Slovenská republika prijala vstupom do Európskej únie záväzok vyhlásiť chránené vtáčie územia, ktoré sú pre zabezpečenie ochrany vzácnych druhov vtákov a ich populácií kľúčové nielen na Slovensku, ale aj v celoeurópskom rozsahu. Ku dnešnému dňu je vyhlásených len 21 území z celkových 38, ktoré boli prijaté a schválené Vládou Slovenskej republiky v roku 2003. Európska komisia preto začala v tejto veci voči Slovenskej republike konanie, na podnet ktorého prisľúbilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vyhlásenie zostávajúcich chránených vtáčích území do konca roka 2009.
Ďalšími územiami, ktoré by mali byť od novembra podľa informácií poskytnutých ministerstvom chránené sú Muránska planina, Strážovské vrchy, Senianske rybníky, Dubnické štrkovisko a Laborecká vrchovina. SOS/BirdLife Slovensko víta tento krok, avšak upozorňuje, že vyhlášky sú v predkladanej forme v skutočnosti len formálnym vyriešením začatého konania voči Slovensku a pre ochranu prírody nebudú mať žiaden prínos, skôr naopak. „Zákazy navrhnuté vo vyhláškach sú nedostatočné, nedokážu zabezpečiť náležitú ochranu ohrozených druhov a ich biotopov tak, ako to od nás vyžaduje európska legislatíva. Navrhnuté vyhlášky umožňujú ďalšie intenzívne zásahy v územiach s výskytom ohrozených druhov, napríklad tetrova hlucháňa,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
Ochrana prírody tak naďalej nebude mať v týchto územiach prostriedky na zvrátenie klesajúcej početnosti niektorých druhov. Vyhlášky umožňujú intenzívne hospodárenie, napríklad ťažbu dreva a štrku aj v územiach, kde je zacho
vanie kľudu nevyhnutné na prežitie vzácnych druhov. Vyhlášky navyše vzbudia odpor verejnosti, nakoľko zakazujú aktivity tam, kde to nie je nutné pre ochranu prírody. Tieto dodatočné obmedzenia neboli dostatočne odkonzultované s verejnosťou a vo verejnom pripomienkovom konaní, ktoré prebehlo už pred niekoľkými rokmi, boli vyhlášky účinnejšie.
„Napríklad v prípade CHVÚ Dubnické štrkovisko vypadla z vyhlášky akákoľvek ochrana hniezdnych ostrovov pred ťažbou štrku pre kľúčový druh lokality (rybár riečny). Tento druh v danom území potrebuje na rozmnožovanie zachovanie hniezdnych ostrovov a zabezpečenie kľudu počas hniezdenia. Hoci toto najdôležitejšie ustanovenie úplne vypadlo, návrh vyhlášky obsahuje celý rad úplne zbytočných zákazov na činnosti, ktoré vtáky vôbec neohrozujú, napríklad chytanie rýb, organizovanie turistických podujatí, vjazd autom alebo budovanie cyklotrasy, či vyznačenie turistického chodníka.“ dopĺňa Jozef Ridzoň. Vyhláška tak priamo môže ohroziť najvýznamnejšie hniezdisko rybára riečneho na Slovensku.