Bude to z lásky
„Teraz zistíme, krásavica, kto je ti súdený,“ v klasicky vešteckej atmosfére so sviečkami a v príslušnom „outfite“ hovorí sexi veštkyňa naivnej ruskej „dévočke“ v tesne postbubertálnom veku. V rozhovore pokračuje nevinná Nastenka, hanblivo klopiac oči: "Viete, bude to prvý raz, chcem, aby to bolo z lásky." Veštica ako vystrihnutá z reklamnej kampane na drahú kozmetiku a lacnú bižutériu s mierne lascívnym pohľadom obracia tarotové karty, atmosféra hustne. "Karty povedia pravdu," dáva veštica k dobru a pokračuje: "Bude to z lásky a bez podvádzania."
A odrazu je tam. Srdcový kráľ. V modernom obleku, v dôstojnom postoji. Vladimír Putin. Volebný šot sa s neznesiteľnou sexistickou ľahkosťou valí ďalej. Dievčina viac vydýchne ako povie: "To je on," aby romantickú scénu uzavrela veštica: "Budeš s ním šťastná.“ V závere vidíme mladú sebavedomú ženu kráčať do volebnej miestnosti. A ďalej sa nám už len zdvíha žalúdok.
Na Slovensku valcovanom predvolebnými nezmyslami v štýle sľubotechna zasahuje sa k podobnej kreativite budovania kultu osobnosti stranícke volebné tímy a ich vymyté (čítaj štedro zaplatené) reklamné mozgy ešte neprepracovali. Možno Slovensko nemá v politike takú inšpiratívnu sexi osobnosť (mrzí ma to, Kali). Alebo žeby jednoducho táto krajina ešte nedozrela na toľké epické „umenie“ v politickom ringu? Nevedno.
Ponúka sa však aj ďalšia odpoveď. Nech už by bola slovenská predvolebná hlasolapka vedená „kreatívne“ na putinovský spôsob alebo inak hlúpo, jej zámer je jasný. Len nehovoriť o skutočných problémoch! Len nedať najavo, že máme riešenia len pre seba. Len ututlať naše škandály! Len vyliať špinavé vriace maslo na hlavy politických súperov! Len byť na tomto karnevale za čistých, i keď všetci vrátane nás vedia, že kráľovský dvor nielenže je nahý, ale je aj riadne zahnojený. Len pokračovať v odvádzaní pozornosti nič nehovoriacimi vyšumenými sloganmi v duchu ´kto nič nehovorí, nič nepokazí´.
Pre zavádzanie stádočka je rozhodne lepšie sa hodiny zaoberať paranormálnou záhadou okolo umiestnenia ploštíc vo „vyťažovanom“ byte s vkusným lustrom ako venovať adekvátnu pozornosť príčinám a následkom tajných dohôd z bytu s kokakolou.
Je rozhodne lepšie venovať sa hre baranko baranko buc do detektora ako lžiam samotným.
Je rozhodne lepšie podávať trestné oznámenia ako čelom k masám uznať: „Zmrvil som to, ďakujem, odchádzam.“ Že by to súdny človek prečítal ako: „Dal som sa načapať, nabalený som dosť, idem od vás,“ by síce nič nezmenilo na tom, ako zle to pre Slovensko vyzerá (a nielen vyzerá), ale aspoň by to vnieslo do politiky náznak snahy o jej očistenie a navrátenie tej veľmi krehkej dôvery, ktorou – ak vôbec – slovenskí politici a političky kedy disponovali.
O tom, že Slovensku dôvera, slušnosť a odhodlanie slúžiť veciam verejným namiesto ich degradácie na pozíciu dobre honorovanej slúžky chýbajú, nikto nepochybuje. Ale tiež nikto s reálnou šancou vstúpiť na parlamentnú pôdu (zámerne?) neponúka, čo s tým. A teraz, milé deti, zazvonil zvonec a vy sa pekne odoberte do svojich volebných miestností.
Vyšlo v denníku Pravda 1. marca 2012
