Zakázaná láska 1.časť
10. 5. 2009
Peťa ležala na posteli a bezcieľne hľadela do stropu.Mala 17 rokov a bola ako každá iná babenka v jej rokoch.Chodila na gymnázium,mala chalana a najlepšiu kamošku Sandru,ktorá sa dnes mala vrátiť z dvojtýždňovej dovolenky v Egypte.Peťa sa pristihla,ako zdíha mobil a netrpezlivo hľadí na displej,či sa na ňom nezjaví ikonka prichádzajúceho hovoru.Zaškrípala zubami.´Vravela,že priletí ráno.Prečo sa mi ešte neozvala?´uvažovala Peťa podráždene.Napadlo ju,či nemá zapnúť televízor pre prípad, že by hlásili pád lietadla. „Preskakuje ti!“Povedala sama sebe nahlas.Vstala a postavila sa pred zrkadlo. „Vieš,kto sa rozpráva sám so sebou?Len blázni a idioti.Vyber si čo si ty.“Nespokojne na seba zagánila do zrkadla.Zrazu sa zdola ozval zvonček,ktory dával na vedomie, že niekto stojí pred bránou.Peťa ešte na seba vyplazila jazyk a zbehla dole schodmi otvoriť.Otvorila vchodové dvere a uvidela,ako zpred brány kýva jej najlepšia,na Petin vkus príliš opálená,kamoška Sandra. „No to ti trvalo.“ Uškrnula sa Sandra,keď Peťa prišla k bráne aby ju pustila do záhrady. „Aj ja ťa rada vidím.“Podotkla Peťa a objala ju.Po chvíli sa odtiahla a kriticky si Sandru prezerala. „Vyzeráš ako....hmm..ako...“Nedokončila vetu, lebo jej napadlo jediné slovo ako vyjadriť to,ako Sandra vyzerala:cigánka.Tmavá pleť, okolo krku jej vysel na zlatej retiazke zlatý prívesok. „Ako čo?“Sandra sa na Peťu pobavene pozrela. „Ako.... Egypťanka!“Výhlásila napokon Peťa.Obe sa rozosmiali. „Toto si nemala na mysli,že nie?“ Spýtala sa Sandra,keď spolu kráčali do zadnej časti záhrady aby sa v pokoji porozprávali. „Nie ale to čo som mala na mysli ti nikdy nepoviem.“Zaprisahala sa Peťa.Odpoveďou jej bol Sandrin úškrn.Dievčatá sa poznali už od materskej škôlky a odvtedy boli najlepšími kamarátkami. „No rozpávaj,ako bolo?“ Vyzvedala Peťa,posadila sa na trávu a chrbtom sa oprela o strom.Sandra si sadla oproti nej a nohy si zložila do tureckého sedu. „Nesťažujem sa.“Vyjadrila sa neurčito. „To znamená?“Neprestávala Peťa rýpať. „Bolo to ok ale chýbala si mi.“Peťa si tento slovný zvrat nebrala príliš k srdcu.Tešilo ju,že ju má kamrátka rada ale taktiež vedela,že Sandra rada preháňa. „Ty si mi tiež chýbala.Ale vieš predsa,na čo sa pýtam.Nejakí fešáci tam neboli?“ Sandra sa pousmiala a na tvári jej bolo vidieť,že to,či tam boli nejaký fešáci jej je úplne fuk.Pohľad upierala na Petinu tvár,akoby ju skúmala. „Neviem,možno boli ale nevšímala som si ich.“Peťu to veľmi neprekvapilo,poznala kamoškine vrtochy. „Ako sa má Roman?“Zmenila Sandra tému.Roman bol Petin chalan a podľa nej to bol ten najlepší chalan na planéte. „Fajn,prečo sa pýtaš?“ „Len tak...“Zahovorila Sandra a začala sa vypytovať,čo sa stalo nové kým tu ona nebola.V podstate sa na Romana spýtala len preto, aby nejak odpútala Petinu pozornosť.Dievčatá sa zarozprávali a čas utekal.Po čase sandra pozrela na hodinky. „Bože, to je hodín,už by som mala ísť.“vyhlásila a postavila sa.Aj Peťa sa postavila a začala si oprašovať nohavice.Keď sa vzpriamila,pohľad je padol na kmeň stromu o ktorý sa plecom opierala Sandra.Liezol po ňom pomerne veľký,čierny pavúk.A Sandra sa pavúkov panicky bála. „Odstúp od stromu a nepozeraj naň.“Varovala Peťa kamošku ale už bolo neskoro.Tá si pavúka všimla,hystericky zvreskla a odskočila od stromu tak nešikovne,že narazila do Peti a obe spadli na zem. „Auuuuu!“zakvílila Peťa „drtíš mi žalúdok alebo niečo podobné.“Zdvihla hlavu a vzápetí znehybnela.Ocitla sa necelé tri centimetre od Sandrinej tváre.Cítila dych na tvári a jej vlastný dych sa zrýchlil.Nekonečné sekundy si hľadeli do tváre a obidve mysle mysleli len na jedno.Po chvíli,ktorá vyzerala byť nekonečná, Sandra jemne pootočila hlavu a sklonila ju.Jej pery sa dotkli Petiných a tie sa automaticky otvorili a bozk opätovali.Peťa vôbec netušila čo robí,poddávala sa Sandriním bozkom,ktorá boli čoraz vášnivejšie a nástojčivejšie.Po dlhých minútach sa baby od seba odtrhli a ztažka dýchajúc si hľadeli do oči........(pokračovanie nabudúce)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář