Domov s veľkým D
Komunálne voľby. Výraz, ktorý budeme v najbližších dňoch a týždňoch skloňovať často. A máme k tomu naozaj dobrý dôvod. Politici a političky spravujúci náš každodenný život na regionálnych a lokálnych úrovniach rozhodujú o našich domovoch, parkoch, školách, nemocniciach, kultúrnych domoch a športoviskách. Mali by sme preto spozornieť, keď sa v našom okolí objaví kandidát na poslanca či kandidátka na starostku. Títo páni a dámy dostanú po zvolení do rúk naše peniaze a právomoc hovoriť aj za nás. A to nie je málo.
Na bratislavskom sídlisku Dlhé diely zbiera dvojica dievčat podpisy. Presviedčajú okoloidúcich o tom, že muž, pre ktorého takto otravne trávia svoj voľný čas, stojí za to. Máme mu dať šancu kandidovať v najbližších voľbách na post miestneho poslanca. Chce na sídlisku likvidovať herne, v budovách herní zriadiť parkovacie domy, chce presadiť, aby sme mali viac zelene a menej betónu, chce priestor pre psíčkarov a dodržiavanie stavebnej uzávery. Pripájam svoj podpis.
Sídlisko s tromi desiatkami tisíc obyvateľov má len minimálnu ponuku na trávenie voľného času pre veľkých aj malých – v podobe povinnej jazdy ako sú školské ihriská či nejaká tá súkromná posilovňa. Na kino či knižnicu zabudnite. Zato má niekoľko herní a pár desiatok „podnikov“ – pivární, barov, reštaurácií, zopár bánk a nákupných centier s potravinami, lekárne.
Kam oko dovidí, všade betón, medzi panelákmi zanedbané ostrovčeky trávnatých plôch, verejný priestor nestojí za zmienku, autá parkujú na každom centimetri, zopár stromov a prapodivné kamienkové ihrisko pre najmenších na terase medzi troma „podnikmi“. Doprava je jeden veľký... Jednoducho nič, čo by z bežného sídliska robilo útulné miesto, na ktoré raz budú jeho obyvatelia nostalgicky spomínať ako na svoj domov s veľkým D.
Ešteže majú Dlháče, ako sídlisku hovoria domáci, za humnami lúky a lesy, ideálne na nenáročnú turistiku či cyklistiku, alebo len obyčajné príjemné ponevieranie sa po lese a prečistenie hlavy. Áno, presne tú lúku, ktorej najlepšia časť mala padnúť za obeť ďalšej výstavby, pretože malý kopec, na ktorom sídlisko stojí, sa nedá nafúknuť.
Našťastie zopár exponovaných poslancov a poslankýň „zaúradovalo“ ako malo a spolu s tisíckami obyvateľov likvidáciu lúky zvrátili. Odrazu na občiansku petíciu, miestny aktivizmus a zainteresovaných politikov a političky nikto nepozeral cez prsty. Potrebovali sme sa navzájom.
Jednoducho, na sídlisku je „roboty ako na kostole“. Slovensko v malom. Typický produkt dnešných korupčných časov. Keď je o čom rozhodovať (a to je vždy aj tam, kde „veci“ fungujú, nieto ešte tam, kde nefungujú), myslime na to, že sa potrebujeme obklopiť ľuďmi, ktorí majú k svojej lokalite láskyplný vzťah. Keď je ich obec alebo mesto pre nich milovaným domovom. Keď vieme, že sú vždy tam, kde práve niečo škrípe (nie tam, kde práve dobre mažú). Pýtajme sa kandidátov, kde boli, keď sme ich potrebovali...
