta, za ktorou najnovšie odušu utekáme. Našťastie. Opak by bol katastrofou. Ja však narozdiel od väčšiny jadrových rétorov nehovorím iba o našom ekonomickom zaradení.
 

Asi sa nenájde nikto, kto by nezažil bujarý večierok, ktorý organizovali susedia, podnik naproti v ulici, prípadne mesto niekde na námestí. Spoločným menovateľom takýchto akcií je hluk, rastúci s pribúdajúcou nocou a skonzumovanými alkoholickými nápojmi. A naša nervozita, neporiadok, rozbité poháre, občas následky, ktoré sa objavia neskôr.
 

Nemáš chlopa, nemáš pravdy. Kultová replika z legendárneho slovenského filmu z roku 1982 Pásla kone na betóne z pera Milky Zimkovej tak zľudovela, že ju hádam pozná ešte aj dnešná „mobilná“ generácia. Autorka predlohy určite netušila, akým pestrým životom si bude jej geniálna hláška žiť. Tak si ju podržme v hlave...

Šokujúca správa pre futbalových fanúšikov a fanúšičky, ešte šokujúcejšia pre zvyšok sveta, ktorý zatiaľ stále vládze vnímať šialenosti okolo seba: španielska futbalová veľmoc Real Madrid sa údajne zapíše do prestupovej histórie futbalu. V preklade to znamená, že klub zaplatí za novú futbalovú nádej Kiliana Mbappé neskutočných 180 miliónov eur a týždenne mu na účet pripíše ďalšie veľké peniaze – rádovo stovky tisíc eur.

„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
 

Ako tristoštrnásta som podpísala Petíciu za vegánske menu v nemocniciach a na univerzitách. Obsah petície adresovaný ministrovi zdravotníctva by si však mohli naštudovať a osvojiť aj ďalšie štátne inštitúcie, predovšetkým školy, ale aj privátni prevádzkovatelia verejného stravovania.
 

Stresujúcejšej vety hádam ani niet, keď ide o nádejnú nevestu či ženícha do domu. A to ani nikto zo zúčastnených nemusí trpieť predsudkovým ochorením. Stačí obyčajný a pochopiteľný strach rodičov, ako sa bude v budúcnosti dariť ich dieťaťu.
 

Na sklonku šesťdesiatych rokov minulého storočia v USA boli páry rovnakého pohlavia bežne zatýkané za to, že spolu tancovali, držali sa za ruky či si inak prejavovali svoju náklonnosť. Polícia reagovala zatýkaním, verbálnymi aj fyzickými útokmi.

Aj vy už vnímate všetky tie bilbordy rozosiate po našich mestách, obciach a v prírode ako jednu obrovskú jednoliatu masu, ktorá spĺňa už iba poslednú funkciu – a tou je zohyzdenie priestoru?
 

Fenomén šírenia nenávisti na internete je starý rovnako ako internetové diskusie samy. Nie je vynálezom moderných virtuálnych sociálnych sietí, je iba viditeľnejší, pretože je vďaka novým sociálnym médiám viditeľnejšie všetko. Svet sa s nimi zmenšil, nenávisť vzrástla.
 

Môj tretí článok na tému Veľkého protikorupčného pochodu začnem pointou toho druhého. Najmä preto, že médiami i sociálnymi sieťami sa už od ohlásenia prvého protestu niesli otázky, kto stojí za jeho organizátorkami a organizátormi, v prospech koho konajú a kto ich platí, najobľúbenejšia to otázka všetkých tých, ktorí buď v živote nepohli prstom v prospech verejného záujmu, alebo naopak, vedia až veľmi dobre, kto platí ich – a preto neveria, že by sa niečo dalo robiť „iba tak“. Lebo treba.
 

„Oceňujem odvahu, Katka,“ povedal predseda Smeru a vlády Robert Fico v októbri 2016 europoslankyni Smeru Kataríne Neveďalovej v súvislosti s jej radikálnou myšlienkou (parafrázujem), že aj teplí ľudia sú ľudia. Ba dokonca, že sú to občania a voliči – a ako takí si zaslúžia práva identické s tými, ktoré sú na Slovensku ústavne podmienené heterosexuálnou orientáciou.
 

Mýty o megasociálnych dávkach rómskych nezamestnaných žien a mužov neplánujem znova a znova vyvracať. Každý empatický človek musí chápať (a cítiť), že žiadna mama, žiaden otec by nenechali žiť svoje deti v pomeroch, v akých vyrastajú rómske deťúrence z osád, ak by to čo len trochu mohli ovplyvniť.

Slovensko je krajinou volieb. Každú chvíľu chodíme hádzať do urny – a niekedy rovno pochovávať – naše nádeje na lepší život v krajine pod správou lepších političiek a politikov. Aktuálne sa na nás tešia budúci župani a azda aj županky.
 

Slovensko je krajinou volieb. Každú chvíľu chodíme hádzať do urny – a niekedy rovno pochovávať – naše nádeje na lepší život v krajine pod správou lepších političiek a politikov. Aktuálne sa na nás tešia budúci župani a azda aj županky.
 

Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v utorok 18. apríla 2017, zišiel v Bratislave, bol skutočne veľký. Pri presune z Hviezdoslavovho námestia zaplnil najširšie ulice centra v „dĺžke“ asi desiatich minút počítajúc z jedného miesta čas od začiatku do konca ľudskej protikorupčnej rieky, aby vo finále zabral „protestné“ Námestie SNP azda rovnako ako podobný dav počas revolúcie v novembri 1989.
 

Včera, 12. apríla, sa Bratislavou presúvala skupinka ľudí. Ničím sa nelíšila od bežného strapca turistov a turistiek viac či menej sústredene vnímajúcich výklad svojich sprievodkýň. Pri pozornejšom počúvaní sa však bežné zmenilo v neobvyklé. Aspoň z pohľadu zvonka. Pre účastníčky a účastníkov vlastivednej vychádzky Za teplými ikonami Bratislavy nebola téma vychádzky – „teplá“ história – žiadnou novinkou. Pre mnohých ľudí je však prekvapujúce, že sa o takejto histórii hovorí, a že sa vôbec za históriu považuje.

Muži po celom Holandsku zverejňujú fotografie, na ktorých sa držia za ruky. Vlnu tejto – zrejme nielen pre Slovensko – neobvyklej „reťazovky“ spustili Alexander Pechtold, šéf liberálnej demokratickej strany D66, jeho kolega Wouter Koolmees a novinárka Barbara Barend.
 

Na sociálnych sieťach sa roztrhlo vtipné vrece s hláškami, parodujúcimi vyhlásenie poslanca K-ĽSNS Milana Uhríka. Tento vysokoškolsky vzdelaný poslanec (ing, PhD) je známy už z minulosti tým, že „nevie, či zavraždenie 6 miliónov židov sú rozprávky", alebo najnovšie naopak vie, že v súvislosti s deportáciami „netreba cítiť večnú vinu“.

Predpokladám, že máte doma alebo v práci počítač. Je možné, že na počítači čítate tento článok. Skôr, ako budete pokračovať v čítaní, otvorte si, prosím, internetový prehliadač, zadajte do vyhľadávania číslo 1488 a po načítaní odkazov si otvorte obrázky. Tento drobný počítačový úkon zvlášť odporúčam voličom strany K-ĽSNS, ktorí odovzdali svoj hlas v ostatných parlamentných voľbách kandidátovi s číslom 88 v presvedčení, že nevolili fašizmus.