učiteľ- 1.časť
Malý 170- centimetrový tichý bloňďáčik s vlasmi po ramená, šiel práve na fyziku. Patrí skôr k lepšie učiacim sa žiakom no nie je fihľoš. Jeho známky na vysvedčení boli jednotky a dvojky. Končí základnú školu a chystá sa na obchodnú akadémiu. Má 15 rokov. Žije iba s matkou a pomáha jej s domácnosťou.
Sadol si do lavice. Sedel vedla svojho najlepšieho kamaráta Viktora. Viktor bol vysoký a určite zhovorčivejší než Aruha. Obaja akosi nehľadali priatelky čo bolo na ich vek trochu čudné. "Ako ja nenávidím fyziku... Nie žeby to bol zlý predmet, no vidieť učiteľa aj na matike, na ktorej je na mňa zasadnutý nepotrebujem. Nevieš jak sa volá Jerenský menom?," spýtal sa Viktor. "Pre tvoju informáciu ,Viktor, volám sa Max, ale pre teba len pán učiteľ Jerenský," povedal pokojne učieteľ, ktorý sa potichu votrel do triedy. "Dnes budeme opakovať sily, ktoré majú svoje pole a pôsobia na telesá v ňom" Všetci si otvorili zošity a učebnice a hľadali polia síl. "Aruha k tabuli a vy ostatný zatvorte tie knihy a zošity! Povedz nám aké pole poznáš," povedal učiteľ. Vtom sa však ozvalo klopanie na dvere triedy a otvorili sa. Stál v nich telocvikár. "Máte sa dostaviť do riaditeľne. Riaditeľ chce s vami niečo prediskutovať..."Jerenský vstal a zadal im úlohu. Potom sa vyparil z triedy. Asi šiel do tej riaditeľne. V triede sa rozľahol krik. Všetci sa tam navzájom prekrikovali. Chýbala už len chvíľa do zvonenia a vtom sa zjavil Jerenský. "Aloiz, člen futbalového týmu včera pri autonehode zomrel. Tuším bol vo vašom ročníku. Je mi to ľúto. Stratili sme hviezdu našej školy. Keďže sa blíži turnaj , potrebujeme náhradu z tejto triedy. Preto majú všetky dievčatá teraz prestávku a chlapci tu zostanú" Tak sa aj stalo. Zopár dievčat ronilo slzy, iné iba smutne hľadeli do blba. "Viktor, Mark, Stan, Michael, Mike, John. Vy ste hviezdy tejto triedy vo futbale. Z tejto triedy zostáva už len Sam, Thomas, Justin, Karol a Aruha. Jedného z vás si vyberiem a ten zaujme miesto Aloiza. Vy piati sa dostavte na tréning." Dopovedal a odišiel z tiedy. Po škole sa dostavili na tréning. Sam bol pomalý, Thomas lebavý, Justin gramblavý, Karol nevedel kopať a tak Aloizove miesto pripadlo Aruhovy. Viktor učil Aruhu všetko čo vedel. Na druhý deň videl Jerenský Aruhu trénovať, tak šiel za ním a tréningu sa ujal sám. Po týždni bol Aruha najznámejšou hviezdou na škole a najlepším a najobľúbenejším futbalistom. Aruha sa pomaly menil na sebaistého a trochu namysleného. "Aruha do zborovne," povedal Jerenský. Aruha išiel. Oprel sa o katedru a Jerenský an neho zízal. Pristúpil k Aruhovi a povedal "Páčiš sa mi," a vtisol mu bozk
to je ono
(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:26)